Kapitola 4

„Naruto! Prosím. Nezomieraj! Nemôžeš zomrieť. Nedovolím ti to. Potrebujem ťa tu.“ Sasukeho slova sa miešali so smútkom a žiaľu. Stále bežal čo najrýchlejšie. Bleskovým tempom mieril do Konohy.

„Naruto. Vydrž niečo vyskúšam.“ Položil ho na zem a zložil pečať. Položil ruku na Naruta a ten v momente zmizol.

„Dúfam, že sa dostal tam, kde som to chcel.“

„Hm??“ Recepčná zbadala oblak smogu.

„To je teleportačná technika.“ V oblaku sa objavilo Narutove telo.

„Lekárov!! Potrebujem lekárov!!“ Rýchlo skúsila pacientovi tep.

„Má slabý pulz. Rýchlo, inak nám zomrie!“

Sasuke bol už len pár hodín od Konohy, keď v tom ho niekto prerušil.

„Sasuke! Počkaj!“ Sasuke sa obzrel.

„Itachi? Ako si sa sem dostal?“

„Sledujem ťa odvtedy, čo si vybehol z budovy. Je Naruto v poriadku?“ Sasuke neodpovedal a Itachi vedel, že to je zlá odpoveď.

„Prepáč Sasuke. Nemyslel som, že by mu Mangekyou mohol až tak ublížiť. Ani nevieš, ako silno som sa musel premáhať, aby to vyzeralo vierohodne. No nemyslel som, že to zájde tak daleko. Prepáč. Viem, že ti to trhá sdce.“ Sasuke bol nadšený, že sa ospravedlnil, ale musí vedieť, že za to nemôže on.

„To nebol tvoja chyba. Narutovi sa vtedy nič nestalo. Ešte mal v sebe líšku. Ale … to všetko kvôli Madarovi. Chcel na mňa zaútočiť. Už bol pri mne, keď sa Naruto postavil predo mňa a tým aj pred neho. Silno krvácal. A … sám neviem čo s ním teraz spravia v nemocnici.“ Sasuke cítil, že sa blíži ďalšia várka sĺz.

„Madara. To si budem dlho vyčítať. Ako som mohol dopustiť, aby sa mu niečo stalo? Dal som sľub tebe aj Yondaimemu. Ozaj. Čo sa stalo s Madarom?“ Asi si až práve teraz uvedomil, že ho vlastne zabil. On. Pomstil sa za to, čo spravil Narutovi. Ale bude to na nič, keď Naruto zomrie. Ani pomsta nenahradí stratu priateľa.

„Zabil som ho. Teda pomohol som tomu. Madara už nebude príťažou.“

„To je dobré. Konečne zmizol človek, ktorý narobil toľko škody na srdciach toľkých ľudí.“ Itachi hovoril Sasukemu z duše.

„No teraz je priorita Naruto. Ideme Sasuke. Musíme sa ponáhľať.“

„Hai.“ Obidvaja zrýchlili tempo a ich cieľ bol celkom jasný.

„Yondaime si v poriadku?“ Spýtal sa ho Kakashi.

„Jo jo. Je to len škrabnutie.“

„Ukážte, pozriem sa vám na to.“ Sakura bola na najvyššej úrovni svojich liečiteľských schopností. Ranu vyliečila behom chvíľku. Ale mrzelo ju, že to nešlo aj u Naruta. Sakura sa rozplakala. Kto by v tejto chvíli neplakal? Najstatočnejšie dieťa teraz niekde bojuje o život.

„Minato? Prečo Naruta nevyliečila čakra líšky?“ Sakura a teraz aj Shikamaru si to uvedomili. Narutové zranenia sa im hojili pre očami. Tak prečo nie teraz?

„Mám taký pocit, že Madara to z neho vybral. Asi ho zbavil líšky.“

„Hm? Ako je to možné? Veď to je najsilnejšia pečať vytvorená špeciálne pre Naruta. Ako mohol … ?“

„Bol to mocný človek. Dal by sa považovať za najsilnejšieho po Senninovi Šiestich Ciest. „ Dáva to zmyseľ. Ale Kakashi stále niečomu nechápal.

