Kapitola 3

Kyle si prehodí malú škatuľku do ľavej ruky a pravou si odomkne. V predsieni skopne topánky a zabuchne za sebou dvere. Pre istotu ich aj zamkne a zaistí dvomi retiazkami. Vojde do kuchyne. Škatuľu a kľúče hodí nešetrne na stôl. Rýchlym pohybom si stiahne parochňu a zhodí okuliare. Má ich tak akurát plnú riť. Zúrivo si rozstrapatí svoje vlasí a poškriabe sa na temene. Naleje si pohár vody a na jeden dúšok ho vypije. Raj! Už myslel, že ten smäd neprežije. Ako znovuzrodený si sadne na drevenú stoličku so zeleným čalúnením. Do rúk schytí škatuľku a začne sa venovať zámku. Po desiatich minútach hrania sa so šperhákom, si uvedomí, že to takto nepôjde. Je to nad jeho sily. Bezradne sa na ňu zadíva.

Čo teraz?

Pomyslí si frustrovane. Je zvedavý ako stará pani Mayerová z druhého poschodia. Často ju vydáva snoriť pri poštových schránkach, ako sa snaží nazrieť do cudzej korešpondencie. Občas si dokonca necháva vchodové dvere len privreté, aby lepšie počula, o čom sa jej susedia hádajú. Kyle si o nej myslí, že je to šialenec so silným sebadeštrukčným sklonom. Ako inak by si mohol vysvetliť, že si stará, neozbrojená pani necháva otvorené vchodové dvere v nie najlepšej časti Londýna? Občas sa zamýšľa ako je vôbec možné, že ju ešte nikto nezabil.

Možno je to bosorka. Pomyslí si, ale nejde to ďalej rozoberať a pozornosť znova sústredí na škatuľku.

 Ako naschvál! Prudko sa postaví a začne prehrabávať šuplíky. Musí niečo vhodné nájsť. Predsa nebude čakať, kým nájde niekoho, kto by mu to vedel otvoriť a bol by pri tom dôveryhodný. V treťom šuplíku objaví tĺčik na mäso. Zamyslene sa naň pozrie a potom uprie zrak na stôl. Možno… Odhodlane prikývne. Aspoň to skúsi. Zakrúži krkom až mu v ňom pukne zopár kostičiek, napriahne ruku a celou silou trafí tvrdohlavú zámku. Úder zopárkrát zopakuje. Už je celý spotený s ubolenými rukami, keď zámka konečne podvolí. Z drevenej škatuľky vypadne pamäťový čip a USB kľúč. Kyle nadvihne tmavé obočie, do ktorého si kedysi chcel dať malý strieborný krúžok, ale pod tlakom konzervatívnej matky si to rozmyslel. Opatrne chytí do ruky obidva predmety a zvedavo si ich prezrie. Bez väčšieho rozmýšľania si ich strčí do náprsného vrecka košele, zoberie zo stola kľúče a zamieri do pracovne. Odomkne dvere, ktoré vždy, keď odchádza z domu zodpovedne zamyká a vojde dnu. Zapne počítač a na pracovný stolík položí USB a pamäťový čip. Kým sa mu počítač rozbehne, zamieri do spálne.

Otvorí skriňu postavenú v rohu miestnosti. Na vnútornej strane pravých dvierok má nalepené obľúbené výstrižky z novín. Pohľadom skĺzne po článkoch, ktoré pozná skoro naspamäť. Zastaví sa na malom výstrižku s  nadpisom „Osamelý muž celkom SÁM bojuje proti zločinu!“ Ani ho nemusí čítať aby vedel, čo sa v ňom píše, predsa však neodolá a preletí očami text: „ Osamelý muž musel preukázať neuveriteľnú odvahu, keď sa celkom sám postavil proti organizovanému zločinu. Zhromaždil dôkazy, ktoré dostali za mreže viacerých vysoko postavených príslušníkov mafie, ktorí sa špecializovali na predaj a pašovanie drog. Takmer ho to stálo život! Neraz musel čeliť smrteľnej hrôze! Tento prípad ho stal veľa úsilia, strachu a obetavosti…George  Madison je muž, ktorý…“

Ďalej už nečíta. Iba sa usmieva zvláštnym úsmevom a premýšľa o tom, ako to v skutočnosti bolo. Georga to nestálo ani úsilie, ani strach a už vôbec nie obetavosť. Stálo ho to presne pol milióna libier, ktoré musel previezť na zahraničný účet v Mexiku. Kyle sa zasmeje a začne sa prehrabávať v rozhádzanej skrini. Tieto informácie sa mu zháňali ťažko a minul na pátranie takmer polovicu peňazí, ktoré zaň získal, ale rozhodne to považoval za jeden zo svojich veľkých úspechov. Vypátrať proti členom mafie dôkazy bez toho, aby prišli na to, že po nich pátra, nebolo vôbec ľahké. Ale on to zvládol. Vedel, že  si George privlastní všetky zásluhy, ale že to spraví tak pompézne, netušil. Kúpil vtedy všetky noviny, v ktorých sa o tom písalo a na článkoch o „hrdinovi“ sa nemohol nesmiať.   

