Kapitola 3

O deň neskôr

Dostať sa do dediny bolo teraz celkom jednoduché, keď ho Pein už nestrážil. (pozn. Peina zabil Jiraya, ale ten na to musel obetovať svoj život.)

„Nikdy by som nepovedal, že to bude také jednoduché. Kakashi vy klamár. Povedali ste, že budeme musieť bojovať s tisíckami nindžov.“

„No asi som to povedal. Snáď ma nezabijete za jeden vtip. Eh Sakura?“ Sakura mala hnev v očiach. Vrazila Kakashimu rovno do ksichtu.

„Prečo?“ Kakashi nechápal. Toto spravila iba kvôli vtipu?

„Nabudúce si rozmyslíte, či mi budete klamať.“ Kakashi, Naruta už dávnejšie upozorňoval, že Sakurina sila je podobná tej Tsudane. Legendárnej Sanninke.

„Ukľudnite sa vy dvaja. Máme tu prácu a nechceme na seba upozorniť.“ Po dlhej dobre Naruto prehovoril zmysel plnú vetu. Kakashi i Sakura prestali so svojou šarvátkou.

„Myslím, že najlepšie bude, keď sa spýtame obyvateľov, či tu Sasukeho a Itachiho nevideli. Rozdelíme sa a o päť hodín sa tu stretneme.“

„Kakashi vy pôjdete týmto smerom.“ Naruto ukázal približne na sever.

„Sakura pôjdeš trochu so mnou a potom sa vydáš vlastným smerom.“

„OK, Naruto.“ Zdá sa, že Naruto má plán, čo je v jeho prípade nezvyčajné.

„Veľa šťastia.“ Kakashi ich opustil a blondiak s ružovláskou  sa vidali svojím smerom.

O niečo neskôr.

„Naruto?“

„Hm?“

„Myslíš, že Sasukeho nájdeme? Myslím tým, či sa mu niečo nestalo a ….“ Naruto ju rýchlo prerušil

„Sakura. Nemusíš sa báť. Dal mi sľub. Verím v neho.“ Naruto stále pozeral pre seba a kým dopovedal preskočil z jednej budovy na druhú.

„A navyše vie, že keby sa nevrátil, spravíš si z neho boxovací mech.“ Naruto sa zasmial a Sakura sa mierne usmiala.

„Arigatou Naruto.“

„Ok. Tu sa rozdelíme. A Sakura … daj si pozor“

„Aj ty.“ Rozbehla sa úplne iným smerom ako on. Naruto bol teraz sám a konečne sa nemusel pretvarovať. Úsmev striedali výrazy smútku a bolesti. Vedel, že Sasukeho nájdu, ale bál sa toho. Veril jeho slovám, ale teraz naopak neveril sebe. Neveril, že by ho dokázal nájsť. (Je to sprosté, ale asi to poznáte, keď máte v tom istotu, ale vlastne ju nemáte.) Naruto sa zastavil pred jedným pánom.

„Prepáčte prosím. Nevideli ste tu náhodou jedného pätnásťročného čierneho chalana s podobným mužom.“ Naruto dúfal, že aspoň niečo zistí ale márne. Staršiemu pánovi už pamäť neslúžila, ako povedal.

„Nevadí. Ďakujem vám.“

Medzitým, neznáme kde.

„Sasuke. Si si istý, že príde?“ Opýtal sa ho neznámy hlas.

„Určite, iba treba čakať. Neodolal by mojej záchrane.“

„Buď si istý, že príde, ale nie sám.“ Itachi so Sasukem súhlasil.

„S tým som aj počítal. Vy sa postaráte o ostatných, ja si to vyriešim s Uzumaki Narutom. Má niečo, čo od neho potrebujem.“ Tajomný muž vyšiel z tienu.

„Si tak podlý, ako to hovorí história. Uchiha Madara.“ Diabolský smiech záchvatil celú miestnosť.

„Tak čo? Máte niečo?“ Spýtal sa Naruto Kakashiho a Sakury.

„Jedna kvetinárka povedala, že ich videla vchádzať do budovy, ale nepamätá si kde.“ Sakura vyzerala z toho zmätená.

„To bude asi tá budova tam.“ Kakashi ukázal na vyššiu budovu od ostatných.

