Kapitola

 Jedno slovo. Jediné, kúzelné slovíčko plné úprimných emócii. Nie, nemyslím na lásku. To slovo je vyjadrenie mojej obrovskej vďaky k tebe. Naozaj je také ťažké ho povedať nahlas? Ty vieš, že to chcem urobiť, ale vždy sa pri tom zaseknem. Gomenasai! Neviem, prečo to tak je. Ale TO je realita, nezvratná a krutá, ako napokon aj samotný život. Som hlúpa a paranoidná? To už sa ale nezmení, nikdy viac. To som predsa ja, tvoj sen. A aj keď to stále nevyslovím nahlas, viem, že v hĺbke svojho srdca už ma počuješ celú dobu.

Ďakujem, že si ma pochopil.

V ten deň si mi podal pomocnú ruku. Vždy si stál pri mne, keď som to najviac potrebovala. Spolu sme sa smiali, plakali, pretĺkali sa temným bludiskom nástrah osudu. Ale zvládli sme to. Vďaka tebe sa tu a teraz, môžem usmievať ako predtým. Ty si mi ukázali správny smer. Ďakujem, že si ma zachránil.

Raz si mi povedal: „Každý človek má zlé stránky, ale jeho skutočné JA spoznáš podľa očí, lebo v nich uvidíš jeho dušu.“ Povedal si to len mne. Konečne tomu rozumiem.

Ďakujem, že si mi dal pravdu.

Keď zhrniem celý svoj život, musím uznať, že ty si pre mňa tá najdôležitejšia osoba na svete. Chcem ti poďakovať za toľko vecí. Za to že si ma podržal, za to, že tu si. Dokonca aj v tejto chvíli. Ale to nedokážem. Preto ti poviem len to jediné slovo.

„Arigatto! Tvoja Yume.“