Kapitola 4

 Bol piatkový večer a naše auto brázdilo ulice Londínu pulzujúceho životom. Sasori, Zack a Lucas mali oblečené obleky, ja zas červené večerné šaty. Boli sme pozvaní na nejaký prominentný večierok istého arabského šejka vlastniaceho ropné vrty v arabskej púšti. Prečo sme boli pozvaní práve my? No v skutočnosti bol pozvaný najskôr Sasori, lenčo však šejkovy spomenul, že stráži dcéru jeho bývalého priateľa a obchodného partnera, pozval aj mňa a Zacka s Lucasom. Pred pár rokmi totiž Sasori zachránil šejkovho syna pred únosom militantnou skupinou a odvďačil sa mu za to vždy, keď sa ich cesty stretli. Teraz bol šejk na ceste na obchodné rokovanie, a v Londíne sa rozhodol stráviť zopár dní.

Auto sme po prehliadke vrátnikov, či náhodou nemám v kufri bombu alebo zbrane, zaparkovali na veľkom podzemnom parkovisku. Ako sme mierili k výťahom, Sasori sa zastavil, dal ruky v bok a nebezpečne sa na nás zadíval.

     „A nie že budete piť! Žiade ženy, drogy, fajčenie! Je to jasné?“ povedal a prísne si nás premeriaval.

     „Sme v službe. Nemôžme si to predsa dovoliť,“ odpovedal Zack pokojne. Sasoriho pohlad prešiel na Lucasa, „nevinne“ sa škeriaceho s jednou rukou vo vrecku nohavíc a s druhou škrabkajúc si vlasy v zátylí.

     „Jasne, šéfe. Môžete sa spoľahnúť.“

     „Myslím to vážne Lucas. Sľúb mi to, akoby si to sľuboval bossovy z Yakuzy,“ povedal mu Sasori a videla som, ako v ňom opäť ožíva samuraj.

     „Yakuza?“ Lucas vizeral byť zmetený, zjavne netušil, o čom Sasori hovorí. Zack si vzdychol a prevrátil očami.

     „To je fakt tak sprostý?“ povedal sám pre seba. Lucas na neho zagánil nenávystným pohľadom.

     „No tak čo? Nie som Einstein, nemôžem vedieť všetko,“ začal Lucas kričať.

     „Tak si predstav, že to slubuješ nejakému nemeckému bosovy mafie,“ navrhla som.

     „To nie je dobrý príklad. Nemecká mafia sa japonskej nevyrovná,“ nesúhlasil so mnou Zack. „Yakuza je japonská mafia skladajúca sa z viacerých klanov. Zrada alebo porušenie príkazu sa v nej trestá vyhnaním z klanu Yakuzy a vinník musí v rámci istého obradu odovzdať svojmu bossovy článok malíčka. Členovia Yakuzy sú od svojho prijatia úplne odovzdaní práci pre klan a musia plniť rozkazy aj za cenu svojho života. Navyše majú zakázané piť alkohol, brať drogy a zvádzať ženz svojich „bratov“ z klanu,“ vysvetloval Zack monotónnym znudeným hlasom.

     „Výborne, Zack. Dostávaš odomňa jednotku,“ zasmial sa Sasori. „Tak už chápeš, Luc?“ obrátil sa k zamyslenému Lucasovy.

     „Takže,… ak sa opijem, musím si odseknúť článok malíčka a odovzdať vám ho?“ opýtal sa. Vybuchla som smiechom, Zack si udrel rukou po čele a Sasori od bezradnosti zavrel oči, pričom mu šklbalo kútikmi úst.

     „Povedzme, že áno,“ odpovedal Sasori a pokračoval v ceste. Račej už nič nevravel a ignoroval Lucasove hlúpe otázky, lebo by jeho odpoveď opäť viedla k ďalším hlúpim otázkam.

Dvere výťahu sa otvorili, ovanul nás dym z vodných fajok, burácajúca hudba s orientálnym nádychom, smiech, krik, spev a kadečo iné.

     „A dúfam, že by si sa o môj malíček dobre staral. Dal by si si ho do chladničky alebo by si ho mumifikoval a vystavil na stole ako suvenýr?“ pokračoval Lucas a snažil sa prekričať hluk.