„Je tam neobvyklé množstvo čakry. Určite myslela tú budovu. Inak som nič nezistil, iba pár bláznov, ktorý hovorili to isté. ´´On vás vidí. Bude trpieť. Bohovmu rozsudku neuniknete.´´ Naruto a čo si zistil ty?“

„Zastavil som sa v krčme.“ Všetky štyri oči sa vrhli na jeho tvár.

„No čo nepozerajte tak na mňa. Jiraya-sensei ma učil, že je to miesto, kde sa dá zohnať najviac informácií.“

„Takže. Nechcem z toho robiť predčasné závery, ale Itachiho videli, ako sa potuluje s mužom, ktorý má na sebe maske. Kto sa na ňu pozrie, umrie.“ Narutovy sa to hovorilo veľmi ťažko. Neveril ani jednému slovu, ale všetci, ktorých sa na to spýtal, mali strach v očiach a nechceli sa s ním moc rozprávať. Na vytiahnutie tejto odpovede musel dokonca použiť násilie.

„Vy dvaja sa teraz nevystrašte. Hlavne ty Naruto. Vyzerá to tak, že Sasuke sa spolu s Itachim pridali k Madarovi.“

„Čóó?“ Vykríkli dvojhlasne.

„ Som povedal, že sa upokojte. Mohli to urobiť naschvál. Aby nám pridali čas, kým prídeme. Nie je to isté, ale všetko tomu nasvedčuje. Ak je to ich plán, mali by sme ich čím skôr nájsť, kým nebude neskoro.“

„Tak načo čakáme.“

„Naruto. Ani nevieme kde máme začať. Máme málo informácií. A i tak. Čo spravíš, keď ťa zachytí Madara?“ Zdá sa, že Kakashi položil Narutovi ťažkú otázku.

„Začneme v tej budove. Celú je prehľadáme odhora dole. Niečo tam musí byť. Aspoň zrnko nejakej informácie.“ Naruto hovoril podráždene. V jeho hlase bol cítiť hnev, smútok a strach. Stále nemohol uveriť, čo by Sasuke mohol dopustiť. Aby sa  k nemu pridal. ´´Prečo by to robil?´´ položil otázku sám sebe. Niečo ho trápilo. Trápila ho tá správa, čo poslal Itachi.´´ Prečo neodišli, keď vedeli, čo im hrozí?´´ Teraz by najradšej vrátil čas, len aby sa nič z tohto nestalo. V rozmýšľaní ho prerušil Sakurin krik.

„Narutóóó!“

„Kde je Sakura? Kam odišla Sakura?“ Naruto bol zmätený.

„Naruto. Musíš ísť za Sasukem. Ja pôjdem hľadať Sakuru.“ Kakashi bol skoro až nedohľadne ďaleko. No ešte stále rozumel jeho slovám.

„Potom ťa nájdeme.“

„Ok.“ Všetko sa odohralo tak rýchlo, že Naruto sa nestihol spamätať. Vyskočil na nohy a namieril si to k vysokej veži. Nohy sa mu hýbali inštinktívne. Kam zrazu zmizla Sakura? Ako sa mohla iba tak vypariť? ´´To nedáva zmyseľ. Čo sa to tu do pekla robí?´´ čakal kým na to niekto neodpovie. Potom si uvedomil, že to hovorí sám sebe. Vedel len jedno, Sasukemu niečo hrozí a musí ho ísť okamžite nájsť. Potom sa vypočíta s Madarom.

Naruto sa prebral zo svojich spomienok, ktoré sa odohrali len nedávno. Pokúšal sa, si dať všetko dohromady. Teraz sa nachádzal skoro až na najvyššom poschodí veže. Mal chuť sa vzdať, ale vedel, že je to nemožné. Priatelia ho potrebujú. Nemôže teraz odpočívať. Nemôže prestať. No nemôže pokračovať. Nemôže bojovať proti kamarátovi. Nemôže mu ublížiť. Veď ho raz zachránil pred Akatsuki. Ako s ním môže teraz bojovať?

„Ešte si sa nevzdal?“ Itachiho hlas bolo ako pichanie tisíc nožov.

„Prečo si to robíš ešte ťahšie?“ Naruto nedokázal odpovedať. Mal iba jedno. Nádej. Nádej, že Itachiho zastaví a Sasukeho privedie späť. Pomaly sa Naruto začal dvíhať na nohy. UŽ bol skoro celý na nohách, keď v tom …

„Ako myslíš. Mangekyou Sharinghan.“ Naruto bol uväznený v genjutsu. Nevedel sa pohnúť.

