Kapitola 39

Po dlhom a únavnom tréningu sa konečne dostal Sasuke a Naruto do domu. Obaja boli taký vyčerpaný, že úplne zabudli na večeru a zaspali, len čo sa ich hlavy dotkli vankúša. Možno by spali až do rána, no v noci sa počasie  na nepoznanie zmenilo. Búrka, ktorá priniesla dážď a blesky, ktoré zobudili Naruta. Bol strašne vyčerpaný, no nemohol už zaspať. Búrka mu opäť pripomenula všetky pocity, ktoré cítil, predtým, než prišiel Sasuke s Itachim, predtým, než sa z neho a Kyuubiho stali priatelia. Zmenilo sa takmer všetko, a je za to strašne rád. Konečne sa v jeho živote stalo niečo pozitívne a nezmizlo to. Nechcelo sa mu ležať len tak v posteli. Vytiahol preto teplú bundu a vyšiel si sadnúť pred dvere. Pozeral sa do diaľky a obdivoval oblohu, ktorá síce bola temná, no práve to mu pripomínalo, že skutočne sa všetko zlé odíde a k nemu si opäť nájde cestu slnko.

Kým Naruto pomaly, ale isto zaspával na lavičke pred dverami, v dome sa dialo niečo zaujímavejšie.
„No tak Itachi, ja ťa neuhryznem.“
„Práve tým si nie som tak istý.“
„Ale no tak, už dobrú hodinu sa pokúšaš zaspať na zemi a ešte stále si hore.“
„Spal by som, keby ma nejaké indivíduum stále neotravovalo.“
„Fajn, už mlčím, ale skutočne ťa ráno bude bolieť chrbát.“ Snažil sa ešte predsa presvedčiť Kyuu Itachiho. Ale ako povedal, tak aj urobil. Už viac nič nehovoril, no Itachi mohol stále cítiť jeho pohľad na sebe. Nie že by sa mu nepáčil, no bolo to strašne rýchle. Veď on sám o Kyuubim nič nevie a pritom ho Kyuu už niekoľko krát prekvapil, ak veľa toho vie on o ňom. Ani si to neuvedomil a zaspal ako batoľa.

