Kapitola 44

Snažil sa prísť na to, čo si myslí. Alebo skôr na to, čo je schopný urobiť. Jeho výraz hovoril o tom, že to nedopadne dobre.
„Prečo boli v dome? A ako je možné, že vedeli o tom, že Naruto už nie je jiinchuriky?“ položil očakávané otázky Itachi. Možno by bolo lepšie keby kričal. Sasuke by sa ho bál určite menej ako teraz. Tichý výhražný hlas a pohľad, pred ktorým by sa mnohý schovali.
„Naruto odišiel trénovať a omdlel. Priniesli ho sem. A akosi som sa preriekol?“ Kým to Sasuke hovoril, Itachi sa k nemu pomaly približoval. Obaja sa posúvali rovnakým smerom, kým Sasuke nenarazil na stoličku, na ktorú si napokon sadol. Itachi stál presne pred ním a chvíľu sa naňho len pozeral. Nakoniec sa však otočil a po dlhom čase, aj on stratil svoju pokojnú masku.
„To si taký blbec, že si nechal Naruta trénovať? Veď bol chorí, to si mu v tom skutočne nevedel zabrániť? A len tak sa pred niekým prerieknuť? Čo sa to s tebou deje? Chováš sa až príliš nezodpovedne!“ chodil tam a späť a v hlave mu to neskutočne šrotovalo. Ako sa z toho dostať?
„Prečo by som sa mal správať stále zodpovedne? Už ma to nebaví, aj tak z toho nič nemám.“ Teraz vybuchol Sasuke. Skutočne nechápal, prečo by mal robiť všetko tak ako chce Itachi, alebo ktokoľvek iný. Nikdy to nepovedal nahlas, ale asi bolo načase. „Nehovor mi, čo by som mal robiť a čo nie, viem že som ho nemal nechať trénovať, ale nevedel som o tom, že trénuje. Odišiel bez toho aby som si to všimol. A teraz, ak ti to samozrejme nebude vadiť, idem do izby. Naruto spí, horúčka mu klesla.“ Posledné informácie už povedal na ceste z miestnosti.  Itachi mal skutočne zlý deň a chvíľu trvalo, kým mu došlo, čo všetko povedal. Mal myslieť na to, že Sasuke nie je ako on. Že nerozmýšľa presne tak ako on. Toto sa samo nevyrieši, ale dnes, už nemá na nič silu. Pred tým, než si sám pôjde ľahnúť, skontroluje ešte Naruta. Jeho teplota je stále vyššie, než by mala byť, no snáď to bude v poriadku. Dá mu studený obklad a až potom odíde. Na jednu vec však zabudol. V jeho posteli leží Kyuu. Bude musieť zohnať ďalšiu posteľ, doteraz na to akosi nebol čas. Skontroluje všetky jeho životné funkcie. Zdajú sa byť v poriadku. Prezrie si ho od hlavy až po päta a usúdi, že v tomto spať nemôže. Vlastne, ak nad tým uvažuje, Kyuu nemá ešte žiadne svoje veci, nemá proste nič. Preto vytiahne jedno zo svojich tričiek. Podarí sa mu ho vyzliecť z jeho oblečenia a obliecť mu aspoň tričko. Pred tým si však neodpustí sa chvíľu dívať na jeho telo. Či chce alebo nie, musí uznať, že je skutočne dokonalé. Po chvíli sa však prebral z tranzu a konečne zaliezol pod sprchu. Nechal na seba dopadať teplú vodu a konečne si dovolil nechať svoje myšlienky len tak. Jednoducho nerozmýšľať. Veď všetko sa nejako vysvetlí, či už skôr alebo neskôr.

Trochu dezorientovaný, trochu mimo, no konečne hore. Rýchlo si usporiadal všetky svoje myšlienky a konečne sa poobzeral, kde sa to nachádza. Pohľad mu padol, na telo ležiace vedľa neho. Spoznal ho okamžite a nezabránil úsmevu. Nemal ani poňatia, ako sa sem dostal, no bol rád, že ho sem Itachi priniesol. Posledné, čo si pamätá je ako sa mu zatočila hlava a on omdlel. Našťastie však neboli ďaleko od Konohy. Teraz sa cítil oveľa lepšie. Konečne si oddýchol, a jeho telo sa pomaly dostáva do stavu, keď bude môcť bez väčších problémov použiť všetku svoju silu. Pomaly vstával z postele, tak aby nezobudil Itachiho no akosi sa to minulo účinku.
„Kde ideš? Nemal by si dnes ostať v posteli?“
„Som v úplnom poriadku.“
„Samozrejme, a preto si včera odpadol.“
„To bolo vyčerpaním, ešte stále si zvykám na telo a čakru. Teraz mi už skutočne nič nie je. A chcel som nájsť Naruta. Myslím, že už by mal byť v poriadku.“
„Samozrejme že by bol v poriadku, keby ho Sasuke nenechal vybehnúť z domu a trénovať.“ Povedal Itachi. V jeho hlase bolo niečo divné a to sa Kyuu rozhodne nepáčilo.
„Čo presne sa tu stalo?“
„Naruto bol chorí a Sasuke ho nechal samého, odišiel trénovať a do domu ho priniesli s tým že odpadol a k tomu sa Sasukemu podarilo prezradiť že Naruto viac nie je jinchuriky. A aby toho nebolo dosť stihol som sa s ním aj pohádať. Chceš vedieť ešte niečo?“ Itachi rozhodne nemal dobrú náladu a Kyuu sa začínal cítiť trochu vinne, že ho nechal, aby si zo všetkým poradil sám. A keď nad tým uvažoval, bude si musieť pohovoriť s Narutom aj Sasukem. Sadol si opäť na posteľ.
„A čo keby si si dnes odýchol a všetko nechal na mňa?“ pohladil ho po vlasoch aby ho aspoň trochu upokojil. No malo to úplne iný účinok než čakal.
„Čo to robíš, nedotýkaj sa ma.“ Zvýšil hlas Itachi a zhodil Kyuu na zem. Ten niečo také nečakal, no zareagoval dosť rýchlo. Chytil sa Itachiho a tak skončili na zemi obaja.