„Prečo sa teda Sasuke a Itachi pridali k nemu?“

„Na to je jednoduchá odpoveď. Lebo ich o to požiadal. Je to všetko komplikované. Po ceste do Konohy to všetko vysvetlím. Teraz by sme do niečoho mali zabaliť telo a modliť sa za Naruta.“

Po chvíli vyrazili do Konohy, kde práve prebiehala operácia.

„Rana je hlboká a zasiahla celé srdce. Je to neuveriteľné, že vydržal tak dlho. Musíme sa sústrediť aby sme neporušili kruh. Bude to trvať dva dni kým toto skončíme.“ Jedného ošetrujúceho lekára vystriedal druhý. V Narutovej mysli teraz zúrila vojna. V hlave sa mu odohrávali Sasukeho slová, ktoré ho nútili žiť. ´´Som predsa Naruto Uzumaki. Nevzdám to predsa teraz.´´

„Rana sa začína pomaly hojiť. Zdá sa, že sme na správnej ceste. Vydrž Naruto!“

Asi o dvanásť hodín Sasuke a Itachi dorazili do Konohy a zamierili si to rovno do nemocnice.

„Uzumaki Naruto. Práve teraz ho operujú. Kde je?“ Sasuke sa rýchlo rozbehol, kým ho recepčná nezastavila.

„Hej tam nesmiete. Je to náročná operácia. Prosím posaďte sa a počkajte tu.“

„Hej Sasuke posaď sa.“

„Vy ste Sasuke?“

„Hai, prečo?“

„Keď ho sem teleportovali, povedal to slovo. ´´Sasuke´´ nikdo nevedel, čo to znamená a ako vlastne dokázal hovoriť, keď jeho pulz bol taký malý.“

„Vidíš Sasuke. Hovoril som ti, že bude všetko v poriadku.“ Paní akurát prijímala cez vysielačku správu.

„Uhm. Chápem. Dobré správy. Naruto sa z toho pomaly dostáva. Bude to ešte trvať, ale určite sa z toho dostane.“ Sasuke s Itachim sa po dlhej dobe trochu usmiali. Konečne nejaké dobré správy.

„Prepáčte. Mohli by sme si tu niekde ľahnúť? Ja a môj brat sme veľmi vyčerpaný z misie.“ Itachi bol veľmi zdvorilý, až tak veľmi, že recepčná sa usmiala a hneď ich zaviedla do izby pre hostí. Sasuke si ľahol pri okno a ďakoval bohu. Uvedomil si, že sa splnilo aj Narutovo prianie. Aby sa Sasukemu splnili všetky sny. Sasukeho jediný sen bol, aby Naruto nezomrel. Aby stále bol s ním a neopustil ho. To sa mu splnilo.

„Hej Sasuke. Už spíš.“ Prerušil ho Itachi v jeho rozmýšľaní.

„Nie. Iba som rozmýšľal, čo bude ďalej. So mnou a Narutom. A budem sa mu musieť ospravedlniť. Čo som mu všetko spôsobil. Myslíš. Že mi to opustí?“ Nečakal na to odpoveď, ale Itachi odpovedal jasne a zretelne.

„Má ťa rád. Odpustil by ti za hocičo. Povedz mu prečo si to spravil. A som si istý, že bude šťastný.“ ´´Zvláštne ako sa môže zdanlivá výhoda, stať nevýhodou.´´ Po tomto zaželal Narutovi dobrú noc a zaspal s vedomím, že zajtra mu to bude môcť povedať osobne.

Nasledújuce ráno.

„Hej. Hej.“ Itachi drgal do Sasukeho.

„Vstávaj! Ale okamžite. Na chodbe na nás čaká pár ľudí.“ Sasuke si obliekol tričko, ktoré mal pri posteli (ani nevie ako sa tam dostalo) a zamieril spolu s bratom do chodby. Keď tam dorazili počuli zborové:

„Dobré ráno.“

„Toto je pár ľudí?“ Povedal tak potichu, že to počul iba Itachi.