Prišlo ďalšie ráno a s ním aj čas opäť vyliezť z postele. Sasukemu sa skutočne vôbec nechcelo. Včera ich Kyuu doslova zničil, no celkový tréning sa mu celkom páčil. Nepáčila sa mu však iná vec. A tou bolo Kyuubiho obšmietanie sa okolo Itachiho a rozhodne tiež nie jeho správanie. Akoby sa on stal veliteľom skupiny. Čo na tom, že je najstarší a možno aj najsilnejší. Stále je pri nich najkratšie. Bude si s ním musieť o tom pohovoriť. Zbehol do kuchyne, kde už stál Itachi, ktorý robil raňajky spoločne s Kyuu.
„Sasuke, prosím ťa zbehni po Naruta, raňajky sú už hotové. A ty sa konečne posuň ďalej a prestaň ma obchytkávať.“ Zavrčal Itachi a Kyuu pre istotu ustúpil. Táto scéna vyzerala tak komicky, že to Sasuke nevydržal a rozosmial sa.
„Viete o tom že vyzeráte ako starý manželia?“ rýchlo vybehol hore k Narutovej izbe aby ho náhodou nezasiahol Itachiho hnev. Presne toho Itachiho, ktorý sa stále tváril ako kus kameňa, a na jeho tvári sa náznak pocitu mihol len zriedka. No od kedy prišli sem, niekedy sa v jeho tvári objavilo viac než len chlad a dokonca za dve dni čo je s nimi Kyuu, ho ešte pokojného nevidel. Zaklopal a vošiel do Narutovej izby. No nikoho nikde. Posteľ nebola ustlaná, a Narutove veci boli pohodené na kresle. Prešiel ešte ku kúpeľni a opäť zaklopal. Otvoril no ani tam nikto nebol. Vybehol z izby a začal prehľadávať všetky izby. Naruta však nikde nenašiel. Vbehol do kuchyne
„Neviete kde je Naruto, nenašiel som ho ani v jednej izbe.“
„Čo? Ako to? Veď večer si išiel ľahnúť.“ Tváril sa trochu viac udivene Kyuu. Zavrel oči a sústredil sa. Snažil sa zamerať na Naruta. a podarilo sa mu to. Musel sa pousmiať, keď zistil, kde to Naruto je.
„Leží na lavičke pred dverami. Čo tam robí sa mňa nepýtaj.“ Sasuke vybehol vonku a Itachi sa podozrievavo pozeral na Kyuu.
„Ako si to mohol vedieť?“
„Čo?“
„No predsa, kde sa nachádza Naruto. Že mala tá tvoja technika aj nejaké vedľajšie účinky.“
„Možno mala, no nie je to nič nebezpečné.“
„Ako si môžeš byť taký istý?“
„Čo musím spraviť aby si mi uveril?“
„Nie je to nič zložité, stačí ak ….“
„Hej, poďte mi pomôcť, Naruto je úplne zmrznutý. Musel tam byť celú noc.“ Zavolal Sasuke. Hlas sa mu poznateľne triasol. Kyuu a Itachi na nič nečakali a vybehli von. Kyuu zobral Naruta a vybehol s ním hore do jeho izby. Itachi zatiaľ v kúpeľni napustil vlažnú vodu do vane. Keď sa im podarilo dostať Naruta z oblečenia, pomaly ho položili do vane. Sasuke sa na to všetko pozeral a nebol schopný čokoľvek spraviť. Po chvíli pustili Narutovi teplejšiu vodu . Trvalo ešte chvíľu, kým a Naruto prebral.
„Čo ťa to napadlo, leizť v takomto počasí vonku?“ snažil sa vyzvedať Kyuu. Pripadal si pomerne bezmocný. Kým bol súčasťou Naruta, vedel o každom jeho pocite, nálade či akomkoľvek zranení. No teraz to nešlo tak jednoducho.
„Len som sa pozeral na oblohu, musel som zaspať. Prepáč.“
„Neospravedlňuj sa a radšej sa zberaj z tej vane. Bol si poriadne premrznutý. Dúfam len, že nebudeš chorý.“
„Nič mi nebude, nikdy som nebol chorý.“
„Ak si spomínaš, tvoja štruktúra čakry sa zmenila, tak ako aj moja. Nič nie je isté.“
„Mne nič nie je, vážne.“ Snažil sa znieť presvedčivo, a na dôkaz svojich slov sa postavil a vyskočil z vane. Ale ako povedal Kyuu, nič nie je isté. Na Narutov premrznutý organizmus to bol poriadny šok. Nie žeby bola von strašná zima, ale október zo sebou priniesol búrky a poriadne ochladenie. Naruto sa z veľkým treskom zložil na zem. V okamihu pri ňom bol, Kyuu a Itachi.
„Nešaškuj a radšej sa ma poriadne drž. Dnes budeš povinne ležať v posteli.“
„Ale čo tréning?“
„Ak budeš chorý a vyčerpaný, tréning ti je k ničomu.“ Položil Naruta do postele a sadol si k nemu. Itachi so Sasukem, už boli v kuchyni a robili pre Naruta teplý čaj.
„Môžeš mi povedať, čo ťa to večer napadlo?“
„Nemohol som spať, tak som vyšiel von, akosi som sa zabudol a zaspal.“
„Prečo si nemohol spať?“ Naruto neodpovedal, iba sklopil pohľad.
„Bolo to kvôli búrke? Vari sa bojíš? Veď búrky si sa nikdy nebál.“
„Nie, ja neviem prečo.“
„Obaja vieme, že ťa poznám dosť dobre a viem kedy hovoríš pravdu a kedy klameš. A toto bolo klamstvo. Takže ešte raz, prečo si nemohol spať?“