Kapitola 3

Tsunade ma odviedla do svojej kancelárii. Sadla som si na stoličku, ktorá bola oproti jej stolu.

„Nana, prečo si to spravila? Neuvedomuješ si, že teraz sa Narutovi budú vysmievať, za to, že ho musí brániť jeho sestra?“ povedala baa-chan a pozrela sa na mňa.

Nech len skúsia, pomyslela som si, ale jej som nič nepovedala a len som sklopila oči k zemi. Povzdychla a začala si vybaľovať veci z kufríka. Zatiaľ som mala čas premýšľať.

Dobre, teraz je moje posobenie troška oslabené. Nemožem už nikoho napadnúť, ale veď tým svet nekončí. Teraz si musím spomenúť čo mi hovorila Hinata o Sakure. Uchiha je na čas vyriadneý. Ale ona ešte nie. Hmm spomínam si, ako mi Hin hovorila, že od prvého dňa na škole, sa začala zaujímať o Uchihu. Hovorila, že nebolo dňa, aby sa pri ňom neobjavila s nejakou sexuálnou narážkou. Hmmmm…A teraz sa jej to podarilo, ulovila si svojho vysneného. Ale ako som počula, tak on má radšej len jednorazovky, hmm…Mám to! Jednoducho, no dobre bude ma to stáť veľa sebaovládania, ale čo už, veď sa s ním nevyspím a Naru sa nič nedozvie. A tým neporuším žiaden sľub, čo som dala babči. Dve muchy jednou ranou. Ha ha ha.

„Čo sa tak usmievaš Nana?“ spýtala sa podozrievavo Tsunade.

„Ále nič baa-chan,“ povedala som  a nahodila som milý rádoby nevinný výraz. Ešte raz sa na mňa nedoverčivo pozrela, ale potom sa mrkla na hodinky, zdvihla telefon a vytočila niejaké číslo. Po pár zvoneniach jej to niekto zdvihol.

„Kakashi, prídte za mnou do riaditeľne,“ povedala  a zložila.

Po pár minútach niekto zaklopal na dvere.

„Ďalej,“ zvolala babča.

Do jej kancelárie vošiel vysoký sivovlasý chlapík s jazvou cez ľavé oko.

„Volali ste ma, Tsunade-san?“ odvetil jej slušne.

„Áno Kakashi, hovorila som vám, že má na školu prísť aj moja vnučka“ – Kakashi prikývol – „tak už prišla.“ povedala a ukázala do rohu, v ktorom som sedela. Postavila som sa a usmiala sa. Snažila som sa spraviť dojem, podľa toho, čo mi baa-chan povedala, toto bude moj nový triedny.

Nový sensei mi podal ruku, ešte niečo prehodil s baa-chan, potom ma zavolal a šli sme spolu do triedy. Celý čas bol ticho, ja som ho potichu ignorovala. Takže Sakura, máš sa na čo teši-…

„Oi Uzumaki! To sa teraz chodí do školy?“ vyrušil ma z rozjímania nový sensei.

Zvedavo som vykukla zpoza neho. Teraz ide do školy? Fajn, aspoň sa nestihne porozprávať s tým…tým…no tým…

„Eh sensei, ale veď ani vy nie ste ešte v triede,“ povedal Naruto s úsmevom.

Toto je moj starý Naruto. Usmiala som sa v duchu.

Sensei len niečo zahundral o tom aká je dnešná mládež drzá, nedisciplinovaná, vulgárna a bla bla bla.

No po chvíli toho hundrania konečne vošiel do triedy za Narutom a ja za ním v tesnom závese.

Keď do triedy vošiel Naruto ozýval sa z nej hluk, krik, piskot a smiech. Nepáči sa  mi to. No akonáhle vošiel sensei všetci zmĺkli a pozdravili senseia typicky školským pozdravom, a to postavením zo stoličiek.

Naruto zapadol do druhej lavice pri okne a sedel v nej sám…nevadí onedlho tam bude sedieť so mnou.

Sensei sa postavil pred celú triedu, ja za ním, všetci sa posadili.

„Tak trieda, odo dneška k nám bude chodiť jedna nová žiačka,“ pozrel na mňa a ja som trošku vystúpila, „je ňou Uzumaki Nana.“ A tým mi dal prostor.

„Ohayo,“ začala som zdvorilo, s extrémne milým úsmevom na tvári, netreba si robiť nepriateľov  medzi rovestníkmi. „Prestúpila som sem zo sv. Marion, som Narutova sestra, valnú väčšinu z vás už poznám, a s tými ostatnými by som sa rada spoznala.“

„Aj my s tebou,“ zamrmlal niekto s triedy.

Milo som sa usmiala a otočila sa smerom na senseia.

Ten len prikývol. „Možeš si sadnúť, asi aj pri brata, ako pozerám ma voľné,“ povedal a zapozeral sa do triednej knihy.

Prešla som k Narutovi a sadla si k nemu. Potichu sme sa pozdravili, tesne predtým než sensei začal riešiť dochádzku. A mohla začať hodina japončiny.

