Kapitola 3 – Haku

Pred Yoshii stál na pohľad asi 30-ročný vysoký upír s tmavohnedými vlasmi. Vyzeral dosť naštvaný. Za ním boli traja bodyguardi a mlady chalan, podobný Bossovi.
„Nehovor mi, že si zabudol na naše dnešné stretnutie?! Či si si radšej našiel inú zábavu?“
Boss sa bez záujmu pozrel na trasúceho sa Yoru.
„Nie pane! Ja som len…len som zabudol na čas. Odpuste mi to, prosím.“ V Yoshiiho hlase bolo cítiť paniku.
„Dobre, ale vybavíme to ešte dnes. Poď!“
Bossov hlas bol neúprosný. Upír s ľútosťou odchádzal od mladého chlapca.
„Hej, Yoshii!“ oslovil ho štvrtý člen Bossovej bandy *komu by neodošlo, bol to ten mladý chalan, podobný Bossovi*
„Môžem si toho mladého nechať?“
Boss odpovedal za Yoshiiho. „Jasné, je tvoj. Rob si s ním, čo chceš.“
Yoru a neznámi osameli.
Bože, prečo ja? To ma tak strašne nenávidíš? Keď som sa sťažoval na nudný život, nemyslel som to doslova!
„Čo ti je? Nejako sa trasieš. Je ti zima? Alebo sa bojíš?“ *blbá otázka na to, že je priviazaný k posteli, bez trička v spoločnosti upíra*
Neznámy sa k nemu sklonil. Prstami jemne prešiel po krvavých perách.
Yoru sa začal metať.
Stretnúť za jeden deň dvoch perverzných upírov. To sa môže stať len mne!
Upír sa tlmene zasmial.
„Neboj sa. Nemám rád zábavu, ktorá je vynútená.“
Jedným ťahom roztrhal šatky a vstal. Yoru si vďačne pretriasol bolestivé zápästia.
„Znamená to, že ma pustíš?“
„Ibaže by si si to rozmyslel a išiel do toho dobrovoľne,“ povedal s nádejou v hlase.
„Jasné. Vždy bol môj sen užívať si s upírom.“ V jeho hlase bola cítiť silná irónia.
Upír pokrčil ramenami. „Tak nič. Obleč sa. Ja ťa odtiaľto vyvediem.“
V tomto Yoru neodporoval. Rýchlo na seba hodil košeľu a chystal sa vyjsť von, keď ho upír strhol k sebe.
„Hej, myslel som, že mi dáš pokoj!“
„Takto nemôžeš ísť von! Pozri sa na tie pery. Keď to zacítia tí vonku, hneď ich máš na krku. Doslova!“
Upír mu jemne, ale zároveň rýchlo utieral už nekrvácajúce pery vreckovkou. Prestal až keď bol úplne spokojný s vysledkom.
„Ak to to nevadí, vreckovku si nechám. Aspoň budem mať na teba spomienku. Vieš, tvoja krv vonia fakt skvele.“
Yoru chcel niečo namietať, ale on mu nedal možnosť. Chytil ho za ruku a ťahal von z baru. Až na ulici povolil zovretie.
„Odprevadím ťa kúsok.“
„Nie, to fakt nemusíš. Trafím aj sám.“
„No dobre. Ja len že je možné, že stretneš niekde Yoshii. A on rozhodne nie je ´dobrý´ ako ja. Ale ak sa ti jeho spoločnosť tak páčila, prosím.“ Pobavene sledoval jeho zdesenú reakciu.
„Kúsok so mnou môžeš ísť,“ povedal nakoniec.
Spolu vykročili do tmavých uličiek Tokya.

„Takže, ty si dobrý upír?“ spytal sa Yoru.
„Dá sa to tak povedať. Pijem sice krv, ale človeka som ešte nezabil. A mimochodom, volám sa Sasaki Hakumei. Ale volaj ma Haku prosím.“
„Ja som Hayashi Yoruyonaka. Ale všetci ma volajú Yoru…Takže, prečo si mi pomohol?“
„S Yoshiim sme starí známi. A pravdupovediac, nemám ho moc rád. Robí mi radosť štvať ho. Plus sa mi celkom páčiš.“
Yoru sčervenal. „A kto bol ten druhý upír? Ten, čo s ním Yoshii odišiel?“
„Máš nejako veľa otázok. Ale dobre. Bol to najsilnejší upír v Japonsku. Vieč, aj naša ´komunita´ ma istú hierarchiu. Podobne ako mafia. Všetci mu hovoria Boss. Ja mu hovorím oco.“
Yoru sa zarazil. Malo mi to dôjsť. Už len tá podobnosť. Vysoká postava, dlhšie tmavé vlasy, tmavé oči a krásne vykrojené pery. NA ČO TO SAKRA MYSLÍM??!!
„Tváriš sa dosť vláštne. Zaujímalo by ma, na čo myslíš.“
Ha, to radšej ani nechci vedieť. Síce, teba by to možno aj potešilo.
„Rodičia sa o mňa budú báť“, povedal prvé, čo mu prišlo pod jazyk.
Bože, jako klamem! Hanbi sa! Pôjdeš do pekla!
Haku si všimol jeho reakciu na vlastný výrok, ale nechcel to rozpitvávať.
„Dobre, tu bývam. Vďaka za pomoc a odprevadenie.“
Obaja zastali před honosne pôsobiacim domom. Yoru sa už chcel otočiť, ale Haku ho chytil sa tvár a na pery mu vtisol malý bozk. Chlapec prekvapene privrel oči.
„Dobrú noc a sladko sa vyspi. Som si istý, že sa ešte niekedy stretneme,“ zašepkal mu upír do ucha.
Yoru otvoril oči, ale Haku tam už nebol. Vzdychol si a otvoril bránu k domu. Nechcel si to priznať, no a to stretnutie sa už teraz tešil.