Kapitola 53

Sasuke ležal na posteli a jeho ruky sa snažili nájsť nové miesta  na Narutovom tele, ktoré ležalo pod ním. Obaja si to nesmierne užívali. Aspoň Sasukemu to tak pripadalo. Naruto nič nenamietal a on bol len rád.

Treli sa telo o telo a dotyky striedali bozky. Sasuke chcel pokračovať ďalej, chcel niečo viac. A skutočne by s tým začal, keby ho nevyrušili otvorenie dverí. Venoval tomu len rýchly pohľad. Nečakal však, že sa bude pozerať priamo do očí svojho staršieho brata.

„Itachi?!! Čo tu do čerta robíš?“ reagoval Sasuke tak pohotovo ako ešte nikdy. V momente cez nich prehodil prikrývku, ktorá skončila na zemi spolu s ostatnými vecami.

„Ja….“

„Itachi, čo som ti hovoril. Nemal si tie dvere otvárať.“ Prišiel za Itachim  Kyuu, ktorý sa tváril ako nevinnosť sama.

Kyuu sa neuveriteľne zabával na výreze, ktorý zdobil Narutovu tvár. Tvár celá červená a takmer až vystrašený pohľad.

„Chlapci, nechceli sme vás rušiť. Vy si to tu dokončite a my vás s Itachim počkáme v kuchyni.“ Oznámil Kyuu ako by sa vôbec nič nedialo. Schmatol Itachiho za ruku a už ho vliekol von z izby. Pred tým než zavrel dvere ešte stihol na oboch žmurknúť.

Sasukemu  vyletelo obočie až neuveriteľne vysoko a Naruto sa začal smiať. Rýchlo ho však umlčal sasukeho pohľad.

„Mám pocit, že by sme mali ísť za nimi.“ Prerušil Naruto ticho. Sasuke sa však k ničomu nemal a tak sa sám pokúsil dostať sa z pod Sasukeho. No nejako sa mu to nedarilo. Zamračil sa a pohľadom Sasukeho priam prepichoval.

Ten to však vyriešil po svojom. Sklonil sa k Narutovi a posledný krát nechal svoje ústa aby sa dotkli tých jeho. Potom sa rýchlo postavil, pozbieral všetky svoje veci a už ho nebolo.

Narutovi až teraz začalo dochádzať, čo všetko sa vlastne stalo. Teraz skutočne nemal ani najmenšiu chuť sa pred niektorým z nich ukázať. Ale asi bude musieť. Možno by niečo mohol vyviesť Kyuu. Bol totiž presvedčený, že to práve on otvoril dvere.

 Pozbieral svoje veci a zavrel sa v kúpeľni. Teplá sprcha ho určite upokojí a privedie na iné myšlienky.

Kyuu ťahal Itachiho za sebou až do kuchyne. Tam ho posadil na stoličku a čakal. Nemusel však čakať dlho, Itachi sa rýchlo spamätal.

„Prečo si to urobil? Načo si tie dvere otváral?“ Kyuu sa len usmial a sadol si oproti Itachimu.

„Chcel si predsa hovoriť zo Sasukem, že? Neviem či by sa ti to podarilo ešte dnes, ak by sme ich trošku nevyrušili.“

„Dobre, ale to si musel všetko zvaliť na mňa? Videl si už niekedy rozzúreného Sasukeho? Ak nie tak ho čo chvíľa uvidíš.“

„Neverím že sa Sasuke dokáže až tak strašne nahnevať. Zatiaľ predvádza úžasnú schopnosť udržať si pokoj.“

„Itachi!“ rozrazil dvere Sasuke.

„Prečo si to urobil?“

Itachi sa chvíľu tváril ako by ho obliali studenou vodou. Nevedel totiž, čo má povedať. Zachránil ho však Kyuu, ktorý veľmi dobre vedel čo robí.

„Tie dvere bol moja práca. Itachi s tým nič nemá. A ak chceš vedieť prečo? No možno preto, že nechcem aby si Narutovi nejako ublížil. Toho si užil už dosť. Nemal by si na všetko ísť tak zhurta, keď si tým nie si istý.“  

„Ako môžeš vedieť, že to nemyslím vážne?“

„A nebolo to všetko iba kvôli stávke? Naruto mi o nej povedal.“

„Skutočne sme sa stavili a vyhral som. Keby vyhral Naruto urobil by som čokoľvek čo by chcel. Preto je normálne že aj on splní svoju stávku.“

„Dúfam, že to nemyslíš vážne!“

„Myslím, prečo?“

Otvorili sa dvere a dnu vbehol Naruto.  

„Nenechajte sa rušiť, potrebujem si niečo zariadiť, možno sa vrátim večer.“ Naruto vybehol von dverami a za sebou nechal dve šokované pohľady a jeden neštvaný.

„Presne pre toto.“ Otočil sa Kyuu sa Sasukeho.

„Nechoď za ním. A keď sa vráti, čakám, že mu niečo povieš. A boj sa, ak ho to spraví nešťastným.“

Kyuu toho mal dosť, otočil sa a plánoval sa zavrieť v izbe a nájsť nejaký spôsob ako ventilovať zúrivosť. Možno by pomohlo, keby niečo rozbil.

„Kyuu, počkaj!“ vybehol za ním aj Itachi.

„Čo to malo znamenať? Aká bola stávka a o čo sa stavili?“

„Prečo sa neopýtaš Sasukeho?“

„Ten sa hneď po tebe niekde vyparil, nestihol som to.“

Kyuu sa zvalil na posteľ a Itachi si sadol vedľa neho.

„No tak, Kyuu. Štve ma, že o ničom neviem. Povedz mi čo sa stalo.“

Kyuu sa pozrel na Itachiho. Skutočne sa mu to nechcelo vysvetľovať. Tušil ako bude reagovať Itachi, keď sa to dozvie, no nemal by mu to tajiť.

„Stavili sa, že my dvaja sa dáme v priebehu dvoch týždňov dokopy. Sasuke tvrdil, že je to nemožné. Včera ubehol posledný deň. Sasuke vyhral.“

„Nechceš mi tvrdiť, že Sasuke chcel aby sa s ním Naruto vyspal.“

„To nie, bolo to niečo ako kto vyhrá dostane od toho druhého čokoľvek bude chcieť. Sasuke si už vybral.“

„Takže ty si to všetko robil iba kvôli tej stávke?“

„Itachi, počúvaj, tú stávku uzavreli pred dvomi týždňami. Ja sa ťa snažím zbaliť o čosi dlhšie.“

„To je jedno.“ Itachi, ktorý bol už na nohách sa naštvane pozeral na Kyuu.

„Mal si mi to povedať.“ Otočil sa a chcel vybehnúť z izby. Zastavil ho však Kyuu, ktorý ho priam schoval v objatí.