Na jednej poličke nájde hodené tepláky z rána a po chvíľkovom prehrabávaní porozhadzovaných tričiek vytiahne jedno staršie s bielym nápisom vpredu, ktoré nosieva len na doma, pretože sa mu ho nejakým zázrakom takmer podarilo podpáliť. Teraz má ohorený spodný lem a navyše je pokrčené, akoby mu ho požula nejaká nenažraná krava. On sa však tvári, akoby si to ani nevšimol. Veď je len doma a síce vždy, keď ide medzi ľudí dbá na to, aby dobre vyzeral, tu v jeho brlohu mu na tom ani za mak nezáleží. Skoro akoby žil dvojitý život.

Nenáhlivo sa prezlečie a s miernym úsmevom si sadne na otáčavú stoličku pri počítači. Jemne ho pohladí – ako keby bol živou bytosťou – a konečne siahne po USB-čku. Je natešený. Zastrčí ho do počítača a nedočkavý čaká, čo z toho vypadne. Nie je tam nič okrem jedného videa.

Video? Čo to má znamenať? Trochu nadvihne obočie. Bez zbytočného čakania ho spustí. Pohodlnejšie sa usadí a nohy vyloží na stôl.

 Na obrazovke sa objaví scéna nejakej kancelárie. Je natáčaná z boku, z vynikajúceho uhlu takže je vidno takmer celú miestnosť, vrátane veľkého stola, registračky, drahého obrazu a vysokej skrini. Keď sa minútu nič nedeje, zapne zrýchlené prehrávanie. Prázdna tichá kancelária. Zaujímalo by ho, komu patrí. Len pokrčí ramenami a pokračuje v pozeraní. Po piatich minútach rýchleho prehrávania sa scéna na obrazovke konečne zmení. Objaví sa starý prešedivený muž. Je mu známi, ale nedokáže si hneď vybaviť, kto to je.

Zastaví rýchle prehrávanie a pozornejšie sa na obrazovku zahľadí. Už nie je netrpezlivý  ani sa neponáhľa. Vie, že keby sa nesústredil mohlo by sa stať – a veľmi pravdepodobne by sa to aj stalo- že by to musel pozerať ešte raz.

Sivovlasý muž si naleje pohárik a usadí sa s ním za písací stôl. Otvorí obálku s dokumentmi a začíta sa do nich. Kyle pozorne študuje starcove črty a zachytáva každý jeden pocit zrkadliaci sa na jeho tvári.

Zrejme dedko našiel niečo, čo ho potešilo.

Pomyslí si, keď zaregistruje spokojnú tvár. Škoda, že nevidí, čo to tak usilovne študuje. Vlastne… mohol by začať tým, že zistí, o koho to ide. Veď ani nepozná meno neznámeho. Stopne video a otvorí jeden výborný program, ktorý mu s tým určite pomôže.

Vytvorí obrázok pracovne spolu so starkým sediacim na stoličke a niekoľkými dobre plánovanými krokmi si zväčší jeho písací stôl. Kvalita obrazu je veľmi zlá, takže je väčšina vecí rozmazaná, ale on použije jednu fintu a trochu obraz vyčistí. Na ceduľke postavenej na jeho okraji prečíta meno Valles. Zvyšok vecí  nedokáže kvôli  zlej kvalite rozlúštiť, ale s výsledkom je napriek tomu spokojný.

„Valles,“ nahlas povie do ticha miestnosti. Je mu to známe, len kedy vedel, kto presne… zrazu sa mu rozsvieti. No jasné! Valles, ten uznávaný sudca.

Otvorí si svoju súkromnú databázu, kde ma informácie o ľuďoch, ktorých prešetroval. Zakaždým, keď niekto potreboval na určitú osobu nájsť špinu alebo len náhodou natrafil na niečo zaujímavé, si to  zapísal do programu a teraz má vďaka tomu celkom slušný prehľad o živote významných ľudí.

Valles. Naťuká na klávesnici a klikne na okienko „vyhľadať“. Zo skúseností vie, že to bude trvať asi štyri minúty, a tak sa zdvihne zo stoličky a zamieri do kuchyne. Čosi by zjedol.