     „Nie, zaniesol by ho do krematória alebo by ním nakŕmil svojho pytóna,“ odpovedal mu otrávene Zack.

     „Sasori ma pytóna?“ vykríkol natešene Lucas.

     „Poď, Yuki, ideme sa niečoho napiť, dusí ma z toho dymu,“ povedal mi Zack, ignoroval Lucasa, mňa chytil za ramená a pred sebou ma tlačil rovno k baru. Sadli sme si na vysoké stoličky, rovno vedľa pripitého Araba. Trošku prekvepene som na neho zírala a tak ho vyprovokovala k otázke, čo tak čumím.

     „No… nie je pre Araba náhodou hriech piť alkohol?“ opýtala som sa mierne, lebo som ho nechcela naštvať. Arab sa začal smiať, div sa nezadrhol, keď mu z toho zabehlo.

     „Žiaden strach, slečna. Tu Alah nevidí,“ vyškeril na mňa svoje zlaté zuby a opäť si upil z pohára.

     „Keď tu nevidí Alah, čo je boh, nemal by potom vidieť ani boss Yakuzy,“ ozvalo sa mi za chrbtom. Stál za mnou Lucas so zamyslenou tvárou. Potom prikývol, usmial sa na mňa a rýchlym krokom sa vybral preč.

     „Čo chceš robiť?“ kričala som za ním.

     „Idem si to poriadne užiť, yeah!“ zakričal späť. Len to nie, pomyslela som si a prikázala som Zackovi, aby zostal tam, kde je. Vybrala som sa nájsť Lucasa, lebo som nechcela, aby bol Sasori nahnevaný. A keď sme už pri ňom, ani toho som nevedela nájsť. Od vtedy, čo sme vystúpili z výťahu som ho vôbec nevidela. Akoby sa vyparil.

Dlho som Lucasa nevedela nájsť, asi až po pol hodine som ho uvidela, ako tancuje zjavne pripitý v dave s jednou takmer polonahou arabskou kráskou. Chcela som ho z tadiaľ odviesť, no nedokázala som sa ani len predrať davom. Po chvíli som to nechala tak a zamierila som späť k baru, kde ma čakal Zack. Až vtedy som si uvedomila, aký je ten podnik obrovský a tiež som zistila, že som sa stratila. Blúdila som hore dole, stretávala bujarých občanov z blízkeho východu a odmietala všetky ponuky na alkohol, drogy, vodné fajky, hazardné hry či… veď viete. Nachvíľu ma do prinútilo zamyslieť sa. To vizerám ako ľahká žena, či sú tak pripitý, že by nerozpoznali stĺp od človeka?

Ako som sa tak pozerala do zrkadla, všimla som si dvere so závesom z drevených gorálok. Na chvíľu sa mi zazdalo, že som odtiaľ počula Sasoriho smiech a tak som sa po krátkom váhaní rozhodla nakuknúť dnu. Za závesom bola krátka tmavá ulička, za uličkou ďalšie dvere tentoraz so závesom z látky. Pomaly som prešla chodbou popri vášnivo sa na seba lepiacej dvojce a pristúpila som k závesu. Máličko som ho odchýlila a nakukla dnu len jedným očkom. Takmer ma vyvalilo. Sasori sedel v hodvábnych vankúšoch a spolu so šejkom a niekoľkými jeho gorilami hrali poker. Okolo nich bol celý hárem žien, ktoré sa na nich lepili a povzbudzovali ich v hre. Ten, kto prehral musel vypiť za pohárik istého tvrdého alkoholu a zdalo sa, že ich už mal Sasori niekoľko v sebe. Nevedela som, čo mám robiť, no bála som sa ísť tam, preto som sa vrátila po chodbe späť. Chvíľu mi trvalo, kým som sa z toho šoku prebrala. Sasori a opitý? Sasori a poker? Robíte si srandu?! Nikdy predtým som ho takto nevidela.

