Kapitola 33

„Čo to bolo?“ položil otázku Kiba, no nikto mu neodpovedal. Všetci sa pozrali na miesto uprostred lesa. Všetci vedeli, čo tam je a prečo tam nikto nechodí. Nechápali ako je možné, že výbuch bolo počuť práve odtiaľ. Nechápal to nikto, až na Itachiho a Sasukeho. Ty z toho boli síce chvíľu vykoľajený, no v okamihu ako sa spamätali sa rozbehli k vodopádu. Kibas Nejim ich nasledovali okamžite. Shikamaru by ich určite ignoroval, ale všimol si ich výraz tesne po tom čo počuli ten výbuch. Uvedomil si, že oni o niečom vedia.

Mohutný vodopád, jazero a všetko na svojom mieste. Tak to vyzeralo, keď všetci zastavili. jediná zmena, ktorú však mohol spozorovať jedine Itachi, po prípade aj Sasuke, bolo obrovské množstvo čakry, ktorá tu pred chvíľou bola. Obzerali sa na vôkol ako mohli a hľadali Naruta. No nikde ho nevideli.
„Viete ako sa tomuto miestu hovorí?“ opýtal sa Kiba, ktorý stal tesne za nimi.
„Vieme to veľmi dobre.“
„Tak prečo sme práve tu. Pochybujem že by sa tu niekto objavil, nechodí sem nikto.“
„Nehovor mi že necítiš tu čakru.“ Otočil sa k nemu Sasuke
„Cítim ju, ale to môže mať hocijaké vysvetlenie. Nemusí to znamenať, že tu práve niekto bol.“
„Radšej nešpekulej a pomôž nám nájsť Naruta.“ Kiba doslova vyvalil oči.
„Ako Naruta? Prečo by tu mal byť?“ Kiba by v otázkach určite pokračoval a pridal by sa k nemu aj Neji, no mali smolu, na vysvetlenie si ešte budú musieť počkať.

„Itachi a Sasuke Uchiha?“ zaznel neznámi hlas niekde z neznáma.
„To sme my, kto to chce vedieť?“ reagoval Sasuke. Itachi sa mračil a snažil sa prísť na to, čo mu tu nesedí.
„Som Narutov priateľ, je v poriadku len je dosť vyčerpaný.“
„Prečo sa nám neukážeš ha?“
„Nemôžem, niekto naň musí dávať pozor.“ Kiba nechápal čo sa deje, Neji bol úplne mimo a Shikamaru sa snažil premýšľať, no nech sa snažil ako sa snažil, nemohol prísť na to čo to má znamenať. Jediné riešenie, ktoré ho v tejto situácii napadalo, bolo všetko nahlásiť Tsunade. Sasuke medzi tým, premýšľal, ako to myslel.
„A kde ste, ako to že ťa počujeme ale nevidíme?“
„To je jednoduché, no odpoveď pozná iba Itachi.“ Teraz sa všetka pozornosť obrátila na Itachiho.
„Keď zistíte ako som to myslel, budem vás čakať.“

„Vy traja, choďte všetko nahlásiť Tsunade. My so Sasukem sa tu rozhliadneme.“ Nikto nenamietal. Boli tak zmetený, že ani nevedeli ako namietať. Keď boli mimo dohľad Sasuke sa otočil na Itachiho. Z jeho pohľadu sa nedalo nič vyčítať. „Čo to má znamenať?“
„Vtedy, keď ťa uniesli, ma Naruto zobral na miesto, kde často chodil a kde trénoval. Je to tak blízko až je to strašidelné. No neviem ako sa tam dostať. Je to za bariérou, tá jaskyňa o ktorej som ti už hovoril.“

„Skutočne ťa nenapadá žiaden spôsob ako sa tam dostať?“ ozval sa opäť ten istý hlas kdesi za nimi. Obzerali sa dookola no nemohli prísť na to, odkiaľ vychádza.
„Jediný spôsob ako sa tam dostať je s Narutom. O ničom inom neviem.“
„V skutočnosti je to inak. Potrebujete čakru démona.“
„A ako máme nejakého démona, ktorý by bol ochotný ísť s nami nájsť?“
„A čo keby ste išli so mnou, teda ak sa nebojíte.“ Z lesa vyšiel chlapec. Teda skôr muž. Červené vlasy ktoré mu padali na plecia a červené oči priam Itachiho a Sasukeho primrazili na mieste.
 „Kto si?“
 „Kyuubi no Yokoto. Som rád že vás môžem spoznať osobne.“ Kyuu na nich žmurkol a otočil sa smerom k vodopádu. V tom však na ňho zozadu skočil Sasuke s kunajom v ruke. Kyuu kunaj v pohode vykryl a uskočil na bok.
„Čo si spravil Narutovi?“ zo Sasukeho pohľadu priam lietali blesky, bol rozzúrený do nepríčetnosti. Narutovi sa niečo stalo a Kyuubi si pobehuje po vonku. No to teda nie.
„Spýtam sa ešte raz, čo si spravil s Narutom?!“ Kyuu sa stále usmieval a to Sasukeho nehorázne štvalo. Nechápal ako sa môže usmievať.
„Ale ale, žeby si sa oňho skutočne bál?“
„A čo si myslíš, že zo seba teraz robím šaška?“
„Vyzerá to tak.“ V Sasukem to vrelo stále viac a viac. Ako si môže Kyuu dovoliť byť taký pokojný? A ako to že je vonku? Pomaly to Sasukemu začalo dochádzať. Kyuu je vonku.
„Ako si sa dostal von?“ Kyuu sa stále usmieval.
„To ti musí povedať Naruto.“
„A kde je?!“
„Chcel som vás tam zobrať, no akosi si vybuchol.“
„Nikto nevybuchol.“ Sasuke s začal pomaly upokojovať. Ako keby ho Kyuubiho hovorenie uspávalo. Začal sa cítiť unavene. Pomaly, bez toho aby o tom vedel, zaspal.

Kyuu chytil bezvládne telo Sasukeho skôr než stihlo spadnúť na zem. Na svojom  krku ucítil katanu. Patrila Itachimu, ktorému v očiach svietil sharingan.
„Obaja sú v poriadku. Potrebujú len chvíľu pokoja.“ Itachi však katanu neodtiahol.
„Čo presne sa stalo?“
„Nemyslím si, že toto je najvhodnejšie miesto na vysvetľovanie.“
„A kde je?“
„V jaskyni, poď za mnou.“ Itachi odtiahol katanu a nasledoval Kyuubiho.

„Prečo je v bezvedomí?“
 „Vyčerpalo ho to o čosi viac, než som predpokladal. Jeho telo nebolo zvyknuté mať takéto množstvo čakry priamo v obehu. O chvíľu by sa však mal prebrať.“
„A Sasuke, prečo odpadol?“
„Uspal som ho.“
„A to hovoríš len tak? Prečo si to vlastne spravil?“ Kyuu položil Sasukeho vedľa Naruta a pomaly sa otočil k Itachimu. Pomalým krokom došiel až tesne k nemu. Ich tváre sa takmer dotýkali.
„Nemal by vedieť o jaskyni, kým mu to Naruto nepovie. A určite by dosť vyvádzal. A ja mám príliš dobrú náladu na to aby som si ju nechal pokaziť.“