Kapitola 55

O niekoľko kilometrov ďalej, v jaskyni ukrytej za vodopádom sa práve preháňalo tornádo. Aspoň na prvý pohľad to tak vyzeralo. Zbrane boli rozložené úplne všade, knihy na menších či väčších kopách s niektoré práve vyleteli s políc. Nebolo to však spôsobené skutočným vetrom, ale Narutom.

Snažil sa upokojiť. Dokonca sa pokúšal aj trénovať, no po tom čo vyvalil niekoľko stromov tými najjednoduchšími technikami s tým pre istotu prestal.     

 Teraz sa pokúšal nájsť knihu, ktorú tu videl. Potreboval nejako zabaviť svoju myseľ a kniha mu prišla dostatočne zložitá na to aby mu z hlavy vyhnala všetky nepotrebné myšlienky. No nech hľadal ako hľadal, knihu nájsť nemohol.

Všetko položil, sadol si na zem a oprel sa o stenu. Zavrel oči a snažil sa upokojiť. určite mu nepomôže, keď tade bude pobehovať ako idiot a všetko bude rozhadzovať.

Snažil sa nemyslieť na to, čo sa stalo dnes. Chcel len splniť svoju časť stávky. Prehral a Sasuke mohol urobiť to čo chcel. Tak prečo ho to tak veľmi vzalo? Veď zo začiatku s tým nemal najmenší problém.

Vždy sa snažil plniť všetko čo mal. Chcel dokázať, že sa naňho dá spoľahnúť, že dodrží to čo sľúbi. A urobil by to. Bola to predsa len stávka. Tak prečo ho tak veľmi vzalo, keď to počul povedať aj Sasukeho. Iba stávka, nič viac.

Možno zbytočne dúfal, že sa konečne našiel niekto, kto by s ním skutočne rád trávil čas.

Kyuu by mu určite vedel poradiť. Čo má spraviť teraz? Ešte stále nesplnil svoju časť stávky, namiesto toho zbabelo utiekol.

Čo ma dofrasa robiť, keď sa teraz stretne zo Sasukem?

Mal by mu povedať, že on nechce iba jednorazovú záležitosť? Mal by sa ho spýtať, či neprehodnotí svoje rozhodnutie? Sám nevedel, čo by to znamenalo.

Kyuu tvrdil, že by mu mal povedať, čo chce. Čo cíti. Ale on sám to nevedel.

A možno je zbytočné sa tým zaoberať, čo má stať, stane sa.

S tým sa zdvihol zo zeme a opäť sa dal do hľadania. Teraz už však trochu pokojnejšie.

Zdvihol zo zeme knihy, ktoré predtým vyhádzal, a svete div sa, našiel knihu, ktorú hľadal.

Skutočne mu rozčúlenosť nepomáha.

Ostatné veci dal opäť na svoje miesto a s knihou si sadol do jedného z kresiel. Zaujímalo by ho, čo všetko tu ešte objaví.

Začal sa sústrediť na to, čo číta a po chvíli prestal vnímať všetko okolo seba. V hlave mal miesto iba na prúdenie čakry a usmerňovanie jej smeru.

Z Tsunadinej kancelárie boli všetci poslaný preč. Ostal tam len Itachi, Kyuu a Sasuke. No nemalo to tak ostať na dlho. O 10 minút bola zvolaná porada, aby sa všetci zhodli na ďalšom postupe.

Bolo zrejmé, že Akatsuki sa rýchlo približujú a zaútočia v ten najnevhodnejšej chvíli.

Zatiaľ však musí prebrať  niečo iné.

„Uvedomujete si, že si sem nejdú iba po Naruta?“

„To je nám jasné. Naruto je len ich prvým cieľom, ďalej bude nasledovať Itachi, a keď sa im nepodarí ho presvedčiť, bude na rade Sasuke. o mne toho veľa zatiaľ nemôžu vedieť.“ Odpovedal na Tsunadinu otázku Kyuu aj keď to bolo úplne zbytočné. Všetci si totiž uvedomovali, že z tohto sa len tak ani jeden z nich nevyvlečie.

„Nie som si istá, či je teraz to, že Naruto už  nie je jinchuriky výhoda alebo nevýhoda.“

„Ja v tom vidím istú výhodu. Naruto sa zlepšil a zlepšuje sa každou chvíľou. Jeho čakra sa prevyšuje čakry ktoréhokoľvek démona, jediný problém je v jej ovládaní. Stále neprišiel na to, ako ju usmerňovať a akú silu má do technik vložiť. Nevie ešte zhodnotiť silu, ktorú v sebe má, ale to by až taký problém robiť nemalo, pretože už teraz je rovnocenným súperom, ktorémukoľvek z nás.“

„Presne, a my dvaja s Kyuu sme sa už s Akatsuki stretli, verím, že máme šancu uspieť. A Sasukemu sa tiež podarilo naučiť sa techniky, ktoré nemá nikto šancu odraziť.“ Doplnil Kyuuovo zhrnutie Itachi.

„Aj tak, prioritou všetkých bude ochrániť vás.“

„S tým nesúhlasím.“ Ozval sa Sasuke, ktorý až do teraz poslušne mlčal a snažil sa pochopiť všetko, čo sa okolo neho deje.  

„Ako prvé sa zamerajú na Naruta a potom na mňa. Vždy sa predsa útočí na tie najslabšie články. A keďže Naruta ešte stále takmer každý považuje za neschopného, budú si myslieť, že je jednoduchým cieľom, to by sme mali využiť. Mali by sme bojovať medzi prvými.“

„Súhlasím zo Sasuke, a pochybujem, že by sa Naruto držal stranou, keď vie, že idu po ňom.“ Podporil Sasukeho Kyuu.

„A hlavou dediny som tu ja, alebo vy?“

„Myslím, že najviac skúsenosti z boja mám ja.“ Odpovedal Kyuu s úsmevom, ktorý naháňal hrôzu.

„Je to vaše rozhodnutie, ale nechcem ani jedného z vás vidieť zbytočne riskovať! Teraz sa choďte pripraviť na boj, a zožeňte aj Naruta. Ďalšie pokyny vám poviem neskôr. Pohyb!“