Kapitola 57

Všade na okolo vládlo úplne ticho. Ticho je dobré, kým ste spolu so svojou milovanou osobou a pozeráte sa na západ slnka. No toto  ticho bolo iné. Zlovestné ticho pred ničivou búrkou.

A Shikamaru si to uvedomoval. Stačilo sa poobzerať dookola. Skryté hliadky na každom kroku.

Majú určitú výhodu. Vedia o útoku a majú aj prevahu ninjov, no to ešte nemusí znamenať úspech. O technikách týchto ninjov už počul, no iba raz sa presvedčil, že sú skutočne silný.

Môže byť rád, že sa im podarilo utiecť a včas varovať Tsunade.

To že sú Akatsuki nebezpečný sú si všetci vedomí, no nie každý vie, po čom skutočne idú.

A ako vysvetliť ninjom, že majú chrániť Naruta? Toho Naruta, ktorého vždy považovali za nemehlo a ktorý bol vždy na viac. Ak by väčšina v dedine prišla na to, že hlavným cieľom je Naruto, vydala by im ho bez milosti.       

To by však nemalo žiaden zmysel. Ich jedinou šancou je teraz čakať a dúfať, že Naruto a ten podivín Kyuu, či ako sa volá sú dostatočne dobrý na to aby ubránili celú dedinu pred Akatsuki.

A o tomto pláne vedeli len 9 ľudia. Teda ak to už Naruto vie. Nevidel ho s ostatnými v kancelárii.

Teraz má však svoju prácu. Keďže ani on nevyviazol bez zranenia, má na starosť hliadku a obranu, nemá sa púšťať do zbytočnej bitky, no niečo mi hovorilo, že nebude mať na výber.

Slnko zašlo úplne za obzor a nebolo vidno takmer na krok. Ideálny čas na útok. Prebehlo Shikamarovi hlavou, no hneď na to musel uskočiť. Na miesto kde ešte pred chvíľou stál sa zapichlo hneď niekoľko vrhacích nožov.   

Po celej dedine sa spustil poplach. Rozkazy boli jasné, on sa mal stiahnuť.

Ostatné jednotky už boli pripravené. Teraz sa čo najskôr musí dostať k Tsunade a počkať ako sa celá situácia vyvinie.

Tento zvuk, už Itachi počul, a neveštil nič dobré.

„Itachi, čo sa deje?“

„Konoha práve bola napadnutá. Ideme.“

„Počkaj, Tsunade predsa mala s ostatnými vymyslieť nejakú stratégiu. Nemali by sme o tom niečo vedieť?“

„A čo by si chcel počuť? Že musíme bojovať a ochrániť dedinu? Nepovie ti nič, čo by si už nevedel. Takže ideme priamo do boja.“ Usmial sa Itachi.

„Ale ešte niečo by si mal vedieť. Skúsia ťa zlákať na svoju stranu. Dúfam, že sa nedáš len tak.“

„A prečo by chceli práve mňa?“ nechápal Sasuke, ktorý sa teraz ponáhľal za Itachim.

„Sakra, Itachi, odpovedz.“

Medzitým, čo sa Itachi a Sasuke ponáhľali na pomoc celej dedine, k Narutovi a Kyuu sa práve dostal zvuk poplachu. Aj tak hlboko v lese, bolo počuť že celá Konoha je na nohách.

„Toto nevyzerá dobre. Asi si budeme musieť pohnúť.“

„To mi došlo.“

„Nebuď taký nepríjemný, Naruto. Ja som konečne v poriadku, takže si chcem užiť poriadny boj. Môžeš skúsiť robiť to isté, ale nie že sa ti niečo stane. To by ma potom Sasuke najprv poskladal do guličky a potom odkopol na Mesiac.“

„A prečo by to robil?“ bol zvedavý Naruto aj keď nepríjemný tón v jeho hlase ostal naďalej.

„No prečo, prečo. To skutočne neviem.“ Snažil sa byť Kyuu sarkastický. Narutov pesimizmus mu skutočne nerobil dobre.

„Saskemu je jedno, či sa mi niečo stane.“

„Nie je mu to jedno, a mne tiež nie. takže s tým prestaň, lebo nakoniec skopem do tej guličky teba.“

„Môžeš začať, ak si si to nevšimol, ešte stále som sa nenaučil ovládať všetku čakru.“

„Tak budeš improvizovať.“ Povedal akoby nič Kyuu a odrazil útok, ktorý bol smerovaný na ninjov z Konohy.

„Tebe sa to povie.“ Zakričal za ním ešte Naruto a tiež sa pustil do víru boja.“

 Akatskuki mali veľmi dobre pripravený celý útok. Všetkých poskokov poslali ako prvú vlnu útoku. Krvavý boj netrval ani tak dlho, no výrazne straty, bolo poznať na oboch stranách. Veľa ranených na strane Konohy a ešte  viac na tej druhej strane. Niektorým sa nepodarilo vyhnúť sa smrteľným ranám a tak sa skončil ich boj.

Itachi sa snažil nepoužívať techniky, ktoré ho veľmi vyčerpávajú. Uvedomoval si, že toto bude trvať dlhšie, než niekoľko hodín.

Keď padol aj jeho posledný súper išiel hľadať Sasukeho. Mohol, len dúfať, že bude v poriadku.

Našiel ho až pri Nemocnici, kde každý pobehoval a pomáhal ako sa len dalo.

„Čo si si myslel, že robíš? Prečo si došľaka skákal z tej strechy, keď si videl ten shuriken?“ rozčuľoval sa Naruto, ktorý mu ošetroval zranenie.

„Ale veď je to len škrabnutie, a tí, na ktorých to bolo namierené sú v poriadku. Tak sa narozčuľuj.“ Upokojoval ho Sasuke, ktorý sa pri tom náramne usmieval a užíval si Narutovu pozornosť.