Kapitola 3

3.Kapitola

„Dva páry nôh?!?“

Kabuto potichúčky preglgol.

„Kabuto, Kabutóóó……..hik….no nevadí budeme si musieť….hik….vystačiť len my dvaja Sasuke-kun…hik…..“

„Orochimaru, ja som vždy vedel, že ste schopný všetkého, ale že sa uprostred noci objavíte ožratý ako hovado tak to by ma fakt nenapadlo.“

Zanadával si Sasuke, že akurát on musel cestou na chodbe stretnúť Orochimara. Ale v stave v akom bol, ho tam proste nemohol nechať.

„A to si pusinka ešte…….hik….nevidel všetko….čoho som…..hik…..schopný…“

„Tak teraz už vážne začínam rozmýšľať nad tým, že ho proste šmarím na postel a zdrhám do svojej izby.“

Kabuto sa schúlil pod posteľou a dúfal, že keď je Orochimaru-sama taký opitý, že hádam rýchlo zaspí.

„Sasu-kuuuuun …..“

„Idem spať do svojej izby a vy by ste sa mali tiež vyspať z tej opice.“

„Kam by si šiel…hik….Poď ku mne……..tu je miesta dosť…….“

„Nie ďakujem znie to sice lákavo a budem musieť vašu ponuku srdcervúco odmietnuť, ale som už fakt unavený.“

„No tak…..to nie…hik….už keď som tak blízko k splneniu môjho sna ti….hik….nedovolím len tak odísť.“

„Uááááá čo to robíš ty jeden *****“

„Umm Sasuke-kun ty sa teda vážne nemáš za čo hanbiť…hik“

„Nechytaj sa môjho ………ty skur**ný chlípnik.“

Kabuto sa snažil zapchávať si uši, ale bolo to zbytočné a navyše posteľ sa natriasala jedna radosť. 

„Ups asi som až do dnešného dňa tak celkom nechápal čo to znamená byť v nesprávny čas, na nesprávnom mieste.“

„Ahhhh Orochi…..ahhh ja ťa ….zajtra…za..achchh..zabijem…..prisahám…“

„Ummmm zajtra.. uh…mi to už bude jedno pusinka……“

Po celej izbe sa rozliehali vzrušené vzdychy a pomedzi to aj nejaké tiché ťahavé nadávky.

 „Tak čo Sasuke-kunn….ahhh…máš ešte nejaké posledné prianie pred vyvrcholením?“

„Ahh…….ááááno…….pridaj….rýchlejšie…achhhhhhh.“

Kabuto už bol pod posteľou totálne K.O., takže jeho plány na útek mu nevyšli.

(na druhý deň ráno)

Kabuto zažmurkal očami a aj keď dobre nevidel bol si istý, že sa určite nezobudil vo svojej posteli.

Ležal nahý na posteli a ešte ho aj objímal spiaci Orochimaru.

„V noci si bol úúžasný Sas-kun.“

Zamumlal si Oro pre seba a tuhšie objal zdeseného Kabuta. Ten sa čo najrýchlejšie vymámil z Orochimaruových rúk, omotal okolo seba prikrývku a už bol takmer pri dverách, lenže nemal okuliare a tak sa len šmátral po kľučke. Orochimaru sa medzitým už stihol zobudiť.

„Hmmm takže to si ty Kabu-kun a ja som ťa včera tak hľadal, a teba nikde. Ale ja ti to vynahradím neboj sa, teba má Oro-kun tiež veľmi rád. „

A jazykom omotal Kabutovu hruď a stiahol ho späť do postele.

„Uááááááááááááááááááááááááá.“

V Orochimaruovej spálni sa ďiali veci o akých sa vám (ani mne) nesnívalo.

„To máš za to ružové pyžamko, ty okuliarnatý riťolez.“

Vyškeril sa zlomyseľne Sasuke a pokračoval v rannej ceste na záchod nikým a ničím nerušený.

The End