Otvorí chladničku, ale len preto, aby ju zase zavrel. Zabudol nakúpiť! Znova!

„Dočerta!“ zanadáva a pustí sa do prehrabovania skriniek. Strúhanka. Múka. Soľ. Znechutene zakrúti hlavou. Nevzdáva sa však a hľadá ďalej. Nakoniec nájde zaváraninový pohár s džemom. Otvorí ho a namočí do fialovej kaše prst. Oblizne ho.

Lesné plody. Môj obľúbený. Prekvapene skonštatuje. Vytiahne z umývadla neumytú lyžičku, opláchne ju pod tečúcou vodou a celý spokojný zamieri naspäť k počítaču.

Prečíta si zopár údajov o sudcovi, ale nič skutočne zaujímavé nenájde. Okrem nevery je to dokonalý občan. Možno by sa mohol pozrieť do databáze FBI alebo CIA, ale rozhodne sa radšej dopozerať video. Znova spustí prehrávanie. S očami prilepenými na obrazovke, konzumuje po malých lyžičkách zabudnutý džem. Zrazu sa muž na obrazovke postaví. Kyle sa nakloní bližšie k obrazovke, aby mu neušla nijaká podrobnosť. Starec odsunie obraz zo steny a pred Kylovými očami sa zjaví skrytý trezor.

Vyzerá to zaujímavo. Pomyslí si spokojne Kyle. Zrejme to tento raz nebude strata času. Kyle s rukou na polceste zastane. Zdesene sa pozerá na cudzieho chlapa, ktorý sa so zbraňou v ruke približuje k sudcovi. Zozadu na neho namieri. Je vysoký, vypracovaný, ale tak, aby nepútal príliš veľkú pozornosť. Muž vystrelí. Sudca s dierou v hlave klesne k zemi. Kyle zdesene vykríkne. Spadne mu do lona lyžička s džemom a nechá mu na teplákoch veľký lepkavý fľak. Muž zdvihne obálku, ktorú sudca doteraz zvieral v rukách, rozhliadne sa po pracovni, čím ukáže Kylovi svoju obyčajnú tvár. Potom odíde.

„A kurva.“ Prehovorí Kyle napätým hlasom. Toto nemal vidieť. Toto je nebezpečné. Keby to  vedel skôr, tomu videu by sa rozhodne vyhol.

Neskoro… uvedomí si so zmesou nadšenia a strachu. Nie je idiot a vie, že sa toho videa musí zbaviť skôr ako ten chlap – alebo hocikto iný- zistí, že ho má. Teraz je ako horúci zemiak. Ak ho bude mať príliš dlho, tak sa celkom určite popáli.

Na druhej strane… Je to pekne drahý zemiak. Mohol by som z toho veľa vyťažiť.

Video beží ďalej, ale je na ňom už len záber mŕtveho tela.

Kyle sa kyslo zatvári a odloží pohár s džemom na stôl. Nejako ho prešla chuť. Rukou sa pokúsi zotrieť džem, čo mu spadol do rozkroku, ale jediné, čo dosiahne je, že ho tam ešte viac rozmaže.

„Poďme zistiť, kto si.“ Zamrmle smerom k neznámemu. Znova spustí video a nájde časť, kde je vrah tvárou k objektívu. Spraví jeho fotku, prebehne s ňou v grafickom editore, aby doladil isté nedostatky spôsobené nízkou kvalitou videa a potom vytiahne zo zásuvky Robin. Je načase mrknúť sa, čo o tom vie CIA a FBI.

Po hodine sa mu konečne podarí nabúrať vládny systém. Nechá databázou prebehnúť fotku neznámeho, ale najskôr vyhľadá výsledky z prípadu sudcu Vallesa. Na výsledok porovnania fotografií bude čakať určite najmenej dve hodiny, takže bude lepšie, ak sa najskôr pozrie na ten prípad. Určite sa to pokúsili ututlať – a to veľmi úspešne -, inak by o tom vedel.

Preštuduje zopár strán policajných správ, zopár stránok od samotných agentov, ale nedozvie sa nič nové. Sudca Valles bol zastrelený neznámym páchateľom, ktorý pravdepodobne zobral nejaké dokumenty.

Bože, tí agenti sú neuveriteľný. Dokážu jednu vetu napísať na pätnásť strán. Pomyslí si posmešne a na tvári sa mu ukáže drobný úsmev. Konečne zapne porovnávanie s databázou. Zatiaľ čo bude počítač bežať, skúsi urobiť niečo užitočné.