„Prepáč.“ To už bolo trochu hlasnejšie, ale nikto si to nevšímal.

„Sasuke. Ďakujem ti. Za záchranu svojho syna. A Itachi tebe tak isto. Keby si ho nenaučil tú teleportačnú techniku, mohlo byť všetko inak.“ Sasuke zo seba dostal iba pár sprostých slov.

„Nemáte za čo. To by som spravil vždy a všade.“ Sasuke sa trochu začervenal za to čo povedal.

„Hlavne pre osobu, ktorú miluješ že?“ Ino to zadrelo ironicky, že Sasuke prepočul, čo to vlastne povedala. Uvedomil si to, až keď jej Sakura vrazila a nariadila, aby bola ticho.

„Čo je? Je to pravda.“ Sasuke sa chystal na útek. Myslel si, že ho za to ukameňujú. No potreboval niečo zistiť.

„A … a … ako to viete? Kto vám to povedal.“

„Nikto nám to nemusel hovoriť. Bolo ťa počuť všade keď si vykrikoval zo spánku Narutové meno.“ Ozval sa Kiba. Pre Sasukeho to bol trapas, aj keď bol rád, že ani vo sne nedá na Naruta dopustiť. Gai pristúpil k nemu a jeho usmial sa naňho.

„Sasuke-kun. Za to sa nemusíš hanbiť. Láska kvitne v každom z nás. A mi by sme ju mali rešpektovať taká aká je. Tak ako som sa to naučil ja. Že Kakashi?“ Kakashi odpovedal až za chvíľu.

„Hm? Hovoril si niečo?“ ´´Áááááárgh. Kakashi ako môžes byť taký pokojný? No ja ťa raz dostanem. Uvidíš, budeš trpieť.´´ všetci sa začali smiať, dokonca aj Sasuke sa usmial.

„Sasuke sme tu všetci kvôli tebe a Narutovi, pretože sme ti to prišli povedať. Rešpektujeme váš vzťah a vždy budeme. Ste nindžovia z Konohy. Všetci sme veľká rodina.“ Minato hovoril do Sasukeho duše. Mal sto chutí jásať radosťou. No všetkým úprimne poďakoval a vtom došla lekárka.

„Hotovo. Koniec operácie.“ Zrazu všetci zvážneli. Čakali odpoveď od doktorky na ich nemé otázky. Sasukeho srdce začalo prudko biť, keď začala hovoriť.

„Bolo to náročné. Až príliš náročne.“ Jej výraz bol stále vážny, ale zrazu sa zmenil na víťazoslávny.

„Ale doktori z Konohy splnili svoju  povinnosť. Naruto je v poriadku a úplne pri zmysloch.“

„Jupíii. Ďakujeme.“ Všetci sa začali objímať, iba Sasuke nemo stál. Pozeral pred seba a bez žmurknutia sa rozplakal. Slzy úspechu uvideli všetci. Obkolesili sa okolo neho a ďakovali mu. Za to, že ho zachránil.

„Ehm prepáčtem, ale nezaslúžim si aj ja trochu vďaky?“ To bolo ironicky.

„Nechajte hrdinu na pokoji. Narutové prvé slová patria jemu. Chce ťa vidieť. Hneď ako sa po operácií prebral, povedal tvoje meno a, že s tebou musí hovoriť. Sasuke nečakal ani minútu a rozbehol sa za ním do izby. Všetci ho začali sledovať, ale chceli to spraviť nenápadne. ´´Ty kokos. To ani dvaja chalani nemôžu mať súkromie?´´ pomyslel si. Keď bol pred izbou, kde bol Naruto zastal a nadýchol sa. Pomaly otvoril dvere a zbadal ho. Naruto sedel na posteli a jeho oči sledovali tie Sasukeho. Sasuke sa jemne usmial, no Naruto vyzeral dosť smutne.

„Sasuke.“

„Naruto. Prepáč.“

„Za čo sa ospravedlňuješ?“

„Za to, že teraz ležíš tu. Keby nebolo mňa a môjho hlúpeho nápadu zbaviť ťa tej sprostej líšky, nič z tohto by sa nestalo. Prepáč, je mi to strašne ľúto. Odpustíš mi to?“ Sasuke chytil Narutovu ruku.

„Sasuke. Ty si môj malý hlupáčik. Ja ti nemám čo odpúšťať.“

„Ale máš. A je toho veľa. Tak na …“

„Nie nemám. O tomto sa nechcem baviť. Nič sa nestalo. Som rád, že si tu a, že tu môžem byť s tebou. Keby nebolo teba, voňal by som fialky.“

„Veď som spravil len to, čo by spravil každý.“ Naruto sa zatváril veľmi milo. Sasuke tento výraz ešte nevidel.

„Nespravil. Odniesť ma sem by dokázal každý. Ale tvoj hlas nenahradí nikto. Ten ma držal pri živote. Keď ma operovali, hovorili že to je zázrak, že vôbec žijem. No pre mňa to nebol. Ty si ma pri ňom držal. Tvoje slová do mňa vrážali každú chvíľu. Hovoril som ti, že z môjho srdca ťa nevytrhne nikto ani keby som zomrel.“ Cez dvere už čumelo pár divákov.

„Čo tu snoria?“

„Prišli nám povedať, že uznávajú náš vzťah. A zablahoželať ti. Vrátane mňa.“ Do izby vtrhlo stádo ľudí a všetci obkolesili Narutovu posteľ okrem Sasukeho, ktorý stále sedel vedľa neho.

„Všetko najlepšie k narodenínam Naruto.“ Zborovo sa všetci ozvali a Naruto si vzlykol. Jediný Sasuke nezablahoželal. Všetci zasypali Naruta darčekmi a objaťami. No na prekvapenie od Sasukeho nič nedostal.

„Naruto. Ja a Itachi máme pre teba darček až neskôr, keď odtiaľto odídeš.“ Povedal Minato

„Vlastne je to darček aj pre teba Sasuke.“ Dodal Itach s milým úsmevom.

„Naruto. Svoj darček odo mňa tak isto dostaneš až neskôr.“

„Sasuke. Pre mňa si darček ty sám.“ A vtom začal chaos. Po celej miestnosti sa ozvalo veľké silné ´´óóóóó´´ a potom každý opakoval ´´Pu-su,pu-su,pu-su´´

„Milujem ťa Naruto.“

„Aj ja teba Sasuke.“ Ich pery sa po dlhom mesiaci stretli v nežnom bozku. Sasuke dodržal čo sľúbil. Vrátil sa ku Narutovi do mesiaca. Stále sa bozkávali a všetci tlieskali od radosti a skandovali. ´´Naruto, Sasu-ke, Naruto, Sasu-ke´´

Sasuke sa pozrel do Nautových azúrových očí a našiel tam odpoveď na to, čo hľadal. Miluje ho celým svojím srdcom. Iba jeho. A nikto mu ho nezoberie. Budú priateľmi až naveky.

NIE EŠTE NEKONČÍME xD

O týždeň na to.

„Itachi už tam budeme?“

„Ešte vydržte, v žiadnom prípade si nedávajte dole pásku z očí!“ Itachi s Yondaimem sľúbili, že Naruto dostane svoj darček, keď odíde z nemocnice. Splnili ho na minútu presne.

„Teraz pozor, pred vami je malý schodík.“ Obidvaja ho ucítili a Naruto sa dokonca potkol.

„Dávaj na seba pozor Naruto. Iba teraz ťa pustili z nemocnice. Nechceš sa tam predsa vrátiť.“ Aj keď na seba nevideli, intuitívne na seba pozreli a usmiali sa.

„Takže sme tu. Ako sme vtedy povedali je to darček pre vás dvoch. Dohodli sme si to s Itachim, keď ste obidvaja spali v nemocnici. Je to vlastne taká ´´maličkosť´´, ale môžete sa pozrieť sami.“ Pomaly si dávali dolu pásky z očí. Sasuke ju mal dole ako prvý.

„Páni. To … to … je.“ Neveril svojím očiam. Keď to zbadal Naruto, musel sa niečoho chytiť. Najbližší po ruke bol on.

„Že maličkosť. To je pre nás?“

„Povedali sme si, že  si to zaslúžite potom všetkom, čo ste si vytrpeli. A je to maličkosť. Nič oproti tomu čo chcela vybrať Sakura-chan. Trochu nám s tým pomáhala.“ Spamätávali sa z prvotného šoku. Nemohli uveriť, nechceli uveriť, že sa dá dostať niečo tak nádherne.

„Ďakujeme. Tisíc krát ďakujeme, ale stále si myslím, že je to žart.“

„Žiadny žart braček. Veci už máš vo vnútri.“

„Naruto, ty tiež.“ Dodal Yondaime. Obidvom sa hrnuli slzy do očí, no vedeli ich zadržať. Veď pred nimi stál malý dvojpodlažný domček. Z vonku bol nádherný. Okolo neho bola záhrada s jazierkom a posedeným v pekne spravenom ´´parku´´. Bol vyrobený z dreva a papiera tak, ako si to Naruto vždy želal. Chytili sa za ruky a bežali dovnútra. Otvorili papierové dvere a obidvaja sa vyzuli. Hneď ako vošli, ucítili nádhernú vôňu rozkvitnutých ruží. Interiér určite navrhovali Ino so Sakurou. Iba oni sa v tom vyznajú. Na dolnom poschodí sa nachádzala priestranná kuchyňa spolu s miestnosťou na posedenie. Dvere, pri schodoch viedli na terasu, kde bola drevená lavička na húpanie. Pred terasou tiekla malá riečka, kde plávali malé rybky. Najskôr však išli skontrolovať druhé podlažie. Vyšli po dubových, nevŕzgajúcich schodoch a zamierili si to do svojej novej izby. V strede miestnosti bola nádherná manželská posteľ a na nej položená fotka s nápisom. ´´Všetko najlepšie, všetci stojíme pri vás v dobrom, i zlom.´´ Naruto fotku hodil Sasukemu a ten sa od radosti musel posadiť. Všimol si, že na každom nočnom stolíku je ich portrét. To bude práca Hinaty. Hneď nám vybrala miesto, kde bude každý spať. Naruto sa pozrel do svojej skrine a naozaj tam boli všetky jeho veci. Ako poslednú miestnosť si išli pozrieť kúpeľňu. Do jej útrob viedol otvor zo spálne.

„Prečo musia vždy párom kupovať veľkú vaňu?“ Nevedel pochopiť Sasuke. Ale každý vedel čo teraz spraví. Vybehli von z kúpeľne, zišli po schodoch, prešli cez chodbu až von. Naruto sa vrhol na Minata a Sasuke na Itachiho.

„Ďakujeme.“ Yondaimemu a Sasukoho bratovi sa pohli kútiky úst.

„Nemáte za čo. Hlavne zo toho nespravte kôlničku na drevo, keby ste sa pohádali ako to máte vo zvyku.“ Všetci sa začali smiať a obidvaja ich ubezpečovali, že nič také sa nestane. Mali všetko čo chceli. Hlavne mali dobrých priateľov. Nič viac nepotrebovali. Ale bola tu istá túžba mať jeden druhého. A aj sa to podarilo.

Niečo okolo večere

„Naruto je to vynikajúce. Kde si sa naučil robiť moje obľúbene jedlo Onigiri? Takto si ma kupuješ.“ Sasuke sa lišiacky umial.

„O to mi práve ide.“ Sasuke rýchlo dojedol lebo niečo chcel Narutovi dať.

