Kapitola 45

Otvoril oči a zmetene sa pozeral okolo. Mal pocit že v poslednej dobe sa akosi často zobúdza na miestach, o ktorých nevie ako sa tam dostal. Toto miesto však jednoducho rozpoznal. Určite to bola jeho izba. Pamätal si, ako trénoval, a potom… zatočila sa mu hlava a viac si nepamätá. Ako sa dostal sem skutočne netuší. Snáď mu to vysvetlí Sasuke. Postavil sa z postele, no pohyb bol dosť prudký a tak sa mu opäť zatočila hlava. Nevšímal si to však, možno to bude len tým že včera odpadol. Zišiel do kuchyne, ktorá však bola úplne prázdna. Nechcelo sa mu čakať na Sasukeho a tak sa chopil robenia raňajok sám. Niekoľko dní sa oňho staral Sasuke, teraz môže spraviť niečo pre neho on. Po nejakej chvíli, keď už slnko bolo dosť vysoko na oblohe, sa konečne dotrepal do kuchyne aj Sasuke. Vyzeral hrozne, ako by celú noc nespal.
„Si v poriadku Sasuke? Nevyzeráš veľmi dobre.“ Snaha Naruta byť milý vyšla navnivoč. Sasuke sa naňho len pozrel, teraz sa viac ako inokedy podobal naštvanému Itachimu.
„Tri krát hádaj ako mi je! Uvedomuješ si vôbec ako som sa včera zľakol. A k tomu je to všetko moja chyba, pretože som na teba nedával pozor. Takže ťa poprosím, skús mi dať chvíľu nech sa upokojím.“ Odpovedal Sasuke, ktorý sa snažil o čo najpríjemnejší tón, no vzhľadom k jeho rozpoloženiu u to veľmi nešlo. Naruto naňho pozeral ako na zjavenie. Akosi mu nedochádzalo čo Sasuke hovorí, a hlavne, prečo to hovorí.  Vari včera stalo niečo čo by mal vedieť? Ako myslí to, že sa oňho bál?
„Počkaj Sasuke! Čo tým myslíš? Čo sa stalo včera?“ zastavil Naruto Sasukeho, ktorý bol na odchode preč.
„Ty si zo včera nič nepamätáš?“ otočil sa naňho neveriacky Sasuke.
„Viem že som išiel trénovať, no a akosi som sa ocitol u mňa v posteli. Je na tom niečo zlé?“
„Samozrejme že je! Bol si chorí a ty si len tak odídeš trénovať. Aby si vedel, priniesli ťa Shikamaru, Kiba, a Neji.  Mal si horúčku a ja som bol z toho tak mimo, že som sa preriekol a prezradil, že už nie si jinchuriky a aby toho nebolo málo, tak Itachi priniesol Kyuu, ktorý tiež odpadol.“ Teraz sa už Sasuke ani nesnažil byť pokojný. Musel to Narutovi povedať. Včera sa oň skutočne bál. Možno je to skutočne jeho chyba.
„Sasuke … prepáč, nevedel som, že o mňa budeš mať strach.“ Naruto pozeral do zeme, keď to hovoril a Sasukeho napadla podivná myšlienka.
„Prečo si aspoň nejako nedal vedieť že niekde ideš?“ 
„Nikdy som to nerobil, nenapadlo ma to.“ Sasuke mal v pláne nejakú chvíľu podusiť Naruta, aby vedel, že nemôže robiť len tak niečo, čo mu môže ublížiť. No čím dlhšie sa naňho pozeral, tým viac sa jeho rozhodnutie lámalo na malé kúsky, nemohol sa pozerať ako sa trápi.
„Dofrasa Naruto, vieš že sa teraz cítim ešte horšie ako predtým? Chcel som sa na teba síce hnevať, ale nemôžem.“ Sasuke si pritiahol Naruta do objatia. Ten nevedel ako reagovať. Nechápal čo sa deje. Niečo také bolo pre neho nové, nevedel ako ma reagovať. Preto len stál na mieste a nechal sa objímať Sasukem. Odtiahol sa od neho až v momente, keď sa z poschodia ozvala rana, ktorá musela naznačovať jedine to, že niečo spadlo. Obaja sa najprv tvárili prekvapene, no hneď na to vybehli do Itachiho izby z ktorej zvuk vyšiel. Sasuke otvoril dvere a nakukol dnu. Naskytol sa mu tak pohľad na Kyuu a Itachiho, ktorý ležali na zemi a bili sa ako malé deti.

Itachi sa zmetene pozeral na otvorené dvere, kde stáli Sasuke a Naruto. V tvári bol celý červený, no teraz už nevedel či od zlosti alebo z rozpakov. Poloha v ktorej sa nachádzal rozhodne nepatrila medzi tie najvhodnejšie. Snažil sa prísť na to ako sa z tejto trápnej situácie dostať a napadla ho iba jedna vec. ak je teraz zatlačený do kúta on, najlepším riešením bude útok. Vedel síce, že to nie je celkom fér, ale aspoň to odpúta pozornosť od neho.
„Naruto? Čo tu robíš? Nemal by si ležať v posteli? A keď už som s tým začal, nemal si tam byť aj včera? Prečo si vôbec išiel von v takom stave a nič nepovedal?“ vychrlil zo seba Itachi a snažil sa pritom, aby jeho tvár malo opäť svoju normálnu farbu. Jeho hlas bol iba mierne zvýšený, no aj to malo za následok Narutové úplne stuhnutie. Na prvý pohľad nebolo nič poznať, no Kyuu zbadal príznaky. Naruto rozhodne ešte nebol v poriadku a ak mu niečo podobné povedal aj Sasuke tak z toho musí byť dosť otrasený. Rozhodol sa preto jednať.
„Itachi, toto radšej nechaj na mňa. Ty sa zatiaľ upokoj. Keď sa vrátim, môžeme pokračovať tam, kde sme skončili. Ale bol by som radšej keby sme sa presunuli na posteľ. Zem skutočne nie je pohodlná.“