Kapitola 36

Naruto sa ešte chvíľu nechápavo pozeral na dvere. Počul všetko čo Sasuke povedal, rozumel jednotlivým slovám, no akosi nemohol pochopiť ich význam.
 „Naruto, to bude v poriadku, upokojí sa a vráti sa späť.“ Snaží sa Itachi uchlácholiť Naruta, keď si všimol, že stále nemôže odtrhnúť pohľad od dverí. Naruto sa pozrel najprv na Kyuubiho, v jeho očiach bola cítiť jasná otázka. A tú preniesol aj nahlas.
„Prečo to všetko povedal?“
„Z toho si nič nerob, iba žiarli.“ Opäť upokojoval Itachi Naruta. Kyuu mal však na práci niečo lepšie, zo záujmom pozoroval Itachiho.  Zaujala ho veta o žiarlivosti. Upieral naň svoj pohľad. Itachi si toho bol vedomí, no teraz to neriešil. Starosti mu robil Sasuke. Takto ešte nikdy nevybuchol a určite nebude ďaleko od pravdy, keď bude tvrdiť, že ani Sasuke nevie prečo povedal všetko čo povedal. Trochu mu to robilo starosti.
„Naruto, Itachi má pravdu, daj mu chvíľu nech sa schladí a všetko si premyslí. Potom sa určite vráti späť.“
„Prečo mám pocit, že vy dvaja viete niečo čo ja neviem?“
„Už som ti to povedal. Na toto budeš musieť prísť sám.“

V dobe, keď sa Itachi s Kyuubim pokúšali upokojiť Naruta sa Sasuke potuloval po lese. Hnev ventiloval pravidelne na každom druhom strome. Ani si to sám neuvedomoval no jeho kroky smerovali k vodopádu, pri ktorom trénoval Naruto. Celou cestou sa pokúšal presvedčiť sám seba že spravil správne, no každým ďalším krokom si uvedomoval, že to tak nebolo. Nemal vyletieť na Kyuubiho. Sám ho obvinil, že kvôli nemu Naruto celý život trpel, no teraz urobil niečo čo Narutovi mohlo ublížiť. Cítil sa strašne. Nie že by zmenil názor na Kyuubiho, ale sám si práve teraz pripadal ako odpad, ktorý na niekoho hádže špinu. Podobné prirovnania sa mu v hlave rodili do vtedy, kým sa nerozhodol vrátiť. Musí sa predsa ospravedlniť. Itachi bude určite hrdý. Veď to bol práve on, kto ho učil že za svoje chyby sa hanbiť nemá, ale má sa ospravedlniť. Oklepal sa zimou ako sa doň oprel studený vietor. Vonku už bolo cítiť, že je po lete. A vonku vládne jeseň.

„Kyuu? A kde chceš spať? Nechceš sa dúfam vrátiť do jaskyne?“
„Nie, to skutočne nechcem. Rád by som ostal tu, aspoň kým ti nepoleziem na nervy tak že ma sám vyhodíš.“
„Tak to sa nestane.“ Zavesil sa Naruto Kyuubimu okolo krku. To že je náhoda sviňa, sa vie už dávno a túto príležitosť si tiež nemohla odpustiť. Do dverí, pred ktorými stál Naruto, ktorý sa chystali za Tsunade vošiel Sasuke. Keď uvidel ako Naruto visí na Kyuubim, prišlo mu to strašne ľúto. Strašne rád by takto držal Naruta práve on.
„Naruto, prepáč, Kyuubi, ty tak isto.“ Zvesil hlavu a odkráčal z miestnosti. Naruto sa za ním prekvapene pozeral.
„Prečo sa ospravedlnil aj mne?“
 „Možno sa cítil previnilo?“ Kyuu položil Naruta na zem. Možno sa to na prvý pohľad nezdalo, ale Kyuu bol takmer o dva hlavy vyšší, než Naruto. A to bolo dosť na to aby Naruto visel vo vzduchu.
„Mali by sme ísť. Tsunade bude zúriť.“ Upozornil Kyuu Naruta a vyšiel von ako prvý. Naruto sa ešte raz otočil smerom k Sasukeho izbe a až potom sa vybral za Kyuubim.

„Čo vlastne povieme Tsunade?“
„Mali by sme jej povedať pravdu.“
„skutočne to chceš riskovať, čo keď ťa bude chcieť vyhodiť?“
„Potom odídem.“
„Tak ja pôjdem s tebou.“
„Nemyslím si že by to bolo najlepšie riešenie.“
„Prečo nie? v celej dedine sa nenájde nikto kvôli komu by som tu mal ostať, tak prečo?“
„Si si istý? A čo tak Sasuke a Itachi? Nechýbali by ti?“
„No zvykol som si už na nich a možno by mi skutočne chýbali, ale pochybujem že by som ja nejako extra chýbal ja im.“ Kyuu sa jemne zasmial.
„Naruto, Naruto. Skús otvoriť oči.“
„Ale veď ich mám otvorené.“
„Myslel som to obrazne.“ Poučil Naruta Kyuu. Pomaly sa blížili k budove hokage. Zaklopali na veľké dvere a na výzvu vstúpili dnu.

„Kto si?“ prvá otázka ktorú položila Tsunade, len čo uvidela, kto vstúpil do dverí.
„Kyuubi no Yokoto“ predstavil sa Kyuu, tak ako sa patrí. Jemne sa uklonil a usmial sa. Tsunade na rozdiel od neho sa neusmievala, jej výraz bol premenlivý. Najprv prešiel z neveriaceho k nechápavému, potom sa dostal do štádia zaskočeného a skončil pri úplnom rozčúlení.
„To ti mám ako uveriť? Naruto ak je to nejaký blbý žart tak s tým okamžite prestaňte, nie je to vtipné!“
„Tsunade- sama, toto skutočne nie je vtip. Spoločne s Kyuubim sme trénovali, a podarilo sa nám oddeliť sa. Ak sa to tak dá nazvať.“
„Naruto hovorí pravdu, môžete to otestovať.“
„Uvedomujete si, že ak to niekto zistí, neskončí to dobre?“
„A vám to nevadí?“ tváril sa prekvapene Naruto. Ten čakal že sa rozčúli a bude chcieť spraviť niečo, čo sa nebude páčiť ani jednému z nich.
„Pomohol ti, a zatiaľ nikomu nič nespravil, takže v tom nevidím problém. Mám však jednu podmienku. Nikto sa nesmie dozvedieť, kto si.“ S týmto sa Tsunade otočila na Kyuu.
„Myslím, že s tým, nebude problém.“