„Po dobu dvanástich hodín ťa budem trhať na kúsky a ty sa nebudeš môcť brániť.“

„Áááárgh. ÁÁÁÁ!!“ Naruto kričal od bolesti. Pocítil smrť. Ale ešte stále bol na živu. Zdalo sa mu, že prešla väčnosť.

„Ešte jedenásť hodín, päťdesiat deväť minút a päťdesiat deväť sekúnd.“

´´To prešla iba jedna sekunda?´´ Naruto si prial zomrieť. No nechcel skončiť takto. Bez toho aby sa snažil.

„Hm čo to?“ Itachi prestal so svojim genjutsu a Naruto sa zas mohol hýbať.

„Čo sa to stalo?“ Itachi padol na kolená a pred Narutom sa objavila známa osoba.

„Ach to je otrava. Naruto si v poriadku?“

„Shikamara? Čo tu do pekla robíš?“ Naruto bol šťastný, že tu je. No nerozumel.

„Yondaime ma sem poslal. Už dva týždne ste preč a nevracali ste sa. Poslal prieskumnú skupinu pod mojím velením aby vás našla.“

„Shikamaru nebojuj s ním. Nemá to zmyseľ. Zabije ťa skôr ako sa o niečo pokusíš.“

„Radšej ho poslúchni. Nehceš predsa vidieť ako prídeš o hlavu.“ Naruto chcel vysvetlenie. Čo sa stalo s Itachim? Prečo naňho útoči?

„Itachi? Čo sa stalo? Čo má toto všetko znamenať?“ Shikamaru položil Narutové otázky zaňho. S Itachiho úst vyšiel krutý smiech.

„Ničomu si nepochopil, že Naruto. Toto bola naša misia. Prísť sem. Ale nie preto, lebo to Yondaime nakázal. Ale Madara. Mali sme ťa sem so Sasukem dostať. Vedeli sme, že ten sen bude fungovať.“

„O čom to hovoríš? To nemôže byť pravda. Sasuke to mal naplánované? Vy ste to mali naplánované?“

„Áno. A ty si na to skočil ako ryba na háčik. Oklamali sme ťa. No musím priznať, že keby nebolo Sasukeho, nikdy by si sem neprišiel. Svoju úlohu zahral vynikajúco. Budem ho musieť odmeniť.“ Itachi sa stále sarkasticky smial. Narutovi sa podlomili kolená. Neudržal to v sebe. Ten hnev bol silný než jeho vôľa. ´´Sasuke. Prečo? Prečo si to spravil?´´ tie slová z neho kričali. Chcel aby to každý počul.

„Nikdy si pre neho nič neznamenal. Bola to len jeho misia. A ty si na ňu skočil. Naša priorita bola najskôr sem ísť na príkaz Yondaimeho. No deň na to nás objavil on. A tak sa to všetko začalo. Madara ma isto odmení za polapenie druhej časti líšky.“ Naruto zúril. Už to nebol žiaľ. Jeho smútok sa premenil na zlobu. Jediné načo dokázal myslieť, bola smrť Itachiho. Naruto pocítil v sebe silua a zúrivosť.

„ZABIJEM ŤA!!!“ Naruto zbesnene kričal a Itachi pred ním ustupoval. Naruto vytvoril vo svojej ruke Rasengan a plnou silou naň zaútočil. Itachi sa jedným rýchlym pohybom dostal za Naruto, a ten zbúral kamenný múr, kde pred chvíľou stál Itachi.

„Zúr ďalej. Iba to pomôže nám. Sasukeho už späť nezískaš. Keď sme sem so Sasukem išli, chcel si vysvetlenie, prečo Madara zaútočil na Konohu. Chceš to počuť.“ Naruto sa zas rozbehol za ním, no Itachi ho stavil mávnutím ruky.

„Tak ti to poviem. Kvôli tebe a tvojej matke, Kushine. Vedel, že Kushina má v sebe čakru líšky. A vedel aj to, že tvoj otec, veľký Yondaime, zapečatí časť deväť chvostového stvorenia do teba, tesne pri narodení. Myslel si, že tomu môže zabrániť, ale Minato prekazil pokus o tvoju vraždu. Kushininu časť získal a potom ju zabil, no tvoju Naruto, chce získať teraz. Plníš misiu po celý svoj život a ani o tom nevieš. Aký je to pocit sa všetko dozvedieť?“

Medzitým sa Sasuke rozpráva s Madarom

„Čo sa stane s Narutom, keď získaš, čo chceš?“ Madara vedel, kam tím mieri.

