Kapitola 32

Ďalšie ráno ako vystrihnuté z dokonalého románu. Dvaja bratia sediaci za jedným stolom a úžasné raňajky. Chýba im už len tretí člen, ktorého dnes ešte nevideli.
„Naruto ešte stále spí?“ opýtal sa nakoniec Sasuke, ktorému to nedalo, a ktorého pohľad neustále smeroval k dverám, z ktorých by mál vyjsť Naruto. Ten sa však k príchodu akosi nemal.
„Neviem či spí, podľa mňa ešte neprišiel domov.“
„Ha? Ako to že neprišiel domov? A to hovoríš len tak?“
„A ako by som to podľa teba mal povedať? Dobre vie čo robí, povedal, že na tréning príde, tak mu trochu ver.“
„Ja mu verím ale …“ chystal sa ohradiť Sasuke no v tom bolo počuť otváranie dverí a kroky, ktoré smerovali ku kuchyni.
„Dobré ráno. Kedy nám začína tréning?“ Sasuke sa neveriacky pozeral na Naruta. Nešlo mu do hlavy ako si len tak v pohode mohol prísť späť keď tu nebol celú noc.
„S tréningom môžeme začať aj hneď, že Sasuke?“ ten sa zmohol len na prikývnutie. Trénovali dlho a tvrdo. Itachi im dal poriadne zabrať a sám trénoval tiež. No neboli jediný kto tvrdo trénoval. Všetky tými trénovali. Akoby každý tušil že teraz to budú potrebovať viac než kedykoľvek predtým. Každý prekonával vlastné rekordy. Medzi tréningami dostali menšie misiie. Nikdy to nebolo nič veľké. Nič veľké sa totiž zatiaľ nedialo. Ešte niekoľko dní bude naokolo relatívny pokoj.

Ubehli takmer dve týždne, počas ktorých Naruto drel ako diví. Cez deň trénoval s Itachim a Sasukem a večer s Kyuu. Občas sa večer nevrátil domov a prespal v jaskyni. Sasuke mal k tomu občas výhrady, no Itachi ho vždy upokojil. Dnes bol opäť takýto deň. Naruto prišiel domov ráno, pričom naňho Sasuke s Itachim čakali na záhrade kde trénovali.
„Konečne si došiel, už som sa bál že sa dnes neukážeš.“
„Ako vidíš, som tu. Skús konečne prestať s tým nepriateľstvom a trochu mi ver.“ Naruto samozrejme povedal obom, prečo trénuje s Kyuu, nepovedal im všetko no Sasukemu sa to nepáčilo. Nebolo to z dôvodu, že by mu neveril. Skôr sa oňho bál.
„Verím ti, no neverím Kyuubimu.“ Itachi sa na nich zatiaľ iba pozeral. Akosi si bol istý, že Sasuke neverí Kyuubimu iba zo žiarlivosti. Nikdy by nepovedal, že jeho braček bude takáto žiarlivka.
„Vy dvaja dosť už, dnes si skúsime bojovať medzi sebou. Snažte sa predvídať nasledujúce pohyby. Takže poďme.“ Ako prvé začal bojovať Sasuke s Narutom. Obaja sa zlepšili. Ich pohyby boli rýchle a presné. Skutočne to vyzeralo ako by vedeli čo ten druhý urobí.
„Dobre to stačí, teraz obaja proti mne.“ Itachi sa postavil do stredu, pred ním stáli obaja. Trochu ich vykoľajilo že majú proti nemu bojovať obaja.
„Na čo čakáte, skúste ma zasiahnuť.“ Nemusel dlho čakať. Sasuke sa rozbehol a začal na plno útočiť. Naruto sa tiež neprizeral a pridal sa. Päste vystriedali kunaje a tie rôzne techniky. Itachi aj Sasuke mali aktivovaný sharingan. Naruto používal techniky v ktorých sa dosť zlepšil. Takmer dve hodiny trval jeden boj. No ani jednému sa nepodarilo Itachiho zasiahnuť.
„Na dnes to stačí. Konečne to začína vyzerať tak ako má.“
„A tým myslíš čo?“
„Že začínate spolupracovať.“
„To je fajn, ale dal by som si niečo na jedenie. Som hladný ako vlk. Teda líška.“ Prerušil Itachiho a Sasukeho Naruto.
„Dobrý nápad, čo bude na obed Itachi?“
„A prečo sa pýtaš mňa?“
„Pretože vždy varíš?“
„Vy dvaja sa nehádajte. Dnes varím ja.“
„A to akože vieš variť?“
„Čo som podľa teba jedol pred tým než ste prišli?“
„No podľa toho ako si vyzeral by som povedal, že nič.“
„Nebolo to až také strašné, len sa mi nechcelo jesť.“
„Tak to som rád, že sa ti chuť do jedla vrátila.“

