Kapitola 7

Všetci boli v napätí. Trvalo to iba chvíľu, ale zdalo sa to ako večnosť. Čakali, čo im, ale … v tom Naruto niečo započul. Tváril sa ako pes, ktorý ňuchá po svojej po svojej koristi. Itachimu to prišlo divné.

„Naruto, čo si počul?“

„Pšššt!“ Prerušil ho a nastavil sluch na smer prichádzajúceho zvuku. Počul nezreteľne, ale pochopil, kto sa ku nim blíži.

„Musíme ísť.“ Pošepkal Itachimu do ucha a potom ešte niečo, špeciálne iba pre Sakuru a pre neho.

„Je to pasť. Madara“ Pochopili to. Muž medzitým ako sa oni dohovárali odišiel.

„Čo spravíme? Je príliš neskoro na útek. Počul som ho ako si hovorí pre seba ´´Počkaj ma, ja už si pre teba idem.´´ Zdá sa, že o vás nič nevie.“

„To je naša výhoda. Môžeme ho prekvapiť nepripraveného.“

„Itachi? Myslíš, že to bude platné proti niekomu ako on?“  Itachi uznal, že to s predčasným plánom prehnal. No nič iné, ako rozmýšľať mu nezostávalo.

„Jediná možnosť je s ním bojovať.“

„Naruto, ale to je šialenstvo! Štyria sme ho neporazili, tak ako môžeme stačiť mi dvaja? Nič v zlom Sakura.“ Sakura sa ako bežne urazila.

„Pretože vtedy ste nemali plán. Teraz sa môžeme pripraviť. A navyše mám plán ako zistiť, kde je Sasuke.“ To už Sakuru veľmi potešilo. Vedela, že Narutovi môže veriť.

„Ok Naruto. Povedz nám čo plