Kapitola 47,5: Rúcho?

Zhodou okolností sa istý mladík znovu ocitol v miestnom chráme(?). Presnejšie ho istá kňažka dotiahla priamo do svojej izby. Cvrkotanie miestnej filharmónie už bolo v plnom prúde, ale ani vďaka otvorenému oknu nepôsobilo rušivo.

Hneď ako tam boli, odbehla na niekoľko minút čož mu dalo možnosť si to tu znovu poobzerať, ale nevyužil to. Vôbec nebol nadšený z predstavy o zdĺhavom skúšaní a znovu upravovaní kedy by tam mal stáť ako figurína. Pocítiac že by to mohla byť dlhá chladná noc pristúpil k piecke. Ani sa neobťažoval hľadať niečo na podpáľ, či zložiť pečate pre dáku techniku ohňa, jednoducho luskol prstami a oranžová iskra z nich bola dosť na to aby sa palivo v nej  vznietilo.

.

Slečna domu sa vrátila včas aby to videla. Úsmev na tvári bol dôkazom, že je spokojná s jeho pokrokom. Tak či tak behom chvíle celá uponáhľaná ho prevliekla do toho čo priniesla zo sebou. Bolo to tak jednoduché oblečenie, že si bol skoro istý, že ide o dáku základnú vrstvu a preto ho odignoroval. S unudeným pohľadom sa pozeral do prázdna nechajúc ho aby ho čiperne obletovala.

.

Čochvíľa ho postavila pred zrkadlo v rohu, aby sa na seba pozrel. Tmavé nohavice, biela košeľa s krátkymi rukávmi, ale o to väčším odstávajúcim golierom do polky rozopnutá a dvojica tmavých návlekov od zápästia po lakeť. Pár sekúnd tam len tak stál a prekvapilo ho, keď jeho odraz v zrkadle podvihol obočím.

.

„Hotovo.“ Zajasala sledujúc jeho reakciu. Zhlboka si vydýchnuc sa konečne prestala náhliť.

„Takže nula, áno?“

.

„Ak sa na to pozrieme, vlastne som hovorila pravdu.“ Presunula sa k paplonníku a so strojovo nacvičenou praxou rozostrela futon (matrac) do stredu izby. „Navyše tvrdenie, že príprava vhodného oblečenia musí trvať dlho, je zaužívaný omyl. K tomu dodám, že absencia detailov môže byť najpádnejší detail.“

„Hmm, predpokladám, že výhovorkou bude, že mi to pristane k osobnosti.“

.

„Výhovorkou? Vôbec nie. Ten argument strohosti bude neprekonateľným tvrdením. Navyše…“ Postavila sa na stred toho futonu. „Je načase aby sme pokračovali tam kde sme boli prerušený. Obaja sme mali poslednou dobou stresu až, až a rozhodne viem o dobrom spôsobe ako sa ho zbaviť.“ Stále v tej bielej jukate s nežným úsmevom otočená k nemu siahla po opasku okolo pása a pomaly ho začínala rozväzovať, uvoľňovať. Ako sa róba začínala roztvárať, začínalo byť ženíchovi jasné, že pod ňou nič nemá. Keď už s tým pomalým pohybom bola takmer hotová, bleskovo vytiahla z rukávu schovanú ihlicu a hodila ju k oknu.

„Ou… to bolo tesne.“ Zaznelo spoza otvoreného okna kde Naruto ledva unikla pred lobotómiou.  V poslednej chvíli jej prsty zachytili prilietajúcu ihlicu, mieriacu na jej čelo. Mala veru šťastie že šlo iba o krajčírsky nástroj. Začínala strácať rovnováhu a radšej vliezla dnu oprúc sa o parapetu.

.

„Smiem sa spýtať čo tu chceš?“ Spýtala sa jej jednou rukou pridržiavajúc si svoju jukatu zatvorenú.

„Že čože tu chcem? Drahá, rada by som ťa nazvala zlodejskou mačkou, ale v tom by som neuspela.“

„Rozumiem.“ Pridal sa do ich rozhovoru i Saske. „Zaujímalo ma kam si sa vytratila. Bezo mňa, na vzduchu asi dlho nevydržíš.“ 

.

„Tá vaša pretvárka je k ničomu, ty radšej prestaň vyrušovať v najmenej vhodný moment.“

Naruto sa zlomyseľne usmiala. „Ale drahá, ty sis už pripravila lehno vo svojom brlohu. Ja len poslušne nasledujem ten svoj brloh. Ale… jedno ti poviem. Pozícia zlého dievčaťa je už obsadená.“ Stále opretá o parapetu so zlomyseľným úsmevom na tvári pohliadla na nich s priam žiariacimi démonickými očami načervenalej farby.

„Až tak to s tou rolou preháňať nemusíš. Ten fór by ťa mohol vo veľmi blízkej budúcnosti stáť krk.“

.

„Čože?“

„Chi, chi, chi. Neboj nespravím nič čo by ohrozilo Naruto. Na druhú stranu: Môžeš si za to sám. Nepovedala som ti, že máš priniesť kvety a bomboniéru? Neopováž sa povedať, že si zabudol. No uspokojím sa s dákou ľadovkou a dáke kokosy pod palmou spravia svoje.“

„Ty vážne potrebuješ obojok.“

.

„…“ Satsuky nespokojne sledovala ako sa tá červeno oká zvodne oblizla. Vykročila k nemu a pri každom kroku zhodila zo seba kus oblečenia až jej nič neostalo. 

„Ohó? Pániček si ma chce ochočiť? No nepoviem nie, pokiaľ cena bude prívetivá. ♪ Chi, chi, chi.“ (Ki, ki, ki.) Zasmiala sa ako líška, oprúc sa o jeho hruď svojou v celej svojej nahote. „Alebo to bude ako to popísal ten pes? Pán úžasný nemá na to aby randil s piatimi na raz? To potom povedz pá, pá vlastnému klanu.“

„Ty jedna malá, s necelým týždňom si ešte príliš mladá na to aby si vyskakovala.“ Kmitalo mu obočie. Chytiac ju za bradu, pritiahol jej tvár k tej svojej. „Dám ti tak tesný obojok až ho nebudeš chcieť dať dole.“ Jedným ťahom si ju pritiahol natoľko, aby sa ich pery preplietli.

.

„…“ Čiernovláska v bielej jukate neveriacky pozorovala ako tej blondíne narástli líščie uši a huňatý chvost.

„Ach, spojenie je obnovené. Presvedčil si ma aby sa k tebe vrátila, ešte stačí dokazovať že si zaslúžiš aby som u teba zostala. Som celkom zvedavá že čo ta vzruší viac. Bude to oheň, alebo ľad? Nie je tak, ľadová sestra?“ Obzrela sa na kňažke a pri pohľade na jej urazenú tvár sa rozosmiala. „Buhahahaha! Čo to je za ksicht? Tomu neverím, žeby tu niekto žiarlil, že by si tu niekto neveril? Alebo sa tu len niekto hrá na exhibicionistu, ale pokiaľ príde na to, je z neho neskúsené neviniatko? Hádam sis nemyslela, že by si ho mala celého len pre seba? Si azda blbá? No jeho pýcha mužnosti je pripravená k boju tak azda ti doprajem z milosti pár minút. Alebo skutočne nemáš na to prosebne pred ním zavrtieť prdelkou? Chi, chi, chi.“ Provokačne vrtela svojími polkami, umocňujúc ten pohľad dodatočným vrtením chvosta.

Saske vidiac ako Satsuky zviera dlane v päste, chytil Kyuubi-Naruto nežne za ruky. Tá na neho so záujmom pohliadla, ale on sa díval na osobu za ňou. „Urob to!“

.

*Verzia A (M):

Kňažke sa zablýskalo v očiach a v sekunde bola za ňou. Jej jukata pripomínajúc plášť povievala ďaleko za ňou ako by ju nadnášal ohnivý prúd Satsukynej duše. Schmatla polo líšku za chvost aby jej tá huňatá vec neprekážala a aby si ju pridržala na mieste a voľnou rukou sa pustila azda do najšialenejšieho Excorcismu známeho Kamasutre.

Čochvíľa mala mladého muža zas len pre seba, ale po nejakej chvíli líška urobila svoj come back vykonajúc svoju pomstu. Avšak následne bola vydaná na nemilosť dodatočnému trestu od kňažky až do momentu kedy väčšinu jej teľa pokryla hebká líščia srsť a ona s sa s pufnutím v obláčik vrátila do svojej nory v hlbinách Učíhovej duše.

Nabudúce: Kapitola 48: Líščia svadba?

Kapitola 47,5-B: Rúcho? (MA-doplnok)

Výstraha: *Varianta B (MA, 18):

Kňažke sa zablýskalo v očiach a v sekunde bola za ňou. Jej jukata pripomínajúc plášť povievala ďaleko za ňou ako by ju nadnášal ohnivý prúd Satsukynej duše. Schmatla polo líšku za chvost aby jej tá huňatá vec neprekážala a aby si ju pridržala na mieste a voľnou rukou sa pustila azda do najšialenejšieho prstovania aké sa dá predstaviť.

* Kami no te * (hand of good) (božia ruka)

* Megami no kenjū * (fisting of godess) (prstovanie bohyne)

.

Tá bola okamžite na jej nemilosť. „Iiiiiiiiii!!  …ty… *** hej!! *** …kam všade si myslíš, že môžeš pchať tie svoje prsty?  *** …a prestaň trieť tak moc *** …môj *** …môj chvost *** ….prestaň upravovať moju čakru, moja *** …senzitivita šla k *** …jeden by tvrdil, že si chladný čumák, ale *** …ale ty si extra zvrhlík… huaaa!! ♥“

„…“

.

„Krásna reč, keď si tak výrečná, nože povedz: kto že sa tu zvíja rozkošou s tak zvrhlo blaženým výrazom v tvári? Vyzerá to že je povinnosťou staršej sestry naučiť mladšiu ako sa má správať a mám pocit, že tvoje školenie bude prebiehať pomerne často.“

„Onee-Samaaaa ♥ *** ja… *** …už …už *** ♥“

„Hmm. Táto tvár sa mi páči.“ S úsmevom na tvári prehodil nastávajúci. „Neopovažuj sa ten výraz kde komu ukazovať!“ Priblížil svoju tvár k jej a znovu sa ich pery preplietli v hlboký bozk.

.

♪ ♥,  ♥♥, ♥♥S,  ♥♥SS, ♥♥♥♥SSS♫,  ♫♥SSSSSS,  ♪♥.  

S bravúrnym zakončovacím ťahom Satsuky, Kyuubi-Naruto prevrátila oči k nebu a šla k zemi.

.

„Tak to by sme mali.“ Usmiala sa stále v SADO móde, obliznúc si prsty. „Musím uznať že si našiel spôsob ako ochrániť svadobné rúcho od škvŕn, ale čo takto ho konečne vyzliecť?“

„Že práve ty zo všetkých ľudí nazývaš svoj výtvor svadobným rúchom…“ Behom chvíľky jeho oblečenie ovešalo zrkadlo a on sám vykročil k čiernovláske ktorá od očakávanie zmeravela. „Jedno sa ale uznať musí. Dominancia sa za submisivitu dá zameniť až príliš ľahko.“ Objal ju jednou rukou okolo pása aby tou druhou si mohol pritiahnuť jej tvár. Ich pery sa preplietli a po tom čo zhodil tú jukatu z jej pliec, tak ju konečne zložil na matrace. Predohru už mali za sebou a tak šli rovno na vec.

.

Ale keď už boli chvíľu v tom prikradla sa k nim Kyuubi-Naruto. „Ohó? Ľadová oné -sama sa hrá na nežnú žienku? Tak teda vyskúšajme kam až to budeš hrať.“

*Petit Rasengan* (drobná sféra)

Mini Rasengan na jej malíčku si našiel cestu ku klitorisu čiernovlásky. Tá okamžite stratila všetky zábrany a priam hlasno a slastne stonala.

.

„Chi, chi, chi. Oné –sama,  kto že to má teraz blažený zvrhlý výraz v tvári? Vychutnaj si doplna moju pomstu.“ Pozorovala jej tvár z blízka a veru netrvalo dlho a skóre bolo jedna k jednej.

.

„Tak a teraz si môj, pán úžasný. ♪“ Zvalila ho na chrbát chystajúc sa byť na vrchu. Prvá štvrtina šla dnu ľahko, pri druhej sa zatvárila neisto, ale zvyšné dve natlačila tak nasilu až zalapala po dychu.

Zato on mal prázdny výraz v tvári. Nie, ten výraz z toho čo vydeľ bol celkom výreční. Hovoril jediné slovo a jej presne došlo aké. „Panna?“

.

„S-s-s-SKLAPNI!!“ Okríkla ho až tak že na neho zasyčala. „Tiež mi-mi to-to nie je jasné. Tak sklapni. Dostanem sa k tomu, tak mi daj tro-trošku času.“

 „…“ Saske ustúpil jej požiadavke a nič nevykonal. Začínala sa s problémami hýbať s potupným výrazom v tvári. Práve preto si nevšimla istej hrozby ktorá sa k nej prikradla odzadu až do bodu keď sa isté prsia opreli o jej chrbát a istý pár rúk ju obtískal.

„Aké príhodné pre mňa, že toto je pre isté zlé dievča po prvé. Práve keď mám chuť ju exemplárne potrestať. ♪ Takže aké že je to dnešné kľúčové slovo? Myslím že to bolo vyškoliť nezbednú Imoto.“ S týmito slovami sa znovu pustila do niečo šialeného.

.

„P-počkaj! *** …pokiaľ budeš… moju čakru… tak moc… *** …tak ♥“ Blondína stratila nad sebou i tú najmenšiu kontrolu. V slastných vzdychoch sa jej v ústach objavili tesáky, jej nechty sa zmenili na pazúre až tak výrazne že Saske s ňou musel prepliesť prsty, aby ho náhodou nezačala driapať. Zato sa pazúre snažili zadrapnúť do jeho rúk. Pritom sa jej telo začalo pokrývať líščím kožuchom.

Až keď už bola pokrytá z jednej tretiny došlo k jej bájnemu vyvrcholeniu. Tentoraz ale nešla k zemi ale po pár sekundách praskla v biely obláčik.

.

Satsuky najskôr nechápajúc zbledla, ale stačilo aby ju Saske ubezpečil, že je v poriadku a ona si vydýchla. „Vážne s ostatnými si poradím ľahko, ale táto jedna bude problémová. Tak či onak, môj drahý, vaša pýcha vyzerá, že je pripravená ku svojej prvej streľbe. Nemajte obavy viem ako zariadiť aby nebola posledná.

„….“

S ľahkým zachichotaním sa pustila do práce.

Nabudúce: Kapitola 48: Líščia svadba?