„Dnes sa opäť nevrátim. Dúfam že to nebude vadiť.“ Oznámil Naruto po obede, ktorý bol skutočne vynikajúci.
„Ako dlho s tým ešte mieniš pokračovať?“
„Nemaj obavy Sasuke, dlho to už skutočne trvať nebude.“

„Pripravený Naruto?“
„Jasné, ale vyjde to?“
„Som si istý. Teraz sa sústreď. Neponáhľaj sa. Nechaj čakru nech tebou prúdi. Teraz ju pomaly sústreď na pečať, cítiš moju čakru?“
 „Cítim ju.“
„V poriadku, teraz sa sústreď, musia sa rovnomerne zmiešať, nič nesmieš prehnať.“ „Viem o tom.“
„Ako sa cítiš?“
„Divne, je to strašne veľké množstvo čakry.“
„Teraz ju musíme zdvojnásobiť.“
„A to chceš ako urobiť?“
„Začni ju, ako by som to povedal, ťahať, my ju iba rozdelíme na dve rovnaké časti, pečať sa postará o zvyšok.“
„Ako mám vedieť kedy to bude presná polovica?“
„Budeš to cítiť, ale potom prestaň, ani za nič sa nepokúšaj získať ďalšiu čakru.“
„Jasne, jasne.“

„Koho to tu máme, už si v poriadku? Keď sme ťa niesli sem vyzeral si dosť zle.“
„Som v absolútnom poriadku, nemusíte si robiť starosti.“
„Heh, my si starosti nerobíme. A kdeže ste nechali Naruta? Vari vás má už plné zuby? Alebo vy jeho?“
„To skutočne nie, trénuje.“
„A sám, bez vás, no tomu sa hovorí tým.“
„Máš s nami nejaký problém?“
„Sasuke, upokoj sa. Snáď sa nenecháš vyprovokovať.“
„Uchiha starší, vás oboch si tuším Naruto obtočil okolo prsta, že?“
„Máš drzé reči, Kiba. Mal by si si dávať väčší pozor na to čo komu hovoríš.“
„To hovorí ten pravý, po niekoľkých rokoch prídete do Konohy a tvárite sa ako ty najlepší, štvete ma.“
„Kiba, nechaj to teraz tak.“ Snaží sa upokojiť Kibu, Neji.
„Dobre, dobre. A čo tu vlastne robíte?“
„Len sme sa chceli prejsť po okolí. Nič viac v tom nie je.“
„Tak môžete ďalej pokračovať v prechádzaní.“ Kiba sa k ním otočí chrbtom a zamieri si to k Shikamarovi, ktorý leží pod stromom. Neji sa však rozbehne za Sasukem a Itachim.
„Počkajte, niečo sa vás chcem spýtať.“
„Pýtaj sa.“
„Ako sa vám podarilo dosiahnuť že s vami Naruto hovorí? Totiž, on nehovoril skoro nikdy, vždy bol utiahnutý a sám. A ja nechápem ako sa vám to podarilo zmeniť.“ Sasukeho Nejiho otázka dosť naštvala. Ako sa môže pýtať niečo také, keď dobre vie, že Naruta všetci ignorovali alebo naň hľadeli cez prsty, ako by sa asi správal on na jeho mieste.
„Nespravili sme nič, len sme ho prijali takého, aký je a nehľadíme naň z vrchu tak ako vy.“ Hodil Sasuke priamo do tváre Nejimu a bol pripravený odísť. Aj by odišiel, keby z lesa, nebol počuť zvuk výbuchu. Pozrel sa tým smerom a trochu zbledol. Itachi sa tam pozeral tiež a uvedomil si to isté čo Sasuke. Výbuch išiel z miesta, kde chodí Naruto trénovať.