Kapitola 38

„Naruto, vstávame.“
„Ja chcem ešte spať.“ Naruto sa zamotal poriadne do periny a otočil sa na druhú stranu. A kto by sa mu aj divil. Vonku bolo počasie ako vystrihnuté z hororu. Teda nie doslova. Ale aj to že bolo zamračené a vyzeralo to že čoskoro sa rozprší, stačilo na skazenie nálady.
„No tak Naruto, musíme predsa trénovať.“
„Jasne, ale najprv ma nechaj sa vyspať. Som unavený.“
„To že si unavený neznamená, že sa môžeš celý deň váľať v posteli. Unavený môžeš byť aj pri raňajkách.“ Naruto však nepočúval čo mu Kyuu hovorí. Bol až príliš zabraný do svojich myšlienok. Chcel opäť zaspať. Sníval sa mu tak nádherný sen.
„Naruto vylez z tej postele! Inak ťa z nej dostanem ja.“ Naruto si však naďalej ležal v posteli a Kyuu ukážkovo ignoroval.
„Keď to nepôjde po dobrom, tak to pôjde po zlom.“ Kyuu stiahol z Naruta perinu jeho si prehodil cez plece ako vrece zemiakov.
„Kyuu, čo to robíš? Polož ma!“
„Tak to ani náhodou, ja ťa položím a ty opäť zalezieš do postele, že?“
„Nebuď zlý, ja by som z nej vyliezol.“ Kyuu mu na to už radšej nič nehovoril. Jednoducho Naruta zhodil na stoličku a nestaral sa o pohľady, ktoré naň hádzali Itachi a Sasuke. Pred Naruta položil tanier s raňajkami a sám si sadol vedľa neho. Naruto sa mračil na tanier, no jesť nezačal.
„Prečo neješ?“
„Snažím sa spamätať z únosu.“
„Akého únosu?“ zapojil sa Itachi. 
„Ale, niekto ma uniesol od mojej milovanej.“
„Č … čo?“ zakuckal sa Sasuke, ktorý práve pil teplý čaj. Samozrejme skončil celý obsah hrnčeka na jeho tričku.
„Ty si teda nemehlo, počkaj utriem to.“ Otituloval Sasukeho Naruto a už mal v ruke utierku aby utrel aspoň niečo. Sasuke sa priam neveriacky pozeral na Naruta, ktorý sa snažil aby čaj vsiakol do utierky.

„To tričko by si si mal dať dole.“ Pripomenul Sasukemu Itachi, ktorý by sa aj bavil tým čo vidí, no jeho pohľad stále utekal ku Kyuubimu.
„A jeje… nepáli ťa to?“ opýtal sa Naruto, ktorý sa nemohol odlepiť pohľad od Sasukeho tela.
„Počkaj chvíľu, dám ti na to niečo studené.“ Sasuke ktorý akosi nevedel čo sa deje sa len pozeral čo Naruto robí.
„Auu.“ Bola jeho reakcia, keď Naruto priložil ľad na jeho nahú hruď. Až teraz si uvedomil, že ten čaj bol horúci a má to menšie následky.
„Mal si dávať pozor čo robíš, nemusel si sa popáliť.“ Robil múdreho Itachi. Sasuke sa však nezmohol na slovo. Vnímal len Narutove ruky.
„Dúfam, že to už nebolí.“
„Nie, je to v poriadku.“ Konečne sa Sasukemu podarilo sa spamätať. A prečo mu to trvalo tak dlho? Tak na to jednoduchá odpoveď. Kyuu totiž priniesol Naruta priamo z postele. A ten spal iba v dlhých, voľných, bielych nohaviciach. Takže na sebe nemal nič iné. Rozhodne to nemalo dobrý vplyv na Sasukeho koncentráciu.
„Keďže už nikomu nič nie je, a všetci sa spamätali z únosu, mohli by sa aj najesť.“ Poznamenal akoby medzi rečou Kyuu.
„Ako povieš Kyuu. Ale hneď potom ti ideme upraviť izbu. V mojej posteli viac spať nebudeš. Vôbec som sa nevyspal.“
„Myslím že to nebude potrebné, niečo som si už našiel.“
„To.. to chceš ísť niekde inde?“
„Ale vôbec nie, budem spať pri Itachim. Má veľkú posteľ a nebudem mu prekážať, včera večer sme sa dohodli že to tak bude najlepšie. Takže trénovať môžeme začať už dnes.“ Kým Kyuu hovoril presunul sa za Itachiho. Ten sa snažil tváriť nezaujato no vo vnútri sľuboval Kyuu poriadnu lekciu.
„Ja sa idem obliecť a môžeme začať.“ Vybehol Naruto do izby.
„Ja si idem po iné tričko, a Itachi, chovajte sa tu slušne, máte nám ísť predsa príkladom.“ Povedal Sasuke, ktorý sa tiež radšej vyparil preč. Jemu totiž na rozdiel od Naruta došlo, o čo Kyuubimu ide. On v tom problém nevidel. Aspoň si mohol byť istý, že nepôjde po Narutovi.

„Ešte to nestačí?“ sťažka položí otázku Naruto, ktorý práve dobehol asi sté kolo okolo celej záhrady.
„Ak máš ešte energiu na hovorenie, tak si môžeš dať ďalších 20, a nezabudni si pridať závažie.“
„To nemyslíš vážne, mám dosť.“
„Chceš behať ďalších sto?“
„Fajn, už bežím.“
„Nie je to priveľa?“
„Ani by som nepovedal, musí trénovať. Teraz ho už ja nezachránim.“
„Ale aj tak…“ nedal sa Itachi.  
„Naruto sa zlepšil, a to veľmi, no stále to nestačí. U Sasukeho to istá, a myslím že nám dvom by tiež neuškodilo sa v niečom zlepšiť. Nemám však na mysli trénovanie ako Sasuke s Narutom. My by sme mohli zlepšovať iné techniky. Napríklad večer v posteli.“ Itachi ustúpil o niekoľko krokov.
„Ak nechceš aby som ti niečo spravil, mal by sa začať kontrolovať.“
„Mňa sa skutočne báť nemusíš. Nemám v pláne naštvať Sasukeho.“
„Ako súvisí to, že sa ťa nemám báť s naštvaným Sasukem?“
„Sám si už predsa prišiel na to, že Sasuke predstavuje väčšiu hrozbu než ty.“
„Stále tomu akosi nerozumiem.“
„Povedzme len, že mienim dodržať to, čo som sľúbil Sasukemu. Neublížim ti nikdy a nikomu nedovolím, aby ti ublížil. To, ti môžem sľúbiť už teraz.“ Kyuu prekoná vzdialenosť medzi ním a Itachim a spoji ich pery. Ľahké spoznávanie sa. Iba pery, nič viac. Po chvíli však Itachi Kyuu odstrčí.
„Nikdy nesľubuj to, čo nemôžeš splniť.“  Povie síce potichu no dostať vážne. Otočí sa a odíde.