Kapitola 4

Čierne auto zastaví neďaleko šesť poschodovej bytovky na Monkton Street. Dvaja muži na zadnom sedadle si prekontrolujú zbrane. Nasadia tlmič a schovajú ich do puzdra po pazuchou, ktoré majú nenápadne skryté pod sakami. Pozrú sa na seba a bez slova vystúpia. Nenápadne zamieria k domu s číslom 231. Majú namierené do bytu č. 16 na úplne najvyššom poschodí. Chlapík na sedadle spolujazdca chvíľu počká a potom aj on vystúpi. Namiesto toho, aby vošiel  dnu, zahne k požiarenému schodisku z boku budovy. S dáždnikom s dlhou zahnutou rúčkou si pritiahne vysúvací rebrík, po ktorom sa vyšplhá na schody. Pomaly sa začne škrabať smerom hore. Šofér sa pohne ďalej. Zastaví na parkovisku o dva bloky a vytiahne z priehradky spolujazdca noviny. Táto akcia nebude trvať dlho.

 Kyle si v kuchyni zaleje dnešnú tretiu kávu a unavene zakrúži krkom. Chcel by si ísť ľahnúť, minulú noc si vyhodil z kopýtka a dnešok celý deň pracoval. Hodí do nej tri kocky cukru a zamieša obsah fialovej šálky s bielymi pásikmi. Uško už dávno odbil, ale ešte stále z nej rád pije.

Muži v čiernych sakách vojdú do bytovky. Tvária sa prirodzene, i keď to nie je potrebné. Schodište šesť poschodového domu je vyľudnené. Prejdú okolo dverí, v ktorých začujú hrať pesničku z filmu Piráti Karibiku. Na treťom poschodí sa niekto háda kvôli kúreniu a na štvrtom počuť hru na flautu. Do toho hučí zvuk práčky, rádia a štekot nejakého psa. Uškrnú sa na seba. Tu by ani jeden z nich nechcel bývať.

Veď mi toho chlapa vlastne vyslobodíme. Pomyslí si blonďavý agent a dovolí si úškrn. Už dlho nebol na žiadnej poriadnej akcii a veruže mu to aj chýbalo.

Mám rád ten pocit. Uvedomí si a pocíti príval adrenalínu. Druhý agent je vážny. Nedá sa rozptýliť ničím, sústredí sa len na to, aby sa nič nepokašľalo. Pred dverami č. 16 obaja zastavia.

Kyle sa poškriabe medzi nohami a sadne si za počítač. Odpije z čiernej kávy, pričom mu piercing v jazyku cinkne o stenu šálky, a pozrie na monitor obrazovky.

Blonďavý agent vytiahne z vrecka šperháky, s ktorými je hotový majster. Za pätnásť sekúnd má otvorený zámok. Jeho kolega pozrie na náramkové hodinky.

„Desať.“ Neznačí perami.

„Päť… štyri … tri … dva … teraz!“

Morgan so zbraňou v ruke prudko otvorí dvere. V rovnakej chvíli sa v kuchyni rozbije okno a dnu cezeň vlezie agent s čiernym dáždnikom. S Glockom natiahnutým pred seba vpadnú do predsiene. Systematicky prezerajú miestnosť po miestnosti až sa obaja agenti stretnú v obývačke. Prekvapene zastavia a zvesia zbrane. Bezradne stoja uprostred prázdnej izby. Na zemi blízko zásuvky je postavený telefón a neďaleko neho na malom stojane kamera objektívom namierená presne na nich. Morgan sa pohne smerom ku kamere. Chytí ju do ruky a so skrývanou zúrivosťou ju vypne.

Kyle sa s očami prilepenými na obrazovke ticho mračí. Vedel, že tento deň raz môže prísť a preto vždy telefonoval z bytu prenajatého neďaleko odtiaľto. Zabudoval si tam kameru, ktorá prenáša obraz priamo do jeho počítača. Tí chlapi ho chceli zabiť. Mali zbrane!

To znamená, že ma Kynley podrazil. Prečo? O čo tu ide?

Kyle sa rozrušene postaví a začne chodiť po miestnosti. Nevie, čo má robiť. Rátal s touto situáciou, lenže rozmýšľať, že sa to môže stať, je niečo úplne iné, ako keď sa to naozaj stane!

A čo si čakal? Že ťa Kynley berie ako kamaráta? Opýta sa sám seba posmešne. Trhane vydýchne.

Musím zistiť prečo. Pomyslí si už trocha pokojnejšie. Ruku si položí na hruď, zacíti pritom, ako mu prudko bije srdce. Vydesilo ho to. Začína to byť nelogické. V práci nemá rád nelogické veci. Prečo sa ho rozhodla FBI odstrániť, keď mal dôkazy o vrahovi?

Kyle, upokoj sa! Prikáže si zlostne a prudko zastaví. Dosť bolo chodenia po miestnosti a zbytočného panikárenia! Zhlboka nadýchne, napije sa studenej kávy na stole a potom si znova sadne na svoju obľúbenú otáčaciu stoličku.

Potrebuje zistiť viac o tomto prípade.

Aby som získal informácie, musím vedieť, kde je Nataša.

Pomyslí si – prekvapivo – celkom logicky.  Zoberie si peňaženku a nahodí na seba bundu. Do vrecka si hodí zápisník s perom.

To snáď ani nie je pravda! Dnes musí ísť už piatykrát von. Najradšej by sa na to vykašľal a len si ľahol pred televízor alebo si zahral nejakú dobrú počítačovú hru, lenže nemôže. Nepokoj ho ešte celkom neopustil, ale vrátila sa mu schopnosť rozmýšľať.

Toto musí čím skôr vybaviť. Keby čakal mohlo by sa mu to vyplatiť.

V útulnej kaviarničke s orientálnou výzdobou si nájde prázdny stôl pre jedného a usadí sa. Vezme do ruky nápojový lístok a zbežne ho prelistuje. Nakoniec sa rozhodne pre pomarančový džús, pretože ďalšiu káva by mu zrejme privodila zástavu.

Posledné, čo chcem, je zomrieť v dvadsiatich ôsmych na zástavu srdca.

 „Čo vám donesiem?“ spýta sa ho čašník takmer hneď, ako položí zatvorený lístok späť na stôl. Kyle v duchu pochváli rýchlu reakciu obsluhy. Usmeje sa na muža s výraznými kruhmi pod očami a objedná si:

„Prosím vás tri deci pomarančového džúsu a k tomu jeden kúsok z tej čokoládovej torty, čo máte vo výklade. A ak by som mohol poprosiť telefón, potreboval by som si zavolať.“ Práve kvôli nemu si vybral túto kaviareň.

„Samozrejme, hneď vám to donesiem.“ S profesionálnym úsmevom prehodí čašník a ladným krokom odíde. O chvíľu sa vráti aj s pohárom džúsu a bezdrôtovým telefónom.

„Platiť budete podľa prevolaných minút.“ Upozorní ho ešte a potom ho nechá osamote. Kyle si s neveselým úškrnom vytiahne zápisník a pero. Bude to zložité.

A bude to veľa stáť… pomyslí si v momente, keď vytočí prvé číslo.

19:00

„Zdravím, Johny. Tu Wizard, potrebujem od teba jednu službičku. Počul si o …“

…

„Pri telefóne Wizard. Máš príležitosť splatiť mi ten malý dlh. Čo ti hovorí meno Nataša Nikolajevič Guskovová?“

„Nič podstatné, ale byť tebou skúsil by som zavolať Krausovi…“

…

„Kraus? Tu Wizard, verím, že vieš, kto som. Od niekoho som počul, že …“

20:15

„…rozumiem. Ste si tým istý? Ďakujem vám. Skúsim to.“

„Dúfam, že nezabudneš, čo si mi za túto informáciu dlžný.“

„Nebojte sa pane, onedlho budete mať vášho synovca pevne v rukách…“

…

„Určite si o nej nepočul?“

„Obávam sa, že nie… ale skúsim sa nabúrať do centrálneho počítača. Daj mi pol hodiny a potom sa ozvi. Ak je tvoja informácia skutočne u nás, tak ti ju zistím.“

„Ďakujem Tony.“

20:55

„Mal si pravdu, niečo tu o nej máme. Je to iba zmienka, ale mal by si sa obrátiť na Elliasa Hamiltona.“

….

„…určite o tom bude vedieť. Spomínal niečo také. Máš pri sebe papier a pero? Dám ti na neho číslo…. 007499758695“

21:30

„Nataša? Iste, čo od nej potrebujete?“

„Stačí mi jej adresa.“

„…nie ste policajt, že nie?“

„Isteže nie som. Počul som, že sa snažíte získať heslo od počítača vo vašej centrále. Vymením ho za jej adresu.“

„…Teraz je v Španielsku. Valladoid, Calle de la Pirita 213.“

„15482265847566. Ďakujem za spoluprácu…“

Kyle si s hlbokým povzdychom odpije z ananásového džúsu. Ponaťahuje si stuhnuté údy a so znechuteným výrazom položí telefón na stôl.

Niekedy je dobré mať more kontaktov, ale nie je to zase také jednoduché. Pomyslí si pri pohľade na drobnými písmenkami popísané tri strany zo zápisníka. Volal snáď s miliónmi ľudí a každý jeden ho prepojil na niekoho ďalšieho. Avšak tak to chodí vždy. Aj on sa už niekoľkokrát stal obyčajnou, bezvýznamnou spojkou. Patrí to k práci.

Ale aj tak… keby mal volať ďalšiu hodinu, tak sa už asi zblázni.

Kývne hlavou na čašníka, ktorý mu bez zaváhania prinesie účet. Už na to čaká dobrú hodinu. Bolo mu čudné, čo tu ten chlap tak dlho robí. No nič, aspoň bude mať dobrú tržbu.

„Ďakujem!“ povie čašník so širokým úsmevom, ktorý takmer zakryje aj výrazné čierne podkovy pod očami. Celý týždeň nedostal také prepitné. Kyle, ktorý minul takmer všetky peniaze vybraté z „pracovného“ účtu – ako si ho sám pre seba nazval, sa vypotáca na nočnú ulicu.

Je unavený, ale domov sa mu ešte nechce ísť. Síce mu chýba spánok, ale zajtra poobede už zase bude musieť pracovať a dnes bude jeho -zrejme na dlhšiu dobu- posledný voľný večer.

Bol nútený vybrať z účtu kopu peňazí, ktoré pretelefonoval. Takže hneď ako vyrieši tento prípad, bude musieť poriadne drieť, aby svoj kapitál vrátil. Sľúbil si, že všetky peniaze, ktoré odtiaľ vezme nejako vráti. Mohla by nastať krízová situácia a možno bude niekedy nútený utekať, podplácať a skrývať sa. Bez peňazí to nie je možné. Preto, aj keď musí často živoriť, vždy dá na účet najmenej polovicu z peňazí, ktoré zarobí. Hovorí tomu „účet budúcnosti“, lebo si prisahal, že skôr ako neskončí s touto prácou sa toho účtu nedotkne – jedine, ak by nastala nejaká nepredvídateľná katastrofa.

Kyle sa pre seba usmeje a uvoľnene mávne na taxík. Už sa rozhodol. Ešte tento večer bude bezstarostný a užije si, pretože zajtra sa začína práca, z ktorej sa tak rýchlo nevyhrabe.

Ale zaujímalo by ma, prečo sa veci takto vyvinuli. Pomyslí si, keď nastupuje do taxíka. Usmeje sa na čierneho vodiča a nadiktuje adresu jedného obľúbeného klubu. Vodič sa na neho usmeje a pomaly sa zaradí medzi ostatné autá.

„Počuli ste, čo sa stalo v tej súkromnej škole? Vraj tam našli mŕtveho chlapca. Nie je to strašné? Dokonca je…“ Kyle sa spokojne oprie a jedným uchom dnu, druhým von počúva lamentovanie černocha. Cíti sa spokojne, ako vždy, keď zvládne vykonať nejaký ťažký kúsok práce. Paul nie je len tak nejaký podradný informátor a je v obore zbehlý. Nedokázal o Nataši nič vypátrať, zatiaľ čo on o nej zistil všetko potrebné v priebehu troch hodín.

Príšerne otravných hodín. Prizná si v duchu.

Som dobrý! Pochváli sám seba. Niekedy ho prepadne eufória a on sa cíti ako superman.

„Sme tu!“ preruší ho z plánovania zajtrajšieho dňa šofér. Kyle sa poďakuje a bez zaváhania mu podá papierovú bankovku. Vystúpi na lampami osvetlený chodník a zamieri k nenápadným dverám, o ktorých by nikto nepovedal, že sú to dvere vedúce do jedného z najvychýrenejších klubov v celom Londýne.

Vojde dnu. Mužovi sediacemu za stolom podá bankovku, nechá si otlačiť na ruku pečiatku a potom sa zamieša medzi tancujúcich ľudí. Ovalí ho zhluk vôni, hlasná hudba a príjemný plášť anonymity. Miluje to. S miernym úškrnom na tvári zamieri na druhé poschodie k okrúhlemu baru, pri ktorom vždy sedáva.

„Ahoj Kyle!“ pozdraví ho nadšene barman ešte skôr, ako si sadne na barovú soličku. Poznajú sa už dlhšiu dobu a vytvorili si medzi sebou dobrý vzťah. Aj keď o Kylovi vlastne nič nevie, berie ho ako veľmi dobrého priateľa. Kedysi, keď mal problémy s políciou, mu Kyle pomohol a odvtedy je pre neho záchrancom. Nikdy sa nepýtal, odkiaľ Kyle vedel o všetkom, čo policajti zamýšľajú a dokonca sa ani neopýtal na to, čím podplatil policajného dôstojníka aj keď bol takmer šialený od zvedavosti.

„Jednu brandy a ananásový džús.“ Objedná si Kyle a spokojne do seba nasaje atmosféru miesta. Všade okolo neho je hluk ako v úli a jemu to mimovoľne pripomína čas, kedy otvorí svojej schopnosti v hlave všetky dvere. 

 Barman sa zasmeje a plynulými pohybmi pred neho postaví objednávku.