„Naruto prečítaj si to vonku, ja si pôjdem zatiaľ ľahnúť. Čo som spával s tebou v nemocnici, moc som sa nenaspal. Sasuke odišiel a Naruto držal malú bielu obálku a na nej nápis. ´´Pre môjho malého hlupáčika´´ Naruto si sadol na lavičku ktorá stála vonku na terase. Pomaly ju otvoril, vytiahol z nej list s ozdobným písmom a čítal.

´´Naruto, nevedel som čo ti mám dať na tvoje výročie, tak som sa rozhodol, že

                               najlepšie čo by som dokázal je asi toto:

  Na teba sa môžem spoľahnúť, oprieť sa o teba

  A povedať ti všetko, čo ma tlačí na srdci.

  Ranná rosa ešte nezmizla, stále je tu aby sme si ju užili,

 Ukázali všetkým, čo to vlastne láska je.

 Túžba jeden po druhom nás opäť spojila.

 Osud si nás vybral vo svojej hre hier, do

 Mačacích vojen

 I do spleti pavučiny nekonečnej bolesti.

 Lomí všetko, hory, lesy i ľudí,

 Už iba preto, aby sa dostala tam, kam patrí.

 Jazda na koni môže byť bolestivá, no stojí za to

 Ešte vydržať aj ten najtvrdší pád.

 Tebe som sa oddal, teba ľúbim, prejdem šíry oceán

 Aby som ťa uvidel.                     Je to láska?´´

Naruta to dojalo. Nikdy mu nikto niečo podobné nenapísal. A všimol si jednu vec. Sasuke to tak naschvál dal. Keď vybral každé začiatočné písmenku každého veršu dostal ´´Naruto milujem ťa´´. Po tomto sa rozbehol za Sasukem do spálne. Ten už tvrdo odfukoval. Ľahol si vedľa neho tak, ako prvý krát, no teraz sa už nebál. Práve naopak. Bol plný lásky ku nemu. Srdce bilo iba pre jeho srdce. Miloval ho a Sasuke miloval jeho. Zrazu Sasuke otvoril oči a usmial sa.

„Ďakujem Sasuke. Nádherný darček.“

„Naruto ….. miluješ ma?“ Ako sa môže na takú hlúpu otázku pýtať.

„Milujem ťa z celého srdca. A nechcem aby sa to skončilo.“

„Ani ja Naruto. Tiež ťa milujem a som ochotný preto spraviť všetko aby to tak zostalo a nikdy ťa neopustil.“ Naruto nahodil diabolský úsmev.

„Tak ma pobozkaj. Tak vrúcne ako vtedy večer.“ Sasuke nemal nad čím rozmýšľať. Posunul sa k Narutovi a jeho pery zastavili tesne pred Narutovými.

„Si nádherný.“ Zobral Narutovu ruku a položil ju na Sasukeho hruď.

„Cítiš to? To je iba tvoje. A vždy bude.“ Po týchto slovách sa ich pery stretli v nádhernom bozku. Obidvaja horeli. Obidvaja chceli to isté. Patriť tomu druhému. Ale vedeli, že na to nie je ešte čas. Naruto si dal dole tričko a nohavice. Nechal na sebe iba spodné prádlo. Sasuke spravil to isté. Ďalej sa bozkávali. Sasukeho ruky hladkali Naruta na tvári. Narutové sa borili do čiernych vlasov Sasukeho. Nemali poňatia o čase. Zaspali až od vyčerpania. Sasukeho hlavička ležala vedľa Narutovej tak, že cítil každý jeho dotyk. Keď čo i len brvou trochu pohol. Pre neho to boli dotyky anjela. Ešte sa poslednýkrát pozreli na seba Sasuke pobozkal Naruta na líce.

„Dobrú noc, moja láska.“

„Dobrú noc Sasuke. Sladko sa vyspi.“ To nebude problém. Teraz keď je pri ňom vie, že mu nebezpečie nehrozí. Nedovolil by niekomu, aby ho od Naruta zobral. Oči každého z nich sa zatvorili a obidvaja snívali o tom druhom.

Dobrú noc Sasuke a Naruto. Želáme vám veľa šťastia.