Kapitola 6

„Potrebujem lekára.“ Na Sasukeho zavolanie ich došlo hneď niekoľko.

„Čo sa stalo?“

„Ja neviem. Z ničoho nič sme trénovali a on odpadol. Potom som s ním rýchlo bežal sem.“

„Počkaj! Naruto tu už bol že? Pamätám si tu operáciu. Asi sa tam niečo poškodilo. Neboj bude v poriadku. Rýchlo na sálu.“ ´´Prečo zas pod nôž?´´ Chudák Naruto. Vždy si to odnesie tým najhorším spôsobom.

„Sasuke? Čo tu robíš?“ Sakura vybehla z vedľajšej chodby.

„Naruto, zrazu odpadol a začal krvácať. Tak som ho sem doniesol.“

„Prečo zas Naruto? Sasuke, je mi to ľúto. Bude v poriadku?“ Sasuke dal najavo, že nič zatiaľ nevie. Medzitým dorazil Yondaime s Kakashim. Pýtali sa na to isté. Ale Sasuke ich nepočúval. Cítil sa byť vinný za Naruta. Všetko sa mu prehralo v hlave. Všetky udalosti, ktoré s tým mohli súvisieť. No na nič neprišiel. Všetko sa mu zdalo čudné, no vedel, že všetko spolu súvisí. Už nevládal rozmýšľať.  Chcel to vedieť kvôli Narutovi, ale bol strašne unavený.

„Sas …. by si …. lahnúť.“

„Sa …. ke!!!“ Upadol do hlbokého spánku. Spal. Sníval. Sníval o Narutovi. Zdalo sa mu, že Naruto s ním nebude v bezpečí. Mal na to iba jedno riešenie. ´´Nie musím prestať myslieť na to …. Veď ani neviem na čo.´´ Sen sa zrazu zmenil na nočnú moru. Bol ako keby vo väzení. Mohol odísť, ale nemohol sa hýbať. V hlave sa mu ozývali hlasy. Šepot ľudí. ´´Pozri! To je ten Uchiha, čo skoro zabil Naruta.!´´ ďalšie hovorili ´´Nebav sa s ním. Zabije ťa!´´ čo by všetko dal Sasuke iba preto, aby sa ich zbavil. No nešlo.

„Už dosť!!! Prestaňte!!!“ Teraz už plakal od zúfalstva. Tak ho bolela hlava.

„Zobuď sa“

„Nie! Choďte preč! Dajte mi pokoj! Inak ….“ Sasuke si uvedomil načo pomyslel. ´´zabil´´ On nechce zabíjať.

„Sasuke-kun, vstávaj! Je to sen! Vstávaj!“

„Nejde to! Nedá sa to!“ To už doslovne kričal. Kričalo to v jeho hlave ako zbraň.

„Sasukeeee!!“ Sasuke sa zobudil.

„Čo je? Čo sa stalo? Kde to som?“ Sasuke sa trochu poobzeral a poznal to miesto. Nachádzal sa vo svojej krásnej izbe a chlapcom, ktorého dôverne pozná.

„Fúúú. Dobre, že si hore. Začínal som mať strach. Čo sa ti preboha snívalo?“ Snažil sa na všetko spomenúť. Na ten strašný sen. Vražedne pozrel na Naruto.

„Spravil som niečo? Sasuke, čo ti je?“

„Aký je deň? Ako dlho som spal.“

„Neviem. Bude to asi päť dní potom, čo sa stalo na tom tréningu. Prečo? Povieš mi konečne čo sa deje?“ Musel to spraviť.

„Naruto … prepáč mi to, ale …. musím odísť.“ Naruto sa trochu zľakol, ale potom sa usmial.

„Dobre. Pôjdem s tebou.“ Sasukeho to naštvalo.

„Nie. Chcem ísť bez teba. Neželám si, aby si išiel so mnou.“ Naruto začínal mať obavy.

„A kam ideš?“

„Preč od teba. Už o teba nestojím. Musím odísť, aby si nebol v nebezpečí.“

„Nepustím ťa. Nepôjdeš nikam. Keď odídeš hrozí mi nebezpečie. Ja…ja…nepustím ťa.“ Narutove oči sa leskli od sĺz.

„Nechápeš to Naruto. Práve preto musím odísť.“ Naruto len ticho mlčal. Skočil na Sasukeho a objal ho.

„Miláčik prosím neopúšťaj ma. Spolu to zvládneme. Sľubujem ti.“ Sasukeho ho pobozkal na líce a Naruta odstrčil.

„Zbohom Naruto.“ Sasuke v tom momente odišiel. Naruto sa až po čase rozbehol za ním.

„SASUKE!“ Kričal za ním. Utekal dole po schodoch, vybehol z domu.

„SASUKE!“ Nevedel kam má ísť, kam zmizol. Snažil sa pochopiť prečo odišiel.

„SASUKE!! Prosím vráť sa!“ Jeho hlas stále zoslaboval. Upadol na zem a cítil ako mu prestáva byť srdce. Stratilo význam aby bilo.

„Sľúbil si, že ma nikdy neopustíš.“ Vydýchol Naruto z posledných síl.

„Naruto!!“ Itachi ho zdvihol zo zeme.

„Čo je čo sa stalo?“ Naruto povedal iba jedno slovo.

„Sa … su …. ke-kun.“

„Naruto. Čo je s ním? Kde je?“ Itachi vedel, že niečo nie je v poriadku.

„Kam? Kam odišiel?“ Naruto neodpovedal. Iba nehybne ležal, ani brvou nepohol. No jeho srdce sa zastavilo. Bolo prázdne ako, keď vtedy odišiel. Chcel odpoveď na jedinú otázku. ´´Prečo Sasuke prečo?´´ Naruto od zúfalstva zaspal a jeho zahojené rany sa znovu otvorili.

„Itachi?“

„Minato. Rýchlo! Uzavri celú Konohu! Už to prišlo. Madara si prišiel pre Sasukeho.“ Toto neprechádzalo Narutovou hlavou, ale Minatovou.

„Postaraj sa o Naruta. Keď sa zobudí … no proste zariaď aby si nič nepamätal. Je to kruté, ale bude to tak lepšie. A Madara … ?“

„Vysvetlím potom. Rýchlo! To mazanie pamäti nebude nutné, keď ho chytíme. Sasuke bude s ním. Nemáme čas. Ponáhľaj sa.“ Yondaime vyrazil aby všetkých varoval a uzavrel Konohu. Itachi odniesol Naruta do domu a položil ho na posteľ. Priniesol mu vodu a dúfal, že sa zobudí. No nestalo sa tak. Naruto sa nezobudil veľmi dlho.

Večer, niečo po polnoci.

„Nikde nič. Prehľadali sme celú Konohu a okolie. Po Sasukem a Madarovi sa zaľahla zem. Itachi čo budeme robiť? Ako môže byť vlastne Madara a žive? Veď sme ho s Kakashim dorazili. Videl som to na vlastné oči ….“

„Nevideli. Jediné čo ste videli bola ilúzia úžasného nindžu. Je pravda, že Sasuke ho zasiahol. Ale odvtedy, sme boli všetci v ilúzii. I ja som si to uvedomil až neskôr. Ale nechcel som vás strachovať, až doteraz. Môžem ťa uistiť, že Madara je živý a zdravý. Teraz ide po Sasukem, potom pôjde po Narutovi.“ Minato sa to snažil pochopiť ako najlepšie.

„Teraz musíme vyriešiť inú vec. Naruto. Čo s ním urobíme?“

„Musíme mu vymazať pamäť. Inak by spravil nejakú hlúposť.“ Itachimu sa to ani trochu nepáčilo.

„Minato. Ty si cvok. Chcel by si aby tebe niekto vymazal spomienku na Kushinu? Ako si to vôbec mohol povedať? Chceš, aby zabudol na jedinú osobu, ktorú miloval?“ Minato sa cítil zahanbene.

„Vymaž si mu ju sám. Ja nič tak odporné robiť nebudem. Preboha Minato, veď je to tvoj syn. To chceš aby ….“

„Už stačí. Pochopil som Itachi. Prepáč. Neviem ako ma to mohlo napadnúť. Ale … neviem či Naruto znesie pravdu.“

„Budem sa oňho starať dokým nevyriešime problém s Madarom.“

Naruto sa jemne zamračí a otvorí oči.

„Sasuke?“

O mesiac neskôr (prepáčte, že stále skáčem, ale potrebujem aby to vyšlo.)

Naruto už celý mesiac nevyšiel zo svojho domu. Stala sa z neho hotová troska. Nechce nikoho vidieť. Prerušil kontakt s okolitým svetom. Dokonca odmietol pomoc Itachiho hľadať Sasukeho, podľa Naruta je to zbytočné. Sám sa tak rozhodol. Ale Naruto nevedel, čo za tým je. A nemohli mu to povedať. Až kým sa do jeho domu nepadla známa osoba.

„Naruto. Prosím otvor. Musím ti niečo povedať.“ Naruto sa zdvihol z postele a otvoril Sakure dvere.

„Sakura? Čo chceš?“

„Viem, že nechceš nikoho vidieť, ale musím ti povedať niečo ohľadom Sasukeho.“ ´´Sasuke´´ Pomyslel si Naruto. Pri tom mene ho zamrazilo. Stále nechápal, prečo ho opustil. Ale to sa mu snažila Sakura vysvetliť.

„Ostatný nechcú, aby si to vedel, ale podľa mňa by si mal vedieť pravdu. Kvôli Sasukemu. Kvôli sebe.“ Naruta to prekvapilo. ´´Akú pravdu? O čo jej ide?´´

„Poď ďalej.“ Pozval ju bez záujmu do vnútra.

„Ďakujem ti Naruto.“ Trochu sa na ňu usmial, ale hneď zas zmenil výraz na ten ustarostený a zlomený.

„Sasuke je preč. Nevráti sa.“

„Máš pravdu. Je preč. Ale neodišiel dobrovoľne.“ Neznášal, keď mu niekto klame.

„Sakura. Ešte jedna lož a vyhodím ťa. Sasuke odišiel sám. Na vlastné oči som to videl.“

„Naruto … nemal si o tom nič vedieť. Práve preto som tu, nikto iný, dokonca ani tvoj otec, by ti nepovedali aká je pravda.“ Naruta to zaujala a naznačil Sakure aby pokračoval.

„Madara. Odišiel dobrovoľne, ale preto, lebo Madara ho ovládal. Donútil ho, aby ťa opustil. Sasuke by ti to nikdy nespravil. Všetko spravil z donútenia a lásky k tebe. Nechcel, aby ti zas niečo spravil …“

„Aj keby to bola pravda. Madara je mŕtvy. Sasuke, Kakashi a môj otec ho zabili v ten deň, čo som umieral.“

„Práve to nie je pravda. Itachi si to uvedomil až neskôr. Vtedy, keď s ním bojovali, Sasukeho trafil priamo. Ale všetko ostatné bola ilúzia. Všetkých ubezpečil, že je živý a srší elánom. Teraz sa chce pomstiť Sasukemu a tebe. Chce aby si trpel, keď nebudeš mať Sasukeho pri sebe.“ ´´To nemôže byť pravda. Madara? Nie, tomu neverím. Ale ako by som nemohol?´´

„Sakura? Odkiaľ to všetko vieš?“

„Sú to len dohady. Ale verím, že takto to bude. Naruto, Sasukeho sa dá zachrániť. Madara nie je typ človeka, čo by zabíjal iba tak pre radosť.“

„Ale ako? Veď je to už mesiac. Ani nevieme kde máme začať.“ V rozhovore ich prerušil čiernovlasí, vysoký muž.

„V tom by som vám vedel pomôcť.“ Ozval sa a obidvaja vyskočili.

„Itachi?“

„Sakura, musím ti poďakovať. Nedokázal by som to Narutovy povedať. Jeho otec si myslí, že by to nemal vedieť. Ale ako sa zdá, nie som jediný kto porušuje pravidlá.“ Kútiky úst sa mu trochu zdvihli to lišiackeho úsmevu. Naruto mal zas nádej. Mohol sa niečoho chytiť. Držať sa toho a nepustiť.

„Ako Itachi? Spravím všetko preto, aby sa Sasukemu nič nestalo.“

„Naruto. Spomínaš si na ten tréning so Sasukem. Tie klony a ako ti povedal, že máš vlastne zlepšený sluch, pretože počuješ to čo oni?“

„No áno, ale na čo nám to teraz bude, keď Sasuke je možno na opačnom konci sveta?“

„Tak poď so mnou a uvidíš.“ ´´Čo iné my ostáva?´´ Naruto so Sakurou a Itachim sa vybrali na tréningové pole, kde im chcel Itachi niečo ukázať.

O niekoľko minút neskôr.

„Sasuke ťa učil všetko čo vedel. Dúfal, že to pochopíš rýchlejšie ako on, ale nechcel ti pomáhať. Naruto urobíme presne to isté, čo si robil s ním.“ Obidvaja vytvorili klony. Naruto začal do nich presúvať svoju čakru a žiadny výbuch neprišiel. ´´Tak to má byť nie?´´

„A vtedy si skolaboval. Pretože sa ti minula čakra. Vyžmíkal si ju ako špongiu. A to bola chyba. Toto nebol dobrý spôsob tréningu. Skúsime to teraz opačne. Moje klony budú presúvať čakru do tvojich.“ Zas vytvorili klony a Itachi začal. Tak isto sa nič nestalo.

„Teraz nech jeden tvoj klon, presunie do teba svoju čakru.“ Naruto si jedného zavolal.

„Cítiš to Naruto? Cítiš, že by si mal zrazu viac čakry?“

„Áno cítim. Ale teraz mám vlastne v sebe tvoju čakru nie?“

„To je pravda, ale nemala by ti nijak ublížiť. Teraz to skús s vlastnou.“ Nemusel to opakovať dva krát. Naruto vytvoril dva klony a jeden z nich presunul svoju čakru do druhého. Naruto ju prijal a cítil, že získal viac ako stratil pri vytvorení klonov.

