Kapitola 7

V Sune sa zatiaľ organizovala záchranná akcia.

„Tak dohodnuté. Ktokoľvek z vás by videl niečo podozrivé, okamžite kontaktuje ostatných. V žiadnom prípade tam nepôjde sám. Teraz choďte!“ uzavrel debatu Kakashi a skupinky ninjov sa rozišli po lese.

Itachi sa približoval k spiacemu chlapcovi.

´Vyzerá tak rozkošne, keď spí,´ pomyslel si a sklonil sa. Jeho pery sa už skoro dotýkali Narutových, keď sa Naruto zobudil. Až zbadal červené oči tesne při svojich, zčervenal a odsunul sa čo najďalej. Itachi sa uškrnul.

´Dlho mi nebude môcť odporovať.´

Pristúpil k nemu a hrubo sa zmocnil jeho pier. Naruto sa snažil brániť, ale všetko bolo zbytočné. Itachi z neho strhol tričko *tentoraz to už tričko asi neprežilo XD* a jazykom sa posúval nižšie. Stiahlo mu nohavice.
´To, čo sa mu chystám spraviť, by si určite nemal pamätať,´ pomyslel si predtým, ako do neho vstúpil.
Bezmocný a zúfalý Naruto si ešte všimol Itachiho Mangekyou Sharingan *snáď som to napísala správne, ak nie, opravte ma* , ale potom sa začalo všetko prepadať. Myšlienky a spomienky sa mu začali trhať ako vlákna. Zúfalo sa snažil nájsť oporný bod, zachytiť sa niečoho, zapamätať si nejakú tvár, miesto, ale nepodarilo sa mu to. Bol sám, uprostred prázdnoty a jediná spomienka, čo mu zostala, bol záblesk červených očí a bolesť.

Deidara sa pozrel na zúboženého chlapca v bezvedomí. Bolo mu ho ľúto, lebo vedel, že byť Itachiho hračkou nie je dobré. Zľutoval sa, ošetril mu rany a obliekol ho. *hmmm, mohol mu dať aj tričko? Sakra aj s tričkom!*  Už chcel odísť, keď si všimol, že naňho chlapec zmätene pozerá. Podišiel k nemu a postrapatil mu vlasy.“Spi. Spánok ti pomôže.“, povedal, jako znova zaspáva. Do miestnosti vbehol Tobi. „Deidara sempai, našli nás.“

Sasuke a Sakura sa hnali lesom. Len predchvíľou dostali správu, že Neji a TenTen niečo našli. Už ich videli stáť pri skalnatom brale.

„Kde je?“ vykríkol Sasuke.

„Toto bralo má okolo seba bariéru. Stavím sa, že sa skrývajú tu.“

S pomocou Gaia a Kakashiho bariéru prelomili. Okamžite sa před nimi obajvili dvere. Otvorili ich a pustili sa do prehľadávania tmavých chodieb.

Zdalo sa, že všetci sú preč. Len v jednej miestnosti našiel Sasuke ležať na zemi chlapca.

„Naruto!“

Blondiačik sa zobudil a uprel na neho modré oči. Sasuke k nemu pribehol a vzal ho do náručia.

„Ach Naruto, vieš jako som sa o teba bál? Jako si len mohol len tak utiecť? Ja viem, bol som strašný hlupák, že som ťa vtedy upodozrieval. Je mi to ľuto, mal som ti veriť. Sľubil som, že ťa před Akatsuki ochránim a nesplnil som to. Prosím, odpusť mi to. Stále ťa veľmi milujem a chcem byť len s tebou!“

Sasuke si před ním vylial srdce, ale stačili dve slová, aby sa to srdce rozbilo na milión kúskov.

Chlapec na neho nechápavo pozrel a povedal:

„Kto si?“

 OWARI