„Nebodaj ťa trápi čo s tým úbožiakom bude? Ako by to nebolo jedno.“

„Nie je. Pretože ak ho chceš zabiť, nedovolím ti to. Spravím to ja.“

„Ako chceš.“

Naruto nemusel nič hovoriť. Prehovorili zaňho činy. Itachi si nedával pozor a vtedy Naruto zaútočil. Vrazil mu presne medzi oči. Itachi odletel do steny za ním a Shikamaru ho rýchlo uväznil pomocou Kage Kubi Shibari no Jutsu, ale iba ho spútal.

„Naruto upokoj sa. Už sa nemôže hýbať.“ Naruto sa vrátil do normálu.

„Zvládneš to tu s ním? Alebo mám počkať, kým príde posila?“

„Kam sa zas chystáš?“

„Kam inam. Idem hľadať Sasukeho.“

„Pche. Stále si to nepochopil?“ Itachi ležal stále nehybne na zemi na tvári mal diabolský úsmev.

„Sklapni! Na rozdiel od teba ma zaujíma, čo s ním je. Záleží mi na ňom, ale to je niečo čo nemôžeš pochopiť.“

„Jo. Zvládnem to tu.“ ´´ach to je pako. Chce sa nechať zabiť?“

„Ďakujem Shikamaru.“ Naruto sa rozbehol a nevedel prečo, čo to práve teraz robí, ale nohy sa mu hýbali samé. Sám nevedel, čo Sasukemu povie. No viera v ňom bola v ňom stále silnejšia a odvaha sa zväčšila ešte väčšmi. Nezastavoval. Pred sebou mal iba jednu tvár, ktorú chcel zas vidieť. ´´SASUKE!!!´´

„Áno Naruto?“ Naruto sa obzrel, ale nikoho nevidel. Zrazu len ucítil bolestivú ranu na hlave a upadal do bezvedomia.

Naruto bol v bezvedomí, no počul pár viet.

„Bude to bolieť iba chvíľku.“

…

„Ešte vydrž, už to skoro bude.“

…

„Ty máš ale výdrž zasraná líška.

…

„Sasuke hotovo. Už ju mám.“

„Kde to som? Ako som sa tu objavil? Prečo sa cítim tak sám? Čo som spravil?“ Naruto mal veľa otázok, na ktoré nemal odpovede. Snažil sa poobzerať okolo seba, ale nemohol sa ani pohnúť. Všade okolo neho bola tma a on bol spútaný v reťazoch. Nespomína si ani ako sa tam dostal. Pred Narutom sa začne objavovať osoba, ktorú veľmi dobre pozná. Lenže čo robí na tomto mieste?

„Naruto. Prečo si tu?“

„To isté som sa chcel spýtať teba. Ako som sa sem dostal? Kto to spravil?“

„Ty si to nepamätáš? Sám si sem prišiel. Žiadal si o odpustenie.“ O čom to hovorí? Nič také nikdy nepovedal.

„Keď si ma začal sledovať, povedal som ti, aby si ma nechal. Odíď Naruto a nikdy sa nevracaj.“ To nemôže dopustiť. Ako by aj mohol? Veď to hovorí osoba, ktorú tak moc miluje. Mal chuť Sasukeho zmlátiť aby sa spamätal z toho, čo hovorí. Ale len nehybne naňho pozeral a plakal.

„Tak to je. Nikdy viac sa nevracaj. Ak sa vrátiš, zabijeme ťa. Teraz môžeš ísť, ale nezabudni, ja už pre teba neexistujem.“ Naruto sa oslobodil z reťazov, ale stále nechápe, čo to má znamenať. Čo sa to s ním stalo? Ešte pred dvomi týždňami mu sľúbil, že ho nikdy neopustí. A teraz ho žiada, nie rozkazuje, aby sa nevrátil. Naruto sa neubránil slzám.

„Prečo? Vravel si…. vravel si, že sa ti nič nestane. Prečo si klamal? Alebo to bol Madara? Čo ti to spravil? Čo sa to s tebou stalo?“ Naruto tieto otázky zakričal plačom.

