Kapitola 6

Pomaly otvoril oči a zahľadel sa do bieleho stropu. Bol neuveriteľne dezorientovaný. Vedel, že sa pokúsil o samovraždu ale tiež vedel, že prežil. Povedal mu to Kyuu, ale … nemal byť na hlavách hokáge? Kde to vlastne je? Ako sa sem dostal?
„Kyuu?“ skúšal sa spýtať v myšlienkach. Bola toto všetko skutočnosť? Nebol to len sen? Dostal vysvetlenie, ale možno by bol radšej keby nič nevedel. Nevedel ako ma reagovať.
„Čo sa deje Naruto?“
„Ááááá…“
„Prepáč, asi som ťa trochu vyľakal.“
„Popravde, poriadne. Vlastne som si začínal myslieť, že to všetko bol len sen.“
„Neboj sa, nebol. A keď budeš robiť všetko čo ti poviem , presvedčíš sa o tom na vlastné oči.“
„Hmm.“
„Nechcel si sa ma niečo spýtať?“
„No…, nevieš náhodou ako som sa sem dostal? Alebo aspoň kde to som?“ 
„Si v nemocnici.“ Povedal úplne kľudným hlasom Kyuu
„Čože? Ako?“ nechápal Naruto. 
„No tý čo ťa sem doniesli boli dvaja. Jeden mohol byť tak v tvojom veku, ten druhy bol starší. Pripadali mi povedome ale neviem kto to bol. Vlastne Tsunade sa s nimi rozprávala ale nejako som nestihol zachytiť o čom.  Som si istý že som ich nikdy nestretol. Určite nie sú z dediny.“
„Ach, tak tým sa to vysvetľuje. Totiž keby na našiel niekto z Konohy ani by sa ku mne nepriblížil“ odpovedal Naruto na nevypovedanú otázku.
„Prestaň sa už trápiť. Nič tým nedosiahneš. Raz všetkým ukážeš že nie si démon ani nič podobné. No ako prvé sa musíš stať silnejším.“
„ Viem, a spravím všetko čo povieš aby som sa stal silnejším.“ Povedal Naruto rozhodne.
„No vidíš, s trochou optimizmu to je hneď lepšie. … Inak Naruto, asi by si mal začať reagovať, s Tsunade to naozaj nevyzerá dobre.“  Naruto sa akoby prebudil z tranzu. Počas toho ako hovoril z Kyuu si ani nevšimol, že do izby vošla Tsunade a podľa toho ako vyzerala sa s ním snažila komunikovať.
„Hokage-sama chceli ste niečo?“
„No konečne reaguješ. Nad čím si sa tak zamyslel? Alebo vieš čo, radšej mi vysvetli, o čo si sa to doparoma pokúšal!?! Ako to že ťa našli v kaluži krvi a s katanou v ruke?!!!“ Tsunade priam fučala para z hlavy ako bol naštvaná, bola naštvaná na Naruta že niečo také urobil ale aj na seba že mu v tom nedokázala zabrániť. Dosť jej prirástol k srdcu. Teraz jej zo sklopenou hlavou pripadal ako ranené líšťa. Vlastne jej tak pripadal odvtedy ako ho aspoň trošku spoznala. Keď ju sem Jiraja priviedol aby sa stala Hokage a ona sa zoznamovala s ninjami pripadal jej ako melancholik ktorý nevie čo je to úsmev a chce aby ho všetci ľutovali. Až keď sa dozvedela kto to v skutočnosti je si uvedomila že on smútok ktorý mu je vidieť na očiach nepredstiera. On skutočne smutný je. Je smutný z toho že ho nikto nemá rád. Vtedy chcela zistiť ako na čo reaguje a tak ho dobre vykonanú misiu pochválila. Ten úsmev ktorý dokázal vykúzliť ju úplne očaril. Pochopila že potrebuje mať niekoho, kto by ho mal rád a tak sa o to ako tak znažila. Nechcela aby si ľudia mysleli že ho zvýhodňuje, potom by to mal ešte ťažšie ale ako zistila, bol na tom dosť zle. Potrebuje niekoho kto ho pochopí. Aspoň že naňho dajú Sasuke a Itachi pozor. Verí že práve oni mu dokážu pomôcť a ukážu mu že nie všetci sa k nemu  zo zásady musia chovať zle. Pozerala sa naňho ako sa zo seba snaží niečo dostať.

