Kapitola 30

„Prečo si s tým niečo nespravil? Vieš čo všetko sa môže teraz stať?“
„Viem to, ale mohli by ste mu aspoň trochu veriť. Hovorí, že vie čo robí.“
„Popravde nikdy neukázal nejaký extra talent. Vždy bol podpriemerný. No verím mu. Ale čo je veľa to je veľa. Tu nejde iba o jeho bezpečnosť ale o bezpečnosť celej Konohy.“
 „Ako vám ešte vysvetliť, že sa zatiaľ sa nie je čoho báť. Tie zvitky, ktoré sme požuli boli Narutove. To bol jeho nápad.“
„Jeho? Ako vymyslel niečo také? Ako o takom niečom vie?“
„Je to nejaké tajné jutsu že by ho nemal poznať?“
„Patrilo štvrtému, vytvoril ho on. Nikomu sa ešte nepodarilo ho napodobniť.“
„Tak Narutovi sa to podarilo, berte na to ohľad. Nepovie vám čo chystá, na to neverí dostatočne nikomu.“
„Zatiaľ to nechám tak, no chcem o tom vedieť všetko. Chcem aby si dohliadol na jeho a Sasukeho tréning. Časom k vám možno niekoho pošlem aby ste trénovali spoločne. A teraz choď za Sasukem. Môžeš ho odviesť domov, a nabudúce povedz všetko čo vieš aj doktorom a nie len mne. V živote ten jed nevideli a nevedeli čo majú robiť.“ Poslala Tsunade Itachiho späť do nemocnice. Najprv naňho pekne nakričala, potom mu pekne vynadal, poriadne si vypočula čo sa stalo a zase začala kričať a nadávať. Typický deň v Hokageho kancelárii.

„Tu sa niekto dobre zabáva.“ Vošiel Itachi do nemocničnej izby a už z diaľky počul smiech. Obaja, ako Naruto tak aj Sasuke sedeli na posteli oproti sebe a na niečom sa smiali.
„Tak Sasuke nelež tu ako marod a obleč sa. Môžeš ísť domov s nami. S Narutom ťa počkáme vonku.“ Naruto sa nestihol spamätať a už stál s Itachi pred nemocnicou. Buď sa mu to zdá alebo s ním dnes každý hádže tak ako chce. 

Cestou domov medzi nimi panovala celkom dobrá nálada.  Hovorili o blbostiach. Ani jednému z nich sa nechcelo riešiť nič závažnejšie. A však chvíľa, kedy budú musieť vyriešiť veľa vecí sa neodkladne blíži.

Ešte ten istý deň vyšiel Naruto zo svojej izby spolu s niekoľkými knihami. Nemalo zmysel ich schovávať. Itachi tie knihy už videl a Sasuke sa o nich určite čoskoro dozvie. Vošiel do kuchyne, kde našiel oboch Uchihov.
„Nečakajte na mňa na večeru, vrátim sa neskôr.“ Oznámil im a už sa zberal preč.
„Kde ideš?“ z ničoho nič pred ním stal Sasuke a tváril sa nanajvýš podozrievavo.
„Idem tam, kde vždy. Trénovať.“
 „Aha.“ Sasuke sa jeho odpoveďou netváril príliš nadšene. Naruto si toho síce všimol, no rozhodol sa že to nechá tak, nechcel byť zbytočne dotieravý.

Len čo Naruto odišiel z domu Itachi sa skúmavo pozrel na Sasukeho. Priam ho prepaľoval pohľadom dovtedy, kým sa naň Sasuke nepozrel.
„Prečo sa na mňa tak pozeráš?“
„Čo to malo znamenať?“
„Na otázku sa neodpovedá otázkou.“
 „Len som sa snažil uistiť že si to stále ty. Akosi som ťa v tejto reakcii nespoznal. Vyzeralo to že horlivo chceš vedieť kde ide Naruto, no keď si sa dočkal odpovede akosi si posmutnel.“
„Myslel som si totiž, že začne viac trénovať s nami. Po tom čo sa stalo. Nespolupracovali sme tak ako by to bolo možné. A nechcem aby trénoval s tým démonom.“
„Je to jeho rozhodnutie, na ňom nemôžeš nič zmeniť, môžeš mu to však povedať.“
„Rozhodne mu to poviem…. nie nepoviem …. vysmial by ma.“
„Si si istý že v tom nie je žiarlivosť?“
„Čo?“

„Ako dlho ešte?“
„Kým sa to poriadne nenaučíš.“
„Ale no tak…“ snažil sa doprosovať Naruto.
„Chceš sa to zvládnuť? Tak musíš trénovať.“
„Ja viem ale čo si tak spraviť menšiu pauzu. Nikomu to neublíži. Skutočne som vyčerpaný.“ Obaja sa nachádzali v Narutovej mysli. V časti kde mohol hovoriť s Kyuu. Kým sa im nepodarí úplne dokončiť jutsu iný spôsob tréningu veľmi nepripadá v úvahu. pre Naruta to má však aspoň jednu výhodu, jeho myseľ bude oveľa odolnejšie než kedykoľvek predtým.
 „Fajn, poď sem. Dáme si na chvíľu pauzu.“ Chvíľu obaja len tak v tichosti sedeli vedľa seba. Snažili sa upokojiť. Možno sa to nezdalo ale ich tréning bol naozaj vyčerpávajúci.
„Kyuu, môžem sa ťa niečo spýtať?“
 „Samozrejme že môžeš, už som ti povedal že sa môžeš spýtať na všetko.“
„Totiž… nepripadá ti to, že Sasuke sa chová akosi… divne?“
„Ani by som nepovedal. Prečo si to myslíš?“
 „Ani neviem, len… myslíš že by som mu mohol ukázať skrýšu? Totiž Itachi už o nej vie.. no a …“
„Myslel si si že by o nej mal vedieť viac aj Sasuke, že?“ Naruto prikývne.
„Keď príde ten správny čas, dozvie sa to.“
„A kedy to bude?“
„Nie si ty nejako zvedavý? Ak máš veľa energie tak ideme trénovať.“

Pozeral sa von oknom a rozmýšľal o všetkom možnom. Práve teraz ho zaujal Sasuke. prečo ho nepočúvol a nedal si aspoň deň oddych? Včera ho priviedli do Konohy, dnes ráno sa prebral a hneď sa pustil do trénovania? Akosi sa preceňuje. No on mu niečo povedal. Ako vidno, nebral to však na vedomie. Vyzeralo to ako by si vybíjal na niekom hnev. Tým niekým bol kamenný stĺp ktorý stal uprostred záhrady. Predtým sa netváril nahnevane, dokonca ani keď Naruto odišiel, no stačilo spomenúť jeho únos. Niečo sa tam muselo stať. V nemocnici to dal jasne najavo. Je síce pravda že ho Itachi trochu naštval s tými rečami okolo Naruta, ale stále bol relatívne pokojný. Teraz mu však nechce nič povedať. A Itachi z toho začína byť zúfalý. Jeden je jinchuriky po ktorom ide najnebezpečnejšia organizácia na svete, pričom o ňom v skutočnosti nikto nič nevie. Trénuje sám a nechce nikomu nič povedať. Druhý je neobyčajne silný ninja, občas trochu náladový a dosť tvrdohlavý. A potom je tu on. Bývalý veliteľ ANBU a teraz člen obyčajného týmu. Teda ak sa dá hovoriť o ich týme že je obyčajný.