Nakoniec som sa rozhodla. Nájdem Zacka, zavediem ho za Sasorim a spoločne ho od tiaľ dostaneme. Chvíľu mi trvalo, kým som našla bar kde sme so Zackom sedeli. Keď som tam však prišla, čakalo ma,.. teda skôr nečakalo ma tam nič čo by som čakala. Arab bol už namól a váľal sa po barovom pulte, a po Zackovy sa zľahla zem. Neviem prečo, no už ma to akosi prestávalo prekvapovať. Zašla som k baru a spýtala sa barmana, ktorým smerom Zack odišiel. Ukázal v pravo a tak som sa vybrala tou cestou. Takmer okamžite som ho našla. Bola som prekvapená? Možno, no určite som bola naštvatá a mala som chuť spáchať samovražedný útok a vyhodiť ten podnik do vzduchu. Zack totiž sedel s niekoľkími mužmi okolo vodnej fajky, podávali si ju zaradom, a keď nemal v ústach fajku, tak sa olizoval s dievčaťom arabského pôvodu.

     „Ja to vzdávam,“ povedala som bezradne a začala som sa túlať tadiaľ, kadiaľ ma nohy niesli. Keď som už bola unavená, sadla som si k jednému z barov.

     „Dáte si vodku, slečna?“ opýtal sa ma barma. Pokrútila som hlavou.

     „Tak tequilu,“ ponúkal mi ďalej.

     „Nie, ďakujem,“ povedala som otrávene.

     „Alebo, viete čo? Skúste krvavú mary. Je výborná. Je to najobľúbenejší klubový nápoj,“ nedal sa barman odradiť.

     „Nie, dajte mi pokoj!“ zasyčala som.

     „Ale notak, musíte si niečo dať, ak tu chcete sedieť. Mali by ste si užívať,“ pobádal ma s úsmevom. Vzdychla som a prehrabla som si vlasy prstami.

     „Tak fajn. Dajte mi saké,“ povedala som.

     „Čo prosím? Nepočul som vás,“ odpovedal.

     „Saké!“ zvrieskla som na neho a pri tom som barovému pultu uštedrila ranu päsťou.

     „Dobre, dobre, nemusíte hneď kričať,“ snažil sa ma ukludniť zjavne otrasený barman. Asi som to s tým krikom prehnala, no aspoň som zo seba dostala ničivú energiu, ktorá sa v mojom vnútri začala hromadiť. Tak som si dala jeden pohári, potom druhý, potom tretí a po štvrtom som prestala rátať. Po chvíli za mnou prišiel Lucas a vytiahol ma na tanečný parket. Cítila som sa tak zvláštne, svet sa okolo mňa krútil, na nič som poriadne nedokázala myslieť, len som sa s flašou saké vlnila okolo Lucasa a občas si z nej odpila. Odrazu do mňa niekto vrazil, spadla som na zem, flaša mi vykĺzla z ruky a rozbila sa. Pamätám sa ešte, ako mi Lucas pomohol na tretí pokus vstať a potom mám už totálne okno. Ako keby mi niekto vymazal pamäť.

Keď som sa ráno zobudila, ležala som vo veľkej posteli v hotelovej izbe. Strašne ma bolela hlava a bolo mi zle od žalúdka. Z jednej strany sa na mňa lepil Lucas a zo spánku vravel, že ma miluje. Po mojom druhom boku sedel Zack a nakláňal sa k vedru z ktorého sa šíril nepríjemný smrad. Sasori sedel v kresle oproti nám so sáčkom plným ľadu na hlave. Odrazu ma naplo, priložila som si ruku k ústam a rýchlo som sa posadila. Zobudila som tým Lucasa, ktorý od prekvapenia zletel z postele a udrel si hlavu o nočný stolík. Medzičasom som do zackovho vedra poslala jedno z najdrahších saké na svete. Utrela som si ústa a vyčerpane som sa o Zacka oprela.

     „Mládež… zdá sa, že sme tento večer parádne spackali,“ povedal potichu Sasori.

     „Nič mi nevrav.“ Skučal Lucas spod postele. „Mám pocit, že mi explouje hlava.“

     „Hej, hrdličky, nepobite sa,“ povedal Sasori s iróniou a smutným podtónom v hlase keď videl, ako nás so Zackom naraz napína a ako sa pri tom bijeme o vedro. Bolo to snáď najhoršie ráno v mojom živote. Už nikdy, nikdy sa nopijem!