„Napríklad dať si horúci kúpeľ a poriadne sa niekde najesť.“ Prehovorí do ticha bytu. V kúpeľni zo seba zhodí špinavé tepláky a rovno ich hodí do práčky, s ktorou sa ani po rokoch nespriatelili. Zavše sa mu podarí niečo sprať alebo zafarbiť. Vkĺzne do horúcej vody a na chvíľu zatvorí oči. „Toto je raj.“ Povie pošepky, aby nenarušil atmosféru.

Oblečie si presne to, čo mal ráno na letisku, akurát si na to dá navyše bundu, doobeda mu bola zima. Do vrecka si strčí zopár libier, ktoré by mali postačiť na zaplatenie večere v lacnej reštaurácií. Do ruky vezme dáždnik, keďže ide pešo a v Londýne sa mení počasie tak rýchlo a často ako nálada jeho brata Charlieho.

A tá sa mení každú sekundu.

Po skvelom hamburgeri a priemerných hranolčekoch zjedených s príjemným starším pánom, s ktorým sa v „Fast Foode“ spoznal, sa vráti do bytu. Pozrie na hodinky a zistí, že bol preč skoro dve hodiny. Veď je už sedem. Zhodí so seba bundu a ide rovno ku počítaču. Je zvedavý na výsledok. Ak ho majú v databáze, znamená to, že už ho raz dostali a nemal by byť tak nebezpečný. Na druhej strane – ak v databáze nie je, bude to profesionál a tým pádom by sa všetko ešte viac skomplikovalo.  Lebo ak je dosť dobrý a dozvie sa, že ho má niekto natočeného na videu, nedá si pokoj kým ho …. zasekne sa očami prilepenými na monitore. Žiadna zhoda. Nie je tam. Buď to bol jeho prvý zločin alebo…

…alebo som v peknej kaši. Dokončí myšlienku. Deprimovane sa zvezie na stoličku. Mohol si to myslieť. Ako to vravieval otec?

Čo sa môže pokaziť, to sa pokazí.

Asi mal pravdu.

No nič bude musieť byť veľmi opatrný. Inak neskončí dobre.

„Čas na telefonáty.“ Povie sám sebe, ako má občas vo zvyku.

O desať minút už vytáča číslo jedného agenta z interpolu. Za tie roky, čo spolupracujú sa medzi nimi vyvinul dobrý pracovný vzťah. Priateľstvom by to síce nenazýval, ale dalo sa povedať, že sú niečo ako spolupracovníci. Po prvom zazvonení Paul zdvihne telefón.

„Tu Wizard.“  Predstaví sa do telefónu so zabudovaným meničom hlasu.

„Čo potrebuješ?“ ozve sa z druhej strany hlas mladého agenta. Už tri roky si privyrába vynášaním informácií a je dosť inteligentný, aby mu na to nikto neprišiel. Kyle s ním často vymieňa vlastné informácie za tie, ktoré by z Automated Search Facility – skrátene ASF – sám nikdy nezískal. ASF je automatická počítačová databáza, do ktorej sa mu nepodarilo nabúrať.

„Čo vieš o prípade sudcu Vallesa?“

„Valles? Počkaj sekundičku.“ Nepýta sa na podrobnosti. Tak znela ich dohoda na začiatku a obom to vyhovuje. Posledné, čo potrebujú je, aby niekto ďalší vedel niečo bližšie o ich tajných operáciách. Obaja si uvedomujú, že by ich to mohlo stáť život.

 Kyle s uspokojením počúva rýchle ťukanie na klávesnici. Ani nie za dve minúty sa mu pri uchu ozve hlas.

„Nič tu nie je. Vôbec nič.“

„Čo to znamená?“ spýta sa prekvapene Kyle, toto sa mu ešte nikdy nestalo. Interpol mal v databáze vždy aspoň niečo.

„Buď ten prípad neexistuje alebo je prísne tajný a jeho podklady má niektorý s veľkých šéfov v svojej súkromnej databáze.“

„Dokázal by si sa k nim dostať?“ spýta sa Kyle. Vyzerá to čoraz nebezpečnejšie… ale aj výnosnejšie. Paul na druhej strane Londýna v malom kamrlíku nervózne zovrie v ruke ceruzku. Ticho rozmýšľa. Po chvíli povie:

„Je mi to ľúto. Možno by som sa k ním dokázal dostať, ale na 99% by na to prišli. Nemôžem toľko riskovať.“ Kyle prikývne, myslel si to.

„V poriadku. Som ti dlžný.“ Už chce zložiť, keď Paul vyhŕkne.

