Kapitola 42

„Vidíte to? Kedy sa z toho nemehla stal takýto ninja?“
„To ti skutočne neviem povedať, ale podľa mňa toho už veľa nevydrží. Pozri sa na jeho tvár, je celá červená a skoro vôbec nevládze s dychom. A tok jeho čakry je prirýchly. Nemá šancu udržať takéto tempo.“
„A čo keby ste sa prestali správať ako najväčšie klebetnice v okolí. Namiesto toho by bolo vhodnejšie odísť a nešpehovať.“
„Ale my nešpehujeme.“ Bránil seba a Nejiho Kiba.
„My len pozorujeme.“
„Ja v tom veľký rozdiel nevidím.“ Ich debata by dosiahla určite pozoruhodné rozmery, keby sa jeden z nich nerozbehol k chlapcovi, ktorého pozorovali. Aj keď ho nemali radi, rozhodne neboli ako väčšina a Naruta sa nebáli. Nemali k tomu totiž dôvod.
„Čo sa mu stalo?“ opýtal sa Shikamaru, ktorý stál nad Narutom a Kibom, ktorý kľačal pri Narutovi. Ten skutočne nevydržal tempo, ktoré nasadil a skolaboval.
„Je celý horúci a má zrýchlene dýchanie. Čo s ním budeme robiť?“
„Odnesieme ho do nemocnice, tam sa oňho už postarajú.“ Navrhol Neji.
„To nie je dobrý nápad, oňho by a totiž nepostarali.“ Kiba aj Neji sa prekvapene pozreli na Shikamara.
„Nevravte, že ste si to nevšimli, k nemu sa nechcu ani priblížiť, nie to sa ho ešte dotknúť.“
„Tak čo s ním potom budeme robiť? Nemám ani tušenie, kde by mohol bývať.“
„Ja to našťastie viem.“
„Shikamaru, veď nás, odnesieme ho k nemu domov. Snáď tam niekto bude.“

Zaklapol knihu a chvíľu hľadel do blba. Vstrebával všetky informácie, ktoré si prečítal. Kto by povedal, že mu Itachi daruje knihu, ktorá dopodrobna opisuje milostný vzťah dvoch mužov? Pozrel sa von oknom a astal sa prekvapene pozerať. Začalo sa totiž stmievať. Naruto musí byť určite hladný, a musí skontrolovať, či opäť nemá horúčku. Možno mal ostať radšej pri ňom. No akosi sa zľakol. Nechápal prečo, nemal rád keď sa okolo neho niekto obšmietal. Tým niekým myslí Kyuu, no v okamihu, keď s ním ostal sám nevedel, čo má robiť. V kuchyni vytiahol polievku ktorú dal zohriať a kým sa tak stalo čakal. Dočkal sa však iba klopania na dvere.  Nemal tušenie, kto môže klopať práve u ich na dvere. Otvoril ich, a dnu vpochodovali Neji, Kiba, ktorý niesol Naruta a Shikamaru. Sasukeho zrak sa obrátil na Naruta, a ostal stáť ako v šoku. Nechápavo sa pozeral z jedného na druhého a snažil sa prísť na to, čo sa stalo. Ako prvý sa spamätal Shikamaru, ktorému došlo, že Sasuke nie je schopný pohybu.
„Kde ho môžeme položiť?“
„Odneste ho do obývačky.“ Ukázal im smer a išiel za nimi. Keď už Naruto ležal, prišiel k nemu a dotkol sa jeho čela. Celé horelo.
„Kde ste ho našli?“ otočil sa s otázkou na troch návštevníkov.
„Trénoval v lese, nevieme prečo ale zrazu odpadol. Tak sme ho priniesli sem. Mám pocit, že v nemocnici by mu veľmi nepomohli.“ Ujal sa slova Shikamaru.
„To je teda blbec, dobre vie, že má ležať, no aj tak neostane v posteli!“ Sasuke sa rozčuľoval. Bol poriadne nahnevaný, ale nie na Naruta, ale na seba. Mal naňho dávať pozor. Zobral ho na ruky a odniesol ho do kúpeľne. Vyzliekol ho zo všetkého, čo mal na sebe a položil ho do vane. Studená voda možno trochu pomôže s horúčkou. Stále kontroloval jeho teplotu. Keď si bol istý, že konečne aspoň trochu klesla, vytiahol ho von. Poriadne ho osušil a obliekol do pyžama, ktoré našiel v jeho izbe. Zababušil ho do periny a odišiel z izby. Tuší, že toto prinesie nejaké otázky, na ktoré bude musieť odpovedať.   

Traja záchrancovia nevedeli čo majú robiť. Sasuke začal jednať rýchlo, a oni teraz stáli a pozerali sa za ním. Bolo to divné, Sasuke hovoril niečo o tom, že Naruto je chorí, ale to im veľmi nesedelo k tomu čo vedeli.
„Ďakujem že ste sa oňho postarali. Trochu som ho asi podcenil.“
„To je v pohode, ale ako to že je chorí? To je trochu proti tomu, že je jinchuriky,“ snažil sa zistiť čo najviac Shikamaru.
„Ako to povedať, on už nie je jinchuriky.“ Toto vyhlásenie ich prekvapilo natoľko, že ešte poriadnu chvíľu neboli schopný žiadneho pohybu. 

„Čo to má znamenať? Čo s ním je?“ čudoval sa veliteľ ANBU, ktorý zareagoval hneď po Itachim. Ten už kľačal na zemi pri Kyuu, ktorý nereagoval. Itachi skontroloval všetky životné funkcie, no všetko bolo v poriadku. Trochu zrýchlený pulz, no žiadna známka po zranení.
„Neviem čo s ním je, žiadne zranenie som nenašiel, možno je to len z vyčerpania.“ Informoval o jeho stave Itachi.
„Tak to nám ešte chýbalo, načo ho Tsunade priradila k ANBU keď len tak odpadne z vyčerpania?“ ozval jeden z členov skupiny. Nikto na to nereagoval, dokonca ani Itachi. Namiesto toho zobral Kyuu na ruky.
„Nemali by sme sa tu zdržiavať príliš dlho. Do dediny to už nie je ďaleko, takže ho ponesiem.“ Aj cez masku bolo vidno ako nedôverčivo si premeral veliteľ Itachiho a Kyuu.
„Ako myslíš, ideme.“   

„Ako to myslíš, že už nie je jinchuriky?“ nechápavo sa ďalej pýtal Shikamaru, ktorého takáto odpoveď dosť prekvapila. Čakal čokoľvek iné, ale toto nie. všetci traja sa pozorne pozerali na Sasukeho a čakali čo povie. Ten si len povzdychol.
„Toto som asi hovoriť nemal.“ Povedal nahlas, aj keď si bol dobre vedomí, že za to čo povedal, ho nikto nepochváli. Nikto totiž nemal vedieť, že po dedine sa voľne pohybuje jeden z démonov.