„Ako vždy na mňa šéfe!“ povie ešte Kylovi a už sa venuje svetlovlasej dievčine s hlbokým výstrihom. Ten sa usmeje. Presne pre toto má rád svoju prácu. Ľudia sú mu vďačný a on z toho môže veľa vyťažiť. 

Uvoľnene sa rozhliadne po miestnosti. Odpije si z džúsu kriticky hodnotiac všetkých naokolo.

„Smiem si prisadnúť?“ vyruší ho niečí hlas. Vzhliadne k dobre vyzerajúcemu mužovi a jemne kývne hlavou na súhlas. Nechce byť sám.

„Som Johny.“ Napriahne ku Kylovi ruku.

„Kyle.“ Zamrmle odpoveď, uvažujúc, či s týmto chlapom skončí na záchode v tesnej kabínke ako už s kopou iných. Možno si spolu užijú. Kyle si odpije a otvorí dvierka svojej schopnosti. Cudzie myšlienky mu železnou päsťou udrú do mozgu, až mu zabehne dúšok ananásového džúsu. Rozkašle sa, pričom sa zúfalo snaží ovládnuť. Keď najväčší šok pominie, dokáže rozoznať jednotlivé slová.

Nič sa mu nezdá podozrivé, a tak s jemným úsmevom svoju myseľ znova uzavrie. Otočí tvár smerom k Johnymu, ktorý ho prekvapene pozoruje, a so zvodným úsmevom sa spýta:

„Pôjdeme?“ Johny bez námietok vstane a zamieri na záchody. Dnes si vybral priam bravúrne. Pekný, mladý a chápavý. Síce trocha čudný, ale nikto nie je dokonalý. Navyše nerobí zbytočné okľuky, radšej ide rovno na vec. Presne takých má rád. Dúfa, že ho Kyle – alebo ako sa to volá- poriadne pretiahne.

O niekoľko minút spolu zapadnú do miniatúrnej kabínky, do ktorej sa obaja ledva zmestia, ale ani to ich neodradí.

Nadránom sa Kyle s pocitom, že onedlho určite zomrie na nedostatok energie, dotacká domov. Ani sa nevyzlečie, iba bezvládne klesne na posteľ. Je unavený, ukojený a hladný. Nestihne si však ani spomenúť na to, že znova nenakúpil, a už spí.

Zobudí sa až neskoro poobede s pocitom, že jeho žalúdok celkom iste zožerie sám seba. Práve hlad ho donúti vstať z vyhriatej postele. Tak sa mu nechce! Ale hlad je hlad. S bolesťou hlavy sa došuchce do kúpeľne, kde si s úľavou vyprázdni mechúr. Opláchne si tvár studenou vodou a umyje zuby modrou kefkou. Vyzlečie si pokrčené oblečenie napáchnuté cigaretami a nahý zamieri do kuchyne. Pôjde aj do sprchy, ale najskôr..

…ale najskôr sa musím najesť.

Otvorí chladničku a so zmesou zlosti a zúfalstva ju zase zavrie.

Zomriem. Ja tu dnes zomriem.

Pomyslí si a s bolestnou grimasou sa chytí za žalúdok. Kuchyňou sa ozve hladné zaškvŕkanie.

Kyle začne pomaly, veľmi pomaly, prehľadávať skrinky. Musí tu byť predsa aspoň, aspoň niečo. Hocičo!

Nakoniec nenájde nič ani kúsok zaschnutej kôrky, a tak si objedná pizzu.

Počas čakania si dá sprchu a oblečie sa do čistých veci. Bude musieť prať. Zase sa mu nazbierala kopa špinavej bielizne.

Šialený hladom takmer omdlie, kým mu konečne poslíček zazvoní na dvere. Zaplatí mu, a slintajúc preberie voňajúcu škatuľu. S chuťou sa pustí do šunkovo-šampiňónovej pizze. Je rýchlo a pahltne. Radšej si k nej zapne televízor, aby sa jeho hlasné mľaskanie tak neozývalo v prázdnom byte.

Nasýtený je konečne schopný fungovať. Zoberie peňaženku, kľúče od auta a vybehne z bytu. Treba zavolať Paulovi a konečne dať tejto záležitosti nejaký zmysel. Spomenie si na nahrávku schovanú v šuplíku jeho stola.  Zatiaľ mu nepriniesla nič dobrého, akurát kopu práce a nervov.

Na tvári sa mu usadí zamyslený výraz a bezstarostnosť, ktorú sa počas voľna nesnaží krotiť sa kamsi vytratí. V práci je vždy vážny, keby nebol – dlho by nepožil. Možno to na svojej práci neznáša najviac.

Neustálu kontrolu. Nič nesmie byť zanedbané. Jedna chyba a človek je v prdeli.  

Pomyslí si a nastúpi do svojho BMW-čka.