„Nataša Nikolajevič Guskovová. Potrebujem vedieť, kde je.“

„V čom je háčik?“ spýta sa Kyle. Pomaly sa mu v žilách prebúdza adrenalín.

„Pátram po nej už pol roka a nikde o nej nie je ani zmienka. Už neviem, čo by som mohol urobiť. Ak mi pomôžeš, zistím ti všetko, čo budem môcť.“ Odmlčí sa.  Nechcel nikomu povedať, že hľadá Natašu, ale popri tom vie, že sám sa už nedokáže pohnúť z miesta. Bez pomoci ju nikdy nenájde a Kyle je jeden z najlepších. Možno by mohol…

„Vieš, čo sa môže stať?“ spýta sa Kyle.

„Áno.“ Odpovie Paul a jeho hlas znie ako hlas odsúdenca na popravu. „Nájdem ju.“ Povie bez najmenších pochybností Kyle. Verí si.

„V poriadku. Ozvi sa mi tak za dvadsaťštyri hodín na súkromné číslo.“ Potom zloží.

Kyle si do mobilu uloží meno ruskej ženy a potom znova zdvihne slúchadlo pevnej linky. Ešte ho čaká jeden telefonát.

„Agent Kynley.“ Hlas, z ktorého srší autorita.

„Tu Wizard.“ Odpovie. S Kynleyom vychádzajú celkom dobre, napriek agentovmu príšernému zmyslu pre spravodlivosť. Najradšej by na doživotie zatváral aj za krádež cukríku.

„Čo pre mňa máš?“ spýta sa horlivo Kynley a položí šálku s čajom na stôl. Kyle je jeden z jeho najlepších informátorov, vždy má niečo šťavnaté. S ním je radosť obchodovať. Je síce tajomný a nevie o ňom absolútne nič, ale všetky jeho tipy sú pravdivé a nikdy sa nestalo, žeby niečo nedokázal zistiť. Bez neho by bola práca oveľa zložitejšia.

„Mám niečo pikantné k prípadu sudcu Vallesa.“

„Počkaj…“ povie nervózne agent.

„Toto nie je pre cudzie uši. Idem do svojej kancelárie, nepotrebujem, aby to počul ešte niekto ďalší. Tento raz si natrafil na niečo výnimočné.“ Kyle len ticho čaká. Slúchadlo je chvíľu mŕtve, keď sa ozve slabé šťuknutie a agent Kynley opäť prehovorí.

„V poriadku. Hovor.“

„Mám video, na ktorom je natočený vrah sudcu Vallesa.“ To nepotrebuje žiaden ďalší komentár.

„Vážne? Vidno mu tvár?“ spýta sa rozrušene.

„Čisto.“ Odpovie spokojne Kyle. Síce to nie je jeho zásluha, pretože on tam tu kameru nestrčil, ale napriek tomu je na to hrdý. Tvár Brendona Kynleya sa zamračí. Pozrie na hodinky. Ešte minútu.

„Odkiaľ to máš?“ spýta sa. Kyle zdvihne obočie. Agent Kynley sa väčšinou nevypytuje na detaily. Prečo tým zrazu začína? Akoby mu Kynley prečítal myšlienky povie:

„Nemáme žiadne stopy, preto ma to prekvapuje. Koľko za to budeš chcieť?“ Teraz je už Kyle vykoľajený. Kynley nikdy – skutočne nikdy – nehovoril o peniazoch cez telefón. 

„Agent Kynley, ste v poriadku?“ spýta sa namiesto odpovede. Agent si nahlas povzdychne.

„Prepáč, Wizard, mám nejaké problémy, už neviem, čo robím. Dohodneme sa ako vždy. Dopočutia.“

„Dopočutia.“ Odpovie zarazený Kyle. Potom len pokrčí plecami. Kto vie, čo mu preletelo cez nos.

„Máte to?“ spýta sa Brendon Kynley, agenta pri počítači. Ten sa zazubí.

„Monkton Street 231.“

„Výborne. Vezmite so sebou „upratovaciu čatu“ a vybavte to.“

„Rozkaz!“

„A Morgan…“ zastaví agenta, ktorý už má ruku na kľučke.

„Áno?“

„Spravte to diskrétne.“

„Samozrejme.“

Agent Kynley sa pozrie von veľkým oknom. Ulica sa hemží ľuďmi, zahliadne, ako skupina agentov v civile nastúpi do čierneho auta.

Wizard, nemal si sa do toho zapliesť.

Pomyslí si. Rukou si prehrabne vlasy a zamyslí sa, kde teraz zoženie náhradu za takého dobrého informátora…