Kapitola 35

Prešli vodopádom a ocitli pred skupinkou ninjov na čele s Tsunade. Obaja vedeli že určite niekto príde, ale rozhodne nečakali Tsunade a ANBU.
„Čo sa tu stalo, kde ste to boli a kde je Naruto?“ povedala Tsunade hlasom, ktorému sa rozhodne neodporuje.
„Boli sme v jaskyni, a nestalo sa tu nič, len Naruto trénoval.“
„A kde je teraz?“
„Tak to nevieme ani my.“ Odpovedal namiesto Itachiho Sasuke. Dosť ho totiž štvalo, že tu niekto je. Nemal možnosť sa poriadne porozhliadať a nájsť Naruta. Itachi bol na tom podobne, no nebolo to na ňom vidno.

Rana, druhá rana, katany narážajúce na seba a zvuk, ktorý vzniká pri veľmi rýchlom pohybe. Závan silnej čakry a opäť nič. Ticho pred búrkou, a to doslova. Nikto sa poriadne nestihol spamätať a všetci boli mokrý od hlavy po päty. Ani Itachi so Sasukem neostali suchý. Všetci sa tvárili nechápavo, teda, kým sa okolo nich neprehnalo menšie tornádo , ktoré určite nevzniklo samo od seba. Ako by sa tam inak dostal oheň. Po tomto sa už nikto netváril nechápavo, ale skôr vystrašene. Všetci sa začali obzerať a hľadali zdroj týchto anomálii. Možno by na to neprišli, ale to by Neji nemohol mať byakugan.
„Pozrite sa tam!“ ukázal hore na vodopád, kde stáli oproti sebe dve postavy. Obe mali v oboch rukách katany a rozhodne z nich bola cítiť silná čakra.
„Kto to do čerta je?!“ rozčuľovala sa Tsunade. Nikto sa však nezmohol na odpoveď. Jedná z postáv totiž začala padať dole. Všetci sa na to pozerali s otvorenými ústami, no nikto nebol schopný zasiahnuť. Keď sa nakoniec Itachi spolu s veliteľom ANBU odhodlali rozbehnúť sa oproti vodopádu, skočila aj druha postava. To ich na chvíľu primrazilo na mieste, a za tu chvíľu stihla prvá padajúca postava dopadnúť do vody. Aké to bolo prekvapenie, keď sa neponorila. Ostala stáť na vode a čakala kým, dopadne aj druhá postava. Teraz bolo jasne vidno dvoch chlapcov, jeden s blond vlasmi a jasne modrými očami a druhý s červenými vlasmi a fialovými očami. Obaja sa usmievali. Žiadne škerenie, ale úprimný úsmev. Opäť bolo počuť náraz katán a obaja zmizli.

„Myslím, že na otázku, kde je Naruto ste už dostali odpoveď. Potrebujete ešte niečo?“
„Vysvetlenie. Kto to do čerta bol?!“ Sasuke s Itachim na seba pozreli a jednohlasne povedali.
„Netušíme.“ Tsunade bola celá červená od zlosti, ostaný sa tvárili rozpačito. Mysleli si, že Naruto je úplný idiot, a teraz sa ukázalo, že trénuje a je skutočne dobrý. Dokonca sa usmieval, to si nešlo nevšimnúť.
„Ak ho uvidíte, pošlite ho za mnou. A nech príde aj ten druhý. Chcem vedieť kto to je.“

Itachi so Sasukem sa vracali domov. Tušili že práve tam bude Naruto aj Kyuubi. A nemýlili sa. Obaja sedeli na pohovke a smiali sa až sa za brucho chytali. Sasuke by na to možno nič nepovedal, keby sa Kyuu chytal za svoje brucho. No nebolo to tak. Naruto mal dole tričko a Kyuubiho ruky takmer po celom tele.

Skutočne v tom nebolo nič viac než obyčajná zábava. Naruto totiž spovedal Kyuubiho ako sa mu páči Itachi a Sasuke. A rozhodne nenechal tak Kyuubiho laškovanie s Itachim v skrýši. Kyuubi mu na to síce nepovedal nič a na odvedenie pozornosti ho začal štekliť. Naruto si to užíval.  Nikdy nemal nikoho, kto by sa snim len tak priateľsky hašteril alebo sa naťahoval, či dokonca  aby sa s niekým smial. Teraz mal troch takýchto ľudí.

„Čo mu to sakra robíš?“ zakričal Sasuke, ktorý sa už nemohol pozerať na to ako sa jeho Naruta dotýka niekto iný. Kyuu prestal so šteklením, no Narutovi chvíľu trvalo, kým sa upokojil. Možno by mu to trvalo dlhšie. No keď Sasuke prišiel ku Kyuu a dal mu poriadnu ranu, okamžite sa vrátil do reality.
„Tebe nestačilo, že Naruto celý život nikoho nemá, že kvôli tebe ho nikto nemá rád a všetci si ho doberajú, že skoro kvôli tvojej čakre umrel, že bol ochotný skúsiť niečo čo ho mohlo zabiť ale tebe by to nič nespravilo. Teraz ho ešte obchytkávaš, ani nechcem vedieť čo všetko sa mu kvôli tebe ešte stane.“ Sasuke priam kričal. Bol poriadne vytočený a naštvaný. No sám nevedel prečo a na koho. Itachi to pozoroval a mal chuť zasmiať sa. Sasuke mu rastie pred očami a ani si to poriadne neuvedomuje.
„Sasuke, čo to hovoríš, Kyuu za nič nemôže, on mi nikdy nechcel ublížiť. A čo si to hovoril o tom obchytkávaní, ako si to myslel?“
„Všetko zle sa ti stalo kvôli nemu a teraz sa tu spolu s ním ešte smeješ. To je nenormálne.“
„Prečo to hovoríš, nie je to pravda. On nechcel nikomu ublížiť, že Kyuu?“
„Prepáč Naruto, ale nie vždy som bol ako teraz, občas som bol skutočne do slova a do písmena démonom.“
„Ale už nim nie si však?“
„Nie, to naozaj nie, život s tebou, doslova v tvojej mysli ma zmenil. Cítil som ako si sa cítil ty, a nechcem aby to tak ešte niekedy bolo.“
„Klame, neverím mu.“ Dal Sasuke jasne najavo svoj postoj.
„Sasuke, prečo mu stále neveríš, veď nám pomohol aj keď sme hľadali teba. A nemusel to robiť.“
„Nevidíš to Naruto, chcel si ťa iba získať. Itachi?“ otočil sa Sasuke na Itachiho. Chcel vedieť aj jeho názor.
„Nemám  dôvod veriť Kyuubimu.“ Sasuke sa víťazoslávne usmial. Ale bolo to predčasne.
„No nemám ani dôvod mu neveriť. Nejaký čas potrvá kým si naň zvyknem.“ Sasuke sa neveriaco pozeral na Itachiho. Čakal že ho podrží a tiež nebude Kyuubimu veriť. No ako vidí zmýlil sa.
„Fajn, robte si čo chcete.“ Otočil sa a vybehol von.