„Sám som sa rozhodol. Ja chcem žiť svoj život. Nie po tvojom boku. Nikdy si pre mňa nič neznamenal.“ Čo to práve povedal? To nemôže byť pravda.

„Prečo? To si iba predstieral? Všetky tie city si predstieral?“

„Áno.“ Jednoducho odpovedal na Narutove otázky.

„Tak ti je jasné, že ťa neopustím, že to nemôžem dovoliť. Sasuke po tom, čo som priznal svoje city k tebe, odvtedy si začal pre mňa existovať iba ty. Prosím povedz, že si robíš srandu? Toto nemôže byť pravda. Ja …. ja … Madara zabijem …. zabijem ho za to …..“ Sasuke ho v momente prerušil a neuveriteľnou rýchlosťou sa presunul k Narutovi. Držal ho okolo ramena tak, aby mu nevidel do tváre.

„Naruto …“ Povedal jemne a skoro až nahnevane.

„Odíď. Vedľa mňa nemáš budúcnosť. Ak neodídeš, budem ťa musieť donútiť.“ Pre Naruta to bola výzva.

„Tak tu ostanem. Donúť ma!“ Naruto sa zrútil. Už mu bolo jedno, čo sa s ním stane. Keď nebude so Sasukem, nemá zmysel ďalej žiť.

„Arigatou Naruto.“ Po tejto vete sa Narutove oči zatvorili a upadol ešte do väčšej tmy, než sa nachádzal. Už bol pripravený na smrť. ´´Urob to rýchlo!´´ želal si z celého srdca.

„Milujem ťa Sasuke.“ Sasuke sebou mykol. Zdalo sa, ako by to potreboval počuť. A možno mal pravdu.

„Sasuke, pohni si!“ Ozval sa ten nechutný Madarou hlas. Naruto už nepochyboval. Toto čo sa stalo so Sasukem, bola jeho práca. Naruto nevedel, čo má robiť. Ale zdá sa, že Sasuke áno. Sasuke sa odtiahol od Naruta a s chidori zasiahol Uchihu. No cez neho to len preletelo.

„Ty zasraný Uchiha. Vedel som, že ti nemám veriť.“ Madara sa plnou rýchlosťou vrhol na Sasukeho. Sasuke sa dal do obranného postoja. Bola to iba sekunda. Na jeho tvári sa objavila červená farba. Triasol sa. Kým si uvedomil, čo sa vlastne stalo, bolo neskoro.

„Prečo? Prečo si to do riti spravil? Prečo …“

„Lebo viem, že stojí za to sa obetovať kvôli človeku, ktorý bude stále v mojom srdci aj keď zomriem. Zostane Tam, kde ho nikto nemôže zobrať.“

„Aké dojemné.“ Ten hnusný Madara. ´´Toto oľutuje´´ Sasuke chytil padajúceho Naruta. Chytil ho okolo pásu a opatrne položil na zem. Z Narutových očí vyprchal život. Rana bola hlboká. Prepichla priamo srdce. Narutovy zostávala iba chvíľa. Tú poslednú chvíľu chcel využiť na pravdu.

„Sa … su … ke.“

„Čo je zlato? Hovor čo len chceš.“ Sasukemu sa do očí hrnuli slzy.

„Je to pravda? Je pravda ….. že ma nenávidíš? Že si ma nikdy nemal rád?“

„Naruto? Vážne si si to myslel? Ako môžeš byť taký hlupáčik? Vždy som miloval iba teba. A ……“

„Tak vás zabijem naraz.“ Madara sa chystal zaútočiť, keď v tom.

„To si nemyslím Uchiha Madara. Daj môjmu synovi pokoj.“

„Yondaime? Otci?“

„Ahoj synak. Sasuke, ďakujem ti. Že si to nedokázal spraviť.“ Naruto sa nechápavo pozrel Otca a potom na Sasukeho.

„Nezradil som ťa. Ani teba, ani Konohu. Ani Itachi. Pamätáš si na tú noc? Keď som sa bol dohodnúť s Itachim? Vtedy som bol aj za Minatom. Všetko som mu povedal. Všetko o Madarovi. Čo chcel  po mne a po mojom bratovi. Nemohol som to dovoliť. Na to ťa moc milujem.“ Sasukeho slzy teraz padali na Naruovú tvár.

