Kapitola 3

 
 
Ako si tam tak Sasuke úplne zabudol na čas a uvedomil si že je už dosť veľa hodín a mal by sa pobrať domov. Myslel si že dnes mu už asi náladu nezdvihne nič keď prešiel okolo Sakurinho domu všade bola tma, chvíľu sa naň díval no potom si povedal že je to márne. Keď chcel vykročiť niečo ho osvietilo. Otočil sa a zbadal, že v Sakurinej izbe za zažalo svetlo. Ihneď spozornel a začal sa pomaly približovať ako minulú noc. Sakura sa zase prezliekala no tento krát bol Sasuke najbližšie ako sal en dalo. Mal sto chutí vtrhnúť tam a začať ju nežne objímať a bozkávať. V tej chvíli na nič iné nemyslel. Keď už bola Sakura prezlečená zase si ľahla na posteľ a začala čítať knihu. Sasuke si sadol na parapetu jej okna a po chvíli ticha povedal.
„Krásny večer však?“ Sakura sa preľakla a hneď vyskočila s postele s tým že sa zahalila do periny.
„Prepáč nechcel som ťa vyľakať,“ ihneď zareagoval Sasuke.
„Sasuke!? Ale čo tu, čo tu vlastne robíš o takomto čase?“ začala sa vypytovať ešte stále vystrašená Sakura. Sasuke sa k nej pomaly začal približovať no ona stále ustupovala. Keď narazila o stenu na sekundu sa za seba obzrela no Sasuke už bol pri nej a zatarasil jej všetky cesty aby nemohla ujsť.
„Čo myslíš?“ odpovedal jej Sasuke na otázku ktorú dokončil jemným bozkom na ústa. Sakura sa ihneď strhla.
„Čo to do pekla robíš?“ spýtala sa prekvapená ale teraz už nahnevaná Sakura. Jej city sa k Sasukemu dosť zmenili potom čo jej jeden deň povedal nech ho už nechá konečne na pokoji. Sasuke sa len pousmial a dal jej ďalší bozk tento krát už na krk. Sakura v tej chvíli nezaváhala a hodila Sasukeho o stenu. Sasuke nebol sústredený takže sa poriadne udrel. No než sa stihol vzpamätať Sakura už bola pri ňom s kunaiom pri jeho hrdle.