Kapitola 59

Tsunade ešte stále stála a pozerala sa na tu spúšť. No nebola sama. Nikto nevedel, čo na toto povedať. Nikto nevedel, čo má urobiť.  

Dokázali len stáť a pozerať sa na boj, ktorý prebiehal pred ich očami. Okolo Kyuubiho a Naruta vírila nekontrolovateľná čakra.   Obaja odvracali útoky a sami tiež útočili. Technika striedala techniku a celým lesom sa niesli zvuky výbuchov.

Zatiaľ čo Kyuu svoj boj celkom zvládal, Naruto bol na tom horšie. Útoky z každej strany sa len hrnuli neuveriteľnou rýchlosťou. Cítil že má dosť čakry a môže s tým niečo urobiť, ale nevedel ako.

Niekto sa mu zrazu zjavil za chrbtom. Automaticky sa otočil a chcel zaútočiť, no zastavil sa skôr ako bolo neskoro. „Kde sa tu vy dvaja beriete, neviete že je to nebezpečné?“ začal Naruto len čo spoznal Itachiho a Sasukeho.

„Prišli sme pomôcť, tak sa nesťažuj.“ Odpovedal mu Sasuke ktorý sa vrhol do boja. Itachi tiež nemeškal a začal útočiť. Podarilo sa mu vďaka sharinganu dostať Deidaru a Kisameho, zatiaľ čo Sasuke bojoval so Sasorim.

Naruto mal stále čo robiť s Konan , ktorá sa neustále zjavovala na tom najnepravdepodobnejšom mieste a Zetsu, ktorý bol ešte horší. Rozdelil sa na dve časti pričom obe bojovali v úplnom súlade.

Ninjovia z Konohy sa konečne spamätali a chceli sa vrhnúť do boja a však opäť sa našlo niečo, čo im v tom zabránilo.

Boj v ktorom sa Kyuubimu celkom darilo sa absolútne zvrtol. Tempo útokov sa zrýchlilo, a Kyuu ešte stále neprišiel na to ako sa ich všetkých zbaviť bez toho, aby opäť ožili. Na toto mu bolo enormné množstvo čakry na nič. Raz to už skúsil, no minulo sa to účinku.

Madara sa rútil na Kyuu s pečaťou v rukách. Iba chvíľa počas ktorej neútočil mu stačila na jej vyvolanie, čo však nebolo dobrým znamením pre nikoho.

Nasledujúce sekundy, boli ako spomalené zábery nepodareného filmu.  Madara s pečaťou v rukách, Kyuu, ktorý nevie ako zareagovať a všetci ostatný, ktorý si všimli že niečo nie je v poriadku.

Kyuu sa nedokázal pohnúť z miesta. Z každej strany naňho padali útoky a nedovolili mu sa vzdialiť na toľko aby mohol uhnúť Madarovi.

A však v poslednej sekunde sa stalo to, čo nikto nečakal. Niekto skočil pred Kyuu.

Čakra začala víriť ako šialená, táto pečať totiž nebola určená, pre ľudí, dokonca ani pre tých, ktorý sa množstvom a silou čakry vyrovnajú démonovi.

Madara, ktorý letel niekoľko metrov dozadu, dopadol na strom a odpadol. Viac sa však už neprebral. Pečať z neho neustále čerpala čakru kým ju úplne nevyčerpala. Potom prestala pôsobiť. No škoda už bola napáchaná.

Kyuu zúril. A teraz mohli všetci konečne pochopiť, čo to znamená naštvať démona.

Všetci Akatsuki, ktorý ostali boli chytený chvostmi z čakry, ktorá ich postupne zabíjala, až z nich ostali len ochabnuté schránky.

Bolo po boji, no nikto sa aj tak neodhodlal pohnúť sa. Niektorý mali doteraz v pamäti, čo sa stalo, keď naposledy videli chvosty deväť chvostej líšky.

Čakra sa však po chvíli začala opäť sťahovať späť, do Kyuubiho tela. Ten sťažka dýchal a celý roztriasol. Skončil by na zemi, vedľa telá, ktoré pred ním ležalo, no Itachimu sa podarilo zachytiť ho predtým, než sa skutočne zložil.

Bol úplne vysilený, no stále pri vedomí. Itachi ho pomaly položil na zem, zatiaľ, čo sa k nim prirútil Sasuke a začal kontrolovať Naruta, ktorý schytal pečať namiesto Kyuu.

Nech sa snažil ako chcel, nemohol nájsť žiadne známky života. Bol absolútne zúfalý. Nemôže sa to predsa takto skončiť. Nie teraz. Keď Narutovi konečne povedal, že ho ma rád a Naruto sa tomu vôbec nebránil. To skutočne nie.

Chce aby sa Naruto prebral, aby opäť otvoril svoje nádherné oči, v ktorých sa dá utopiť. Aby sa opäť usmial. Pretože úsmev na jeho tvári bol ako pohladenie.

Objal Naruta a držal ho. Nechcel ho od seba pustiť.

No niekto ho od neho odtiahol. Hádzal zo sebou, naťahoval sa späť k Narutovi, no nemalo to žiaden efekt. Ruky, ktoré ho držali boli silné a on bol úplne zdrvený.

Po lícach sa mu spustili slzy. Nevedel ani kedy, no všetko mal zrazu zahmlené a nedokázal sa upokojiť.

Teraz v Sasukeho činnosti pokračoval Kyuu, ktorý kľačal pri Narutovi. O chvíľu na to sa k nemu pripojila aj Tsunade.

Snažili sa ako mohli, no aj oni boli úplne bezradný. Nemal žiadne viditeľné vonkajšie zranenie, dokonca ani vnútorné, no jeho srdce aj tak nebilo. 

„Tsunade, do frasa, rob niečo. Nemôžeme ho predsa takto nechať.“

„Snažím sa, no v jeho tele neprúdi žiadna čakra, všetky orgány začnú pomaly odumierať, ak sa mi nepodarí odblokovať tú pečať, no neviem ako.“

„Tú pečať môže odblokovať len ten, kto ju vytvoril.“ Povedal Kyuu so strachom v hlase. Opatrne sa pozrel na Itachiho, ktorý ešte stále pevne držal Sasukeho.

„Existuje nejaký spôsob ako rozprúdiť jeho čakru? Čokoľvek iné?“

„Ale na to by sme potrebovali niečo, v čom bola uložená jeho čakra, iba na tú totiž začne reagovať srdce.“

„Ale on v ničom svoju čakru zapečatenú nemal!“ zúfalstvo v jeho hlase bolo priam hmatateľné. No nechcel veriť, že nemôže nič spraviť.

„Kyyu, a čo tvoja čakra?“ opýtal sa s nádejou v hlase Itachi. Tsunade sa nechápavo pozerala z jedného na druhého.

„To bude nebezpečné, jeho čakra je totiž čakrou démona, je to čakra ktorá ničí, nepomohlo by to.“ Oznámila Tsunade.

„Bude to fungovať!“ našiel v sebe novú iskru Kyuu. Veril, že to je presne to, čo potrebujú na záchranu Naruta. jeho a teda aj narutovu čakru. Ako na to mohol zabudnúť?

„S Narutom sme naše čakry zmiešali. Nepozerajte sa tak na mňa. Ak som chcel byť človekom a ak Naruto chcel fungovať bez obmedzení, museli sme to urobiť.“

„Vieš aké to bolo nebezpečné? Uvedomuješ si, že to nemusel prežiť?!“

„Ak niečo nespravíme, tak práve teraz skutočne neprežije. Takže čo mám robiť?“

„Sústreď sa na svoju čakru, nahromaď ju do rúk a pomaly ju vkladaj do Narutovho tela. Nechaj nech začne prúdiť, prinúť ju k tomu. No ovládaj ju, len kým sama nechytí ten správny rytmus.“

Kyuu robil ako mu Tsunade hovorila. A konečne sa to podarilo, čakra začala prúdiť bez toho, aby ju ovládal, no u Naruta stále neboli žiadne známky života.