„Výborne Naruto. A teraz to použijeme v praxi. Ale ešte pred tým ťa chcem varovať. Ak toto použiješ na človeku so silnou čakrou, zomrieš alebo zosilnieš na jeho úroveň a po čase padneš do bezvedomia.“ ´´Takže na Madarovi to bude zbytočné.´´

„Ale vráťme sa k hľadaní Sasukeho. Musíš vytvoriť čo najväčšie množstvo klonov aké dokážeš a dať im čo najmenej čakry. Nemal by to byť pre teba problém.“ A ani nebol. Naruto ich vytvoril dostatočné množstvo, presne tak, ako si to predstavoval Itachi.

„Ok. Teraz sa niekde stratím tak aby si ma nenašiel, budeš ma iba počuť a ty ma budeš musieť nájsť.

„Dobre.“ Itachi zmizol v lese a potom si Naruto uvedomil jednu vec. ´´Safra. A kedy ho mám ísť preboha hľadať?´´ Počkal takých desať minút a potom sa vydal aj s klonmi za ním. Po minúte sa ozvalo.

„Myslím, že ho mám. Je ešte kúsok vpredu.“ Povedal jeden z klonov.

´´To išlo rýchlejšie ako som si myslel.´´ A v tom klon čo to povedal z ničoho nič zmizol.

O päť minút neskôr znova na poli.

„Výborne Naruto. Našiel si ma rýchlejšie ako som čakal.“

„Itachi? Ako to, že klony čo niečo povedali z ničoho nič zmizli?“

„To je správne. Do klonov si dal čo najmenej čakry aby si ich mohol vytvoriť čo najviac a vidíš, že si ma za chvíľu našiel. Keby si do nich dal viac čakry, našiel by si ma rýchlejšie, ale nemuselo by to fungovať. No pri hľadaní Sasukeho budeme postupovať tak isto. Iba sa pýtam. Idete so mnou?“ Naruto mal v hlave jasno. A Sakura tak isto.

„Nedovolím, aby môjmu miláčikovi ublížil nejaký zasraný hajzel s pomätenými predstavami o svete.“ Naruto sa prebral k životu. Vrátil sa. A zas dúfal.

„A ja nechcem prísť o najlepšieho priateľa.“ Nenechala sa odbiť Sakura.

„Dobre teda. Zajtra, o polnoci sa tu stretneme. Nikto vás nesmie vidieť. Hlavne teba nie Naruto. Čo si bol trochu mimo, zakázali ti opustiť Konohu.“

´´Podlé svine´´ No Naruto sa s tým zmieri.

Nasledujúci deň v Narutovom dome.

Naruto si pripravoval veci na tajnú výpravu nájsť Sasukeho. Zbalil si všetko potrebné. No niečo si zobral špeciálne pre seba. Sasukeho fotku. Bez nej by nikam nešiel. ´´Ja ťa nájdem Sasuke a potom sa postarám o Madaru, nech nám už nikdy nemôže ublížiť. To ti prisahám.´´ Naruta teraz napĺňal zvláštny pocit. Nevedel či má plakať, smiať sa, kričať, ničiť alebo zúriť. Všetko v ňom chcelo vybuchnúť. No jeho srdce sa cítilo lepšie, keď vedel, že Sasuke by ho nikdy dobrovoľne neopustil. Tá rana sa začala pomaly hojiť. No úplne sa zahojí, až keď bude mať pri sebe jedinú vec. Zvuk Sasukeho srdca.

Na poli.

„Ste pripravený?“ Spýtal sa Itachi Sakury a Naruta. Jednoznačne povedali áno.

„Ino nás bude kryť v Konohe. Ozaj. Kam vlastne ideme?“

„Preto je tu Naruto. Potrebujeme ho, aby som započuli čo i len náznak nejakej informácie.“ Itachi to hovoril ako veliteľ. Začal vysvetľovať Narutovi čo majú robiť jeho klony, no on to vedel dopredu. Zas ich vytvoril veľké množstvo, sadli si na zem a sústredili sa na akúkoľvek informáciu. Ani nie po desiatich minútach sa jeden z nich ozval.

„Malá dedinka …“ A vybuchol.

„Na severe …“ ďalší.

„Asi päť hodín vzdialená.“ To bolo všetko čo mali.

„Takže začneme tam. Nemáme moc na výber.“ Naruto bol pyšný sám na seba, že to za takú krátku dobu zistil až takú veľkú vzdialenosť. Iba dúfal, že niečo zistia. Nečakali už ani minútu. Zdvihli sa a rozbehli do tmavého lesa presne, kde sa nachádzala malá dedina.

O päť hodín.

Dorazili na miesto a rozprávali sa s mužom, ktorý očividne niečo vedel.

„Takže Sasuke Uchiha? Áno bol tu.“ Všetci boli v napätí. Čakali čo im povie, ale …