Kapitola 5

Sasuke sa pohodlnejšie posadil do kresla a rozhodol sa že teraz nebude zasahovať do toho čo ma v pláne Itachi povedať Tsunade. On celú pravdu pozná. Hoci by ju radšej nepoznal. Dlho sa ňou trápil, kým nepochopil, že je to zbytočné, čo bolo bolo, to čo je skutočne dôležité je to čo je teraz. A teraz ho zaujímal ten chlapec ktorý ležal v nemocnici a ktorý sa pokúšal zabiť. Stále ho videl pred sebou. Nevedel prečo ale strašne ho zaujal.

„…Vtedy som zobral Sasukeho a odišiel som s ním. Povedal som mu celú pravdu, takže vie prečo sme odišli.“ Sasuke si až teraz uvedomil že Itachi po celý čas hovoril Tsunade prečo odišli. 

Tsunade sa pozerala z jedného na druhého. Všimla si že Sasuke bol chvíľu mimo. Určite to nemal ľahké. Mal síce Itachiho ale určite nemá nikoho iného kto by mu bol blízky. Všimla si ako sa pozeral na Naruta. Možno že práve on je ten kto mu pomôže. Síce sa ešte nikdy nestretli. Sasuke odišiel z Itachim skôr ako mohol začať chodiť do akadémie.  „V poriadku. Teraz ste mi objasnili prečo ste odišli. Ale ešte stále neviem, prečo ste sa vrátili.“

Teraz sa slova ujal Sasuke. „Toto bol vlastne Itachiho nápad a ja som súhlasil. Chcel sa vrátiť, pretože toto bol náš domov kde sme vyrastali. A tiež by som sa chcel stať ninjom. Itachi ním je , hoci odišiel z dediny nebol vyhlásený za nukenina  a tak by sa chcel opäť stať ninjom Konohy a ja tiež. Nechodil som do akadémie ale môžem o sebe tvrdiť, že som dobrý ninja, Itachi ma toho naučil naozaj dosť.“

Tsunade sa zo záujmom pozerala na Sasukeho. Po celý čas keď hovoril nezmenil svoj výraz tváre.

„Dobre toto mi stačí.“ Povedala Tsunade a začala sa prehrabovať v jednej kope papierov ktoré sa okolo nej povaľovali. „Mám pocit, že do sídla Uchihou sa asi vrátiť nechcete, takže by som pre vás mala dom. Je to vlastne akoby dvoj dom. Čože dve domy v jednom. Ma to dve vchody takže by to malo byť v poriadku no a v tom druhom dome býva chlapec ktorého ste priniesli do nemocnice.“ 

Teraz Tsunade mohla vidieť v Sasukeho tvári záujem.  Takže predsa by si mu mohol pomôcť, pomyslela si. 

„Môžem sa niečo spýtať?“

„Samozrejme.“

„Ako sa ten chlapec vlastne volá a prečo si od neho všetci držali taký odstup. A tiež prečo sa pokúšal zabiť?“ Tak rýchlo ako to len dokázal vychrlil Sasuke všetky tieto otázky na Tsunade. Ta sa nadýchla a začala mu odpovedať.

„Ten chlapec sa volá Naruto Uzumaky. Chceš vedieť prečo si od neho všetci udržujú odstup, no to bude asi tým, že sa ho boja a nemajú ho radi.“

„Ale prečo sa ho boja a nemajú radi?“ tento krát to bol Itachi kto sa ozval skôr než stihla Tsunade pokračovať. 

„To je dosť zložité. Viete všetci mu dávajú za vinu to čo sa stalo pred 14 rokmi.“

„Pred 14 rokmi? Máte na mysli napadnutie Konohy deväť chvostou líškou?“ spýtal sa tento krát Sasuke. 

 „Áno, mám na mysli presne to.“

„Ale prečo to dávajú za vinu práve jemu?“ nechápal Sasuke.

„Je to jinchuuriky?“ ozval sa zrazu Itachi.

„Je.“ Táto odpoveď stačila všetkým.  Itachi toho chlapca dosť ľutoval. Prežiť celý život sám a ešte s niečím takým v sebe. Pamätá si to. Vtedy mal stále len 6, ale aj tak si pamätá ako sa všetci báli. Sasuke na rozdiel od neho nemohol pochopiť ako niekto dokázal zapečatiť do niekoho ako je ten chlapec niečo tak odporné ako je ta líška.  Obaja sa chystali odísť, keď ich Tsunade ešte zadržala. „Mám na vás dvoch malú prosbu.“

„Ak bude v našich silách ju splniť tak to radi spravíme.“

„Skúste dať pozor na Naruta. Ľudia ho stále nechcú prijať a nech ho dám k akémukoľvek týmu dopadne to katastrofou.“ Povzdychla si Tsunade.

Sasuke sa jemne pousmial. „Radi mu pomôžeme a mohli by ste nám povedať kde presne má byť ten dom. Po ceste sme dosť unavený.“

„Samozrejme poďte za mnou, zavediem vás tam. A nezabudnite zajtra ráno sa hláste u mňa v kancelárii. Bude potreba spraviť Itachiho preskúšanie a teba Sasuke nechám preskúšať tiež aby som vedela ako na tom si.“ Na to všetci odišli z kancelárie.