Kapitola 58

Itachi si viditeľne vydýchol, bol rád že sú v poriadku. Väčšie starosti mu však robilo, čo budú robiť teraz. Veľa ninjov bolo zranených a pokiaľ zaútočia v blízkej dobe, nedopadne to dobre.

„No tak, Naruto, naňho je zbytočné kričať. Aj tak nepochopí, čo mu hovoríš.“ Itachi nemohol odolať takej šanci naštvať brata.

„Že to hovoríš práve ty! Ten ktorý ťa toľko obletoval práve sedí tam a v hlave mu to pracuje na plne obrátky. Ty namiesto toho aby si bol pri ňom sa ma opäť pokúšaš naštvať!“

„Nechcem ťa naštvať, len na teba dávam pozor.“

„Myslím, že teraz to zvládnem aj sám, a nestoj tu ako socha a choď za ním.“ Vyhnal Itachiho Sasuke.

Keď bol Itachi od nich dosť  ďaleko, otočil na k Narutovi.

„Ďakujem za toto.“ Ukázal na svoje rameno, ktoré mu Naruto ošetril. Naruto sa na to iba usmial.

Sasuke k nemu prišiel bližšie. „A prepáč.“ Položil svoju ruku na jeho líce. Naruto sa na neho vyjavene pozeral.

„Nemáš sa mi prečo ospravedlňovať.“ Povedal a odtiahol sa od Sasukeho.

„Ale mám, bol som poriadny hlupák. Namiesto toho, aby som ti povedal že ťa mám rád, som sa s tebou stavil a za odmenu chcel aby si sa so mnou vyspal. Takže skutočne mám prečo sa ti ospravedlniť.“ Vyhŕkol zo seba Sasuke a čakal, ako na to zareaguje Naruto.

Ten bol úplne mimo. Nevedel, čo mi mal na toto povedať. Sasuke naňho upieral prenikavý pohľad, ako by chcel vidieť na čo Naruto myslí.

Vystrašilo ho, keď Narutovi po líci stiekla slza. Prvá, druhá, až sa skutočne rozplakal.

„Kyuu?“ Itachi sa pomaly priblížil ku Kyuu.

„Deväť ninjov so silnou čakrou sa blíži k dedine.“

„Čo? Ako to vieš?“

„Cítim ich čakru.“

„Kyuu? Ako to myslíš deväť? Malo by ich byť len sedem. Hidana a Kakuzu sme už predsa porazili.“

„Tak sme ich asi trochu podcenili. Bolo to po veľmi dlhom čase, čo som opäť bojoval v ľudskej podobe. Niečo mi muselo uniknúť. Určite sa im nejako podarilo prežiť.“

„Určite sú to oni, nemôže to byť niekto iný?“

„Je to tá istá čakra. Som si úplne istý.“

„Sakra! Hovoril si už s Tsunade aký je plán?“

„Hovoril. Vraj sa máme stiahnuť. Ale podľa mňa je to blbosť. Už som o tom hovoril s Narutom.“

„A prišli ste na niečo?“

Kyuu zvihol svoj pohľad a iba nepatrne kývol hlavou.

„A?“

Kyuu sa postavil a prišiel bližšie k Itachimu. Chytil jeho hlavu a pritiahol si ho k sebe aby ho mohol pobozkať. Prekvapený Itachi stál a ani sa nepohol.

„Najlepšou obranou, je útok.“ Usmial sa Kyuu.

„Naruto?!“ zavolal na Naruta, ktoré objímal Sasuke a snažil sa ho upokojiť, hoci netušil, čo presne ho tak rozrušilo.

Naruto sa na Sasukeho usmial. Vlepil mu pusu na pery a spolu s Kyuu sa premiestnili nevedno kde. Teda, nevedel to nikto, okrem nich dvoch.

Zjavili sa pred postavami zahalenými v čiernych plášťoch s červenými obláčikmi. Akatsuki.

„Ale, pozrime sa na to. Vari si nám prišiel predať jinchurikiho aby sme nechali dedinu na pokoji?“

„To v žiadnom prípade.“

„Tak prečo si tu?“ opýtal sa ninja s maskou na tvári. Tento krát odpovedal Naruto.

„Nedovolíme vám aby ste zničili Konohu!“

„A to hovoríš práve ty, ktorého nikto v Konohe nechce? A to iba preto, že máš v sebe démona?“

„Ja už nie som jinchuriki.“

„To je vtip. Démon sa nemôže dostať von zo svojej schránky bez toho aby bola zničená.“

„Jeden spôsob existuje, Madara. A nemysli si, že tento krát, ma budeš môcť ovládať.“

„Takže tak to je. Myslím, že týmto sa rozkazy menia. Toho chlapca môže zabiť. A jeho stačí chytiť.“

Madara viac na nič nečakal a sám ako prvý zaútočil na Kyuu. Kakuzu, Hinad a Pein naňho zaútočili o moment neskôr. Kyuu mal čo robiť, aby stíhal vykryť všetky rany, no niektorá mu ušla.

Naruto vytasil obe katany, ktoré mal na chrbte a odrážal útoky ostatných, ktorý zaútočili v ten istý moment. Niekoľko silných výbuchov a krajina okolo sa zmenila na bojisko.

Neboli však od Konohy tak ďaleko, aby ich nebolo počuť. Nikto nechápal, čo sa deje, prečo začal útok mimo dosahu brán Konohy.  Len Itachimu konečne došlo, čo myslel Kyuu tým, že najlepšou obranou je útok.

Na nič nečakal a vydal sa na miesto, kde sa už teraz bojuje. A hoci bol Sasuke zmetený, utekal za Itachim. Niekoľko ninjov ich videlo a utekalo podať správu Tsunade. Keď sa dozvedela, že Uchihovia bežali smerom k miestu výbuchu, zbledla na najvyššiu možnú mieru. No aj ona sama spolu s ďalšími vyšli bránami Konohy k tomu istému miestu.