„Prosím neplač. Ty by si spravil to isté.“ Naruto začal tak isto plakať.

„Vedel som to. Vedel som, že by si dodržal sľub. Že si mal nejaký plán.“

„NARUTÓÓÓ!!!!!!“ Do miestnosti vtrhla Sakura s Kakashim a Itachim.

„Sakura postaraj sa o Naruta. My traja sa postaráme o Madaru.“

„Vy si moc fandíte.“ Medzitym Sakura bežala k Narutovi. Keď ho uvidela, jej pokojná tvár sa zmenila na až strašidelnú.

„Sakura prosím nehovor to. Nechcem to počuť. To nemôže byť pravda.“ Sasuke plakal čí ďalej tým viac.

„Musí ísť okamžite do Konohy. Hneď. Inak to neprežije.“

„Počúvajte ma.“ Yondaime dával pokyny k útoku.

„Pred šestnástimi rokmi som prišiel na to ako ho zasiahnuť. Treba naňho zaútočiť, keď útočí on inak všetky techniky cez neho prejdu.“

„Ale to sa ľahko povie ako urobí.“

„Vtedy som bol sám a dokázal to. Teraz sme traja.“

„Ale vtedy nemal silu líšky.“

„Naruto hlavne sa upokoj. Musím ti zaviazať ranu.“ Sasuke pomohol Sakure zdvihnúť Narutové telo. Sakura pracovala s obväzom naozaj dobre.

„Teraz ho musíme položiť na niečo mäkké.“

„Bude stačiť toto?“ Sasuke si stiahol tričko a položil ho pod Naruta.

„Si tak pekný.“

„Zdá sa, že začína blúzniť.“ Naruto začal silno kašlať. Sasuke sa modlil nech sa mu nič nestane.

„Sasuke. Pred dvomi týždňami som si želal aby sa ti splnili všetky sny. Vtedy keď bol spln. Sám si to povedal, že sa to splní a …“ Sasuke si potom niečo uvedomil. Pozrel na oblohu a tam to bolo. Je to presne dvadsať osem dní. Mesiac je v splne. Nečakal ani minútu. ´´Prosím nech sa Narutovy nič nestane. Som ochotný za to položiť svoj život. Nech žije. PROSÍÍÍM.´´

„Teraz máme šancu. Itachi!“ Itachi sa sústredil na toto jutsu už dlho. Kakashi a Yondaime mu získali čas na použitie.

„Amaterasu.“ Madara zasiahli čierne plamene. Po chvíli ležal nehybne na zemi. Keď k nemu Itachi podišiel, zdvihol iba prázdny kabát.

„Toto vám nepomôže.“

„Ta jeden …“ Hneval sa Itachi.

„Tak to skúsime inak.“ Yondaime spravil Rasengan a Kakashi Raikiri.

„Itachi ešte raz.“

„Sasuke. Musíš ho dostať do Konohy.“ Sasuke sa snažil v schopiť, ale nešlo to. Neveril, že Naruto umiera a nemôže nič spraviť. A za to všetko môže Madara. Sasukeho pochytila zloba.

„TERAZ!“

„Mangekyou Sharinghan.“

„Zabralo to?“

„Rýchlo.“ Máte 4 sekundy.

„Sasuke rýchlo. Vezmi Naruta do Konohy.

„3“

„Nemáme čas.“

,,2“

„Nestihneme to!“

„1!“

„Sasuke!!!!“

Všetko sa stalo tak rýchlo. Musel sa tak rýchlo rozhodnúť. Sasuke už nebol pri Narutovy. Ale bol s ním. Hnev, ktorý Sasukeho bol veľký. Tak veľký, že teraz Sasukeho ruka urobila prácu Boha. Madara vypľul krv a pozrel na Sasukeho.

„Skonči to!“

„Nie. Nebudem ako ty.“ Vytiahol z neho ruku, ale stále ho držal.

„Sasuke! Uhni!“ Minatou Rasengan letel plnou rýchlosťou.

„Zbohom Madara. Pozdravuj v pekle!“

„Naruto. Už je koniec. Je po všetkom. Musím ťa dostať do Konohy. Prosím ťa vydrž.“ Sasuke zobral Naruta do svojho náručia a Naruta sa ku nemu skotúlal ako do klbka.

„Ďakujem Sasuke.“ Naruto zatvoril oči a už ich neotvoril.