Kapitola 26

Išli už niekoľko hodín a pomaly sa začalo stmievať. Tím ktorý k ním pridelili už Itachi videl, keď testovali jeho a Sasukeho. Bol rád, že Tsunade k nim pridelila práve ich troch. Nereagovali na Naruta tak ako väčšina ale ignorovali ho. Teda aspoň sa o to pokúšali ale každému z nich utiekol pohľad, ktorým Naruta vyzliekali. Najradšej by to spravil sám. Naruto totiž vyzeral  úžasne. Čelenku nemal na čele tak ako väčšina ale pripevnil si ju na ruku a tak mu vlasy jemne spadali do tváre. „Tu zastavíme,“ zavelil Itachi keď sa dostali k lúke. Rozložili sa tri stany. V jednom bol Itachi s Narutom. V tom ďalšom Kiba s Akamarom a v treťom Shikamaru s Nejim. Všetci si sadli k ohňu ktorý založil Itachi.

„Myslíš, že Sasuke bude v poriadku?“ otočil sa Naruto na Itachiho, krď pri ohni vládlo dosť nepríjemné ticho.

 „To vieš že bude. Prežil mňa, prežije všetko.“

„To si až taký hrozný spoločník?“

„Ani by som nepovedal ale jedine Sasuke ma vždy dokázal vytočiť do nepríčetnosti.“

 „Čo keby si povedal nejaký konkrétny príklad?“

 „Keď chcel aby som ho naučil nové jutsu, dokázal prísť na spôsob ako ma donútiť aby som ho učil. Raz mi vyhádzal všetky veci zo skrine a zakopal ich. Trvalo mi dosť dlho kým som všetky našiel.“

 „To znie ako práca nejakého malého decka,“ ozval sa Neji ktorý celý rozhovor počúval.

 „No veď mal len 9. Tak to ani také divné nie je.“

 „Prečo ho vlastne hľadáme? Je dosť dobrý aby sa z problémov dostal sám.“

 „Možno áno, no nie vždy je sila to čo rozhodne o víťazovi,“ odpovie Naruto. 

 „Jeden podivín väčší ako druhý, to ich chceš zviesť aby si nemusel bojovať alebo sa takto obliekaš často?“ povedal svoj postreh Kiba.

„Tebe môže byť úplne jedno čo mám na sebe.“

 „Nejako musí kompenzovať to že nevie bojovať,“ odpovie namiesto Naruta Neji.

 „Nevideli ste ho bojovať, takže by ste nemali hovoriť nič,“ zapojil sa Itachi.

 „Je zaujímavé, že ninja ako si ty sa zastáva takého úbožiaka akým je on,“ nadal sa  Neji. „Chceš ma skutočne vytočiť, alebo sa mi to iba zdá?“

 „Naruto, nemali by sa teraz hádať.“

 „Ja to viem ale ako im v tom zabrániť. Na to nemôžem povedať nič. Sám dobre viem, že som k ničomu.“

„Konečne s tým prestaň. Už minule som ti na to niečo povedal. Ak sa nevedia správať tak im daj menšiu lekciu.“

„Ale ako.“

„Použi jutsu?“

 „Tebe sa to povie použi jutsu.“

 „Čítal si pozorne zvitok?“

„Samozrejme, a ak mám použiť to jutsu tak v tom bude asi problém, ani môj otec ho nedokázal dokončiť a k tomu som ho nikdy neskúšal.“

„Tak ho skúsiš teraz. Skús vytvoriť aspoň guľu. Takú istú akú vytvoril tvoj otec.“

Na lúke sa zatiaľ hádali Neji, Kiba a Itachi. Shikamaru do hádky nezasahoval a radšej sa pozeral na Naruta. Zdalo sa mu že sa tvári divne. Ako by nevníma nič čo sa deje okolo neho. Tento stav však netrval dlho. V momente, keď už Itachi s Nejim na seba takmer skočili sa medzi nimi objavil Naruto, ktorý do zeme vpálil akúsi modrú guľu z čakry. Oboch to odhodilo na inú stranu. Kibu jutsu nezasiahlo, stál totiž v dostatočnej vzdialenosti. Shikamaru sa na to chvíľu vyjavene pozeral. Nechápal ako Naruto niečo takéto dokázal. Výraz ktorý sa usadil Narutovi na tvári naháňal strach.

 „Ak sa chcete hádať, nech sa páči, ale hádajte sa tak, aby som vás nepočul.“ Itachi sa trochu nechápavo pozrel na Naruta.

„Naruto, veď sa ti vysmievali!“

 „Na to som si už zvykol. Je mi totiž jedno čo si myslia. Nechcel len aby ste sa tu kvôli blbostiam mlátili.“ Chvíľu na seba obaja hľadeli, než sa Naruto jemne usmial. Shikamaru vôbec nechápal ich správanie. Itachi však nič nepovedal, len vošiel do stanu. Kiba s Nejim sa už ako tak spamätali. Teraz prišiel rad na otázky. Naruto na ne nechel odpovedať, ale čo mal robiť. Majú spolu misiu a tou je záchrana Sasukeho, ktorého chce priviesť späť za každú cenu.

 „Čo to do pekla bolo za jutsu?“ 

„Ak mám byť úprimný, neviem, použil som ho prvýkrát.“

„Ako to že nevieš, to si až taký magor? Počul som že si neschopný ale že až takto, nechápem prečo ideš na tú misiu s nami.“

 „Kiba má pravdu, nikdy si nebol v ničom dobrý, táto misia je na teba profesa,“ pridal sa Neji ku Kibovy. Shikamaru sa zatiaľ pozeral na stan v ktorom zmizol Itachi. Uvedomoval si, že Naruto nie je až taký neschopný ako by si iný mysleli. A Itachi to musí vedieť tiež.

 „To či je na mňa táto misia priveľa neviem, o tom že na ňu pôjdem rozhodla hokage. A mali by ste ísť spať. Ráno vstávame skoro.“ Otočil sa a odišiel. Vošiel do stanu za Itachim. Shikamaru sa pozrel na oboch jeho priateľov. „Nemali by ste ho takto podceňovať. Nie je až taký neschopný.“

 „Ako si môžeš byť niečím takým istý?“

 „Priadne sa pozri na miesto kde si stál predtým, než si odletel.“

 „Čo to má s tým spoločné? Veď to bola Itachiho práca.“

 „A si si istý?“ Neji pozeral na Shikamara ako natvrdnutý. Prečo by mal pochybovať, že je to Itachiho práca. Naruto sa tám síce zjavil akosi rýchlo, no určite ho nemohol odhodiť on. Necítil, že by sa ho niekto dotkol a pochyboval že by Naruto ovládal nejaké zložitejšie jutsu.

„Prečo je v zemi taká diera?“ ozval sa Kiba.

 „Konečne si si všimol.“