Ubehlo to celkom rýchlo… A zrazu…prišiel bod zlomu. Prestávka.

K našej lavici sa prihrnulo pár ľudí, s ktorými sa poznám, aj pár nových. Pohľadom som zablúdila k Sakure, ako sa dalo čakať obšmietala sa okolo toho tupca a veľmi milo sa k nemu lísala. Nechutné…

Chudáčik Naruto, je svedkom toho všetkého. Chlácholivo som ho objala okolo pliec a povzbudzujúco sa na neho usmiala.

„Nič si s toho nerob, v mori pláva veľa rýb,“ žmurkla som.

Trošku sa pousmial.

„Oi usuratonkachi,“ zvolal zrazu Uchiha, smerujúc k našej lavici.

„Nevedel som, že si až taký úbožiak,“ Naruto na neho nechápavo hladel.

Hádam, hádam mu nechce povedať, to, čo sa stalo dnes ráno. Len to nie!

„Musel si sa ma veľmi zľaknúť, keď si dnes poslal na mňa svoju sestru, ale jej rana nie je nič moc, vlastne je tak isto slabá ako tvoja,“ dodal s uštipačným podtónom a úškrnom na tvári.

Och joj. Toto nebude dobré.

Naruto sa pozrel najskor na mňa, s tým, že čo to má znamenať, potom na Uchihu, musel si všimnúť jeho nové rany, plus moj kajúcny pohľad, doplo mu to.

Sklamane sa na mňa pozrel, no obišiel ma a predstúpil pred Uchihu. Sakra ak sa s ním zase pobije, nedopadne to dobre. Tsunade sa asi zblázni.

„Čo je, Uchiha.“ Och už to začína. „Ti tak strašne vadí, že mňa sa má kto zastať?! Ja nemožem za to, že na teba rodina serie,“ dopovedal sebavedome.

No páni Naruto, to som nečakala. Aj Uchihovi zamrzol úsmev na tvári, vlastne všetkým, nikto sa ani nepohol. Napätie by sa dalo krájať. Tie blesky z Uchihových očí by rozmetali aj …  všetko. Sálal z neho neuveriteľný hnev. Začala som sa báť, že Narutovi, kotrý sa mu priam vysmieval do očí, niečo sparví. Ako nie, že by som si myslela, že je Naru niejaká padavka alebo čo, nie to nie, ale predsa, ten Uchiha bol vyšší, mal zo včerejška menej škrabancov a keď je človek naštvaný dokáže všeličo.

Moj strach o Narutov život prerušil zvonček, a náhly príchod senseia do triedy.

„Čo je to tu? Prečo nesedíte na svojích miestach?“ ozvala sa naštvane učiteľka, pravdepodobne zvyknutá na disciplínu a poriadok. Akonáhle ju ostatní počuli ihneď sa pobrali na svoje miesta, a nervozita s možného súboja z nich opadla.

Jediní kto zostal a ani sa nepohol, bol Uchiha s Narutom.

„A vy dvaja? Včera vám nestačilo? Šup-šup!“ vychŕlila zo seba a až potom si šiel Uchiha sadnúť na opačnú stranu triedy a Naruto prešiel na svoje miesto.

Fúúú fajn, nič sa mu nestalo.

Predstavila som sa sensei a až potom som si pokjone sadla na svoje miesto.

…

Sasuke

Keď som prišiel do triedy, všetky pohľady sa otočili mojím smerom, určite chceli vedieť, čo sa presne stalo. Jasné, že niečo vedeli, ale všetci boli zvedaví na detaily, no som zvedavý, kto nazbiera toľko odvahy a spýta sa na to mňa. He. Asi nikto, možno pár riťolezov, ktovie…

Á úbožiak prišiel do triedy.

„Úbožiak,“ zamrmlal niekto z predných lavíc a niektorí sa začali nahlas smiať. Vravím riťolezi…

No hneď za ním sa došuchtal Kakashi s ňou. Konečnen si mám možnosť ju lepšie obzrieť. Pekne z diaľky. Hmm… fakt by som si dal povedať, tie kozy a nohy. Ktovie aká je v sexe, až taká ako v správaní…divoká… Hmm musím to niejak vymyslieť…

Ako tak pozerám, zdá sa, že všetci chalani riešia ten istý problém ako ja.

„Uchiha Sasuke,“ ozval sa Kakshi pri zsiťovaní dochádzky.

„Hm,“ odvetil som svoj zvyčajný „pozdrav“.

Idem za Uzumakim, niejak mi lezie na nervy, že sa stále obíjma so svojou sexy sestrou. Niejaký je spokojný na to, že som sa vyspal s jeho životnou láskou, ktorá mi odvtedy nedá pokoj. Nebol to dobrý nápad.

Nepáči sa mi to. Idem ho troška uzemniť.

Zabijem ho. Vyťahovať  moju rodinu, nemal som mu nič vravieť. To si ešte odsere. Takto ma ešte v živote nikto nenasral. Jediné jeho šťastie bolo to, že nám do triedy vletela tá šibnutá Anko. Nič viac ho neuchránilo pred rozbitím huby. Nič viac.