Kapitola 52

Ukrytý v skrýši, snažiaci sa ani nedýchať, sledovali svoje okolie. Všetky ich zmysly čakali na najmenší náznak nebezpečenstva. Táto misia, už prestala byť zábavnou. Ako mali vedieť, že sa všetko tak zvrtne? Nemali bojovať. Ich cieľom bolo iba pozorovanie, ale v tej najnevhodnejšej chvíli. Musia čo najskôr dostať opäť do Konohy. Musia všetkých varovať. Útok môže nastať kedykoľvek.

„Kiba, ako sa cítiš?“ okamžite pribehol Neji. Jemu sa podarilo ustať boj bez väčších zranení, no ostatný na tom tak dobre neboli. Boli vyslané dve skupiny. V každej z nich bolo šesť ninjov. Z tucta ich ostalo len 5. Medzi nimi aj oni traja.

„Moja hlava, čo sa stalo?“

„Dostal si priami zásah. Našťastie ta odtiaľ Shikamaru dostal skôr, než to všetko vybuchlo.“

  „Ako prišli na to, že sme tam? Som si istý, že sme všetky stopy zahladili, a náš pach nemali šancu zachytiť.“

„To neviem, ale musíme sa čo najskôr dostať do Konohy. Ošetrujú sa základne zranenie, no na viac času nemáme. Musíme informovať Hokage. Zaútočiť môžu kedykoľvek.“

„Kiba, budeš schopný udržať tempo s nami a dostať sa do Konohy?“ spýtal sa Shikamaru, ktorý si všimol, že aj posledný z nich je pri vedomí.

„Samozrejme. A Shikamaru? Ďakujem.“

Nikde sa neponáhľal, len tak ležal vedľa neho a svoje ústa mal priložené na tých jeho. Bol to úžasný pocit, no on chce viac. Jeho ruky kĺzali z narutovej tváre na jeho krk, ramená, chrbát až skončili na jeho zadku. Pritiahol si ho ešte bližšie k sebe a jazykom začal prechádzať po jeho ústach.

Naruto sa roztriasol a Sasuke netušil prečo, no nechcel ich spojenie prerušiť. Začal hladkať narutov zadok a jemne ho štipol. Narutovi tak uniklo slabé auu, ktoré využil Sasuke. Vopchal svoj jazyk do narutových úst a začal ich plieniť. Naruto sa nijako výrazne nebránil. V skutočnosti sa mu niečo takéto páčilo.

Začal spolupracovať a sasukeho bozk začal oplácať. Jeho ruky sa nesmelo presunuli na sasukeho chrbát. Ten nečakal na ďalšiu príležitosť a prevalil sa na Naruta. Teraz ležal Naruto pod ním. Ich bozk však museli prerušiť kvôli nedostatku vzduchu. Pozerali si navzájom do očí a obaja sa snažili chytiť dych.

„Sasuke, ja …“

„Nič nehovor, Naruto. Ako svoju výhru, chcem teba, celého. Chcem aby si bol iba môj.“ Prerušil Naruta Sasuke. Teraz skutočne nechcel počuť nič, čo by ho prinútilo prestať. 

Nedal Narutovi ďalšiu šancu k tomu aby niečo povedal a opäť mal svoj jazyk v jeho ústach. Jeho ruky pomaly putovali po narutovom tele, kým neprišli k lemu trička. Pomaly vkĺzol rukami pod tričko a putoval nimi po narutovej koži až k jeho bradavkám. Jemne ich stisol, čo viedlo k narutovmu vzdychaniu. Urobil to ešte niekoľko krát, aby mohol počuť ten prenádherný zvuk.

Naruto si bol dobre vedomí, že ak bude Sasuke ešte chvíľu pokračovať, nebude schopný vôbec uvažovať. Miatlo ho, že Sasuke chce práve jeho. On bol na tom totiž podobne. No nevedel, ako to Sasuke myslí. Chce sa s ním len vyspať alebo v tom je aj niečo viac? 

Nemal však priestor o tom viac uvažovať, pretože Sasuke sa rozhodol, že ich oboch zbaví oblečenia, ktoré mu zavadzalo. Stiahol z oboch tiel trička a Naruta opäť priľahol. Rukami pátral teraz už po nahej hrudi a narutove ústa dômyselne zamestnával svojím jazykom. 

Netrvalo dlho a všetko ich oblečenie sa váľalo po zemi. Naruto sa úplne vzdal akejkoľvek snahy na rozmýšľanie. To ako sa ho Sasuke dotýkal ho privádzalo k šialenstvu. Úplne sa mu odovzdal a Sasuke to náležite využil.

Cesta im netrvala až tak dlho ako si mysleli a zdalo sa, že všetko je v najlepšom poriadku. Vošli do domu, no nikde nebola žiadna známka po Narutovi alebo Sasukem. Možno to bolo len tým, že bolo ešte ráno. No aj tak už bol čas na to aby vstali z postele.

„Ty choď zobudiť Naruta a ja pôjdem zobudiť Sasukeho.“ Povedal Itachi, ktorý mal oveľa lepši náladu ako ráno. Aj keď si ho Kyuu stále doberal. Sám pre seba sa musel usmiať. Skutočne si na to začal zvykať.  Vybehol po schodoch a vtrhol do Sasukeho izby.

Prekvapilo ho však, že izba vyzerá, ako by v nej nikto nespal. No kde je potom Sasuke?

Neostal však len tak stáť na jednom mieste. Okamžite sa otočil a išiel za Kyuu, ktorý by mal byť v Narutovej izbe. Možno Naruto bude vedieť, kde zmizol Sasuke.

Prišiel do druhej časti domu a prekvapene sa ostal pozerať na Kyuu, ktorý stál s priloženým uchom pri narutových dverách a prstom mu naznačil aby bol ticho.

Itachi poslúchol a prišiel bližšie. Napodobnil Kyuu a tiež položil ucho na dvere. Započúval sa, no vzápätí sa odtiahol. Celý červený sa so zdeseným výrazom pozrel na Kyuu.

„Čo sa tam deje?“

„Ale Itachi, nehovor mi, že to nevieš. Myslel som si, že nejaké tie skúsenosti už máš. Alebo som sa mýlil?“

Itachi skutočne nevedel čo povedať. Nechcel sa priznať, že až tak veľa tých skúseností nmá a tak to radšej opäť obrátil k Sasukemu a Narutovi.

„Ale nemôžu robiť niečo iné, veď..“

Itachi to nestihol dopovedať a Kyuu už rozrazil dvere. Itachimu sa tak naskytol pohľad na nezaplatenie.