 Bol dosť zaskočený ako na neho Tsunade kričala. Vlastne prečo by jej nemal povedať prečo to spravil. Veď len chcel aby od neho mali všetci pokoj.
„Chcel som sa zabiť.“ Povedal úplne bez záujmu. Tsunade sa na neho len prekvapene pozrela. Takúto úprimnosť nečakala.
„Prečo si to chcel urobiť?“
„Aby boli všetci spokojný a mali odo mňa pokoj.“ Tsunade sa snažila tváriť pokojne no vo vnútri zúrila. Zúrila na všetkých kvôli ktorým to spravil a ktorý sa k nemu správali ako by ani nebol človekom a jasne mu dávali najavo že bez neho by bolo lepšie. Bolo jej však divné, že nikomu nevyčítal, že prežil. Vedela totiž, že samovrahovia majú tendenciu sa hnevať na tých, ktorý ich zachránili. On bol však úplne pokojný. To ju trochu vystrašilo. Vyzeral ako by mu bolo úplne jedno kto mu čo povie a kto je pri ňom. Ako by strácal city ktoré v sebe dlho dusil a teraz mu už neostali úplne žiadne. Dúfala len, že sa o to znovu nepokúsi. Vedela, že by to opäť prežil, ale je psychika by na tom bola určite oveľa horšie. No teraz keď mu našla nový tým, ako dúfala, verila , že sa o to opäť nepokúsi.
„Pokúsiš sa o to ešte?“
„Nie“ zaznela rázna a pritom úplne pokojná odpoveď. To ju zaujalo. Chcela sa ho opýtať prečo, no Naruto začal hovoriť sám.
„Aspoň kvôli Kyuubimu nie. Keby som umrel ja, umrel by aj on. A to nechcem.“  Takúto odpoveď Tsunade nečakala
„Čo? Ako to že vieš o Kyuubim?“
„To že je vo mne zapečatený mi povedal sám. Viem aj že to on ma zachránil predtým než som vykrvácal. Zaujímalo by ma však ako je možné, že o ňom viete vy?“ Tsunade na neho prekvapene pozrela. Čo mu mala povedať, že o Kyuubim vedeli takmer všetci okrem neho? 
„Vedeli ste o tom od začiatku, tak ako všetci, že mám pravdu Lady Tsunade.?“ pokračoval a nečakal na odpoveď.
„Naruto“ Tsunade nevedela čo povedať. Tak sa rozhodla pre pravdu. Aspoň čiastočnú.
„Áno, vedela som o tom. No pre tvoju bezpečnosť ti o tom nesmel nikto povedať.“
„Pre moju bezpečnosť!?“ Naruto síce nezvýšil hlas no nabral veľmi nebezpečný tón.
„Nebolo to náhodou preto lebo sa všetci obávali o seba?“  Mal pravdu a Tsunade to vedela. Preto sa radšej rozhodla zmeniť tému. Na vysvetľovanie prečo je v Narutovi zapečatený Kyuubi bude času dosť.
„Naruto, kedy budeš schopný ísť na tréning?“
„Kedykoľvek.“ Povedal bez najmenšieho záujmu.
„V poriadku, zajtra ráno čakaj na cvičnej lúke za Konohou. Bude tam preskúšavaní tvoj nový tím a ty tiež.“ S týmto Tsunade opustila izbu.

Naruta to dosť zaujalo. Bude mu pridelený nový tím. A všetci budú preskúšaný. Prečo asi?
„Kyuu, počul si to?“
„Jasne, a asi viem s kým budeš v tíme.“
„Čo, ako to môžeš vedieť?“
„No jednoducho. Budú preskúšaný pod dohľadom Tsunade, tak isto ako ty, to znamená, že Tsunade netuší aký sú dobrý, z toho vyplýva, že sú tu nový. A koho nového sme mali tú česť stretnúť mi?“
„Čo? Nepochopil som ani slovo.“
„Ach … ešte sa máš čo učiť.“
„Hovoríš, že sme niekoho kto je v Konohe nový stretli. Nejako si nepamätám.“
„Asi by som to mal opraviť, ja si ich pamätám, ale ty nie.“
„Ty myslíš tých čo ma sem priniesli?“
„Že ti to docvaklo.“
„Ale veď mi to až tak dlho netrvalo.“
„Ale aj tak Naruto, ak sa chceš stať lepším ako všetci ostatný, musíš sa naučiť rýchlejšie uvažovať a na to poznám ten najlepší spôsob“
„Ak sa môžem spýtať aký?“
„No jednoducho si z mnou zahráš šogy. Vieš ako dávno som ich nehral. A popri tom ti budem vysvetľovať základy stratégie v boji. Súhlasíš?“
„Tak s týmto sa nedá nesúhlasiť. Veď budeme iba hrať hru.“
„Nemysli si že to bude také jednoduché. To že si sa v stratégii zlepšil poviem až keď ma porazíš. A ešte čo sa týka toho preskúšavania, čo tak nechať to na mne?“
„Ako nechať to na tebe? To ako že budeš bojovať namiesto mňa?“
„No tak nejako. Prevezmem kontrolu nad tvojim telom a ukážem že si lepší, než si všetci mysleli.“
„Ale čo ak prídu na to, že ma ovládaš?“
„Tak im jednoducho povieš že si ma ovládol.“
„To … to …. to predsa nemôžem.“
„Naruto, chcem opäť vidieť ako sa usmievaš. Prosím dovoľ mi to. Viem že budeš veľmi šťastný, keď im ukážeš že máš na to byť najlepším. Sprav to pre mňa.“ Kyuu sa pokúsil o šteňací pohľad ale keďže bol v podobe líšky vyznelo to osť komicky. Naruto na neho chvíľu s úžasom hľadel a nakoniec sa rozosmial. Jeho smiech bol tak nádherný. Kyuubimu sa takýto usmievavý Naruto páčil oveľa viac. Mal chuť ho chrániť a objať ho. No kým to bude môcť urobiť prejde ešte dosť času. Naruto sa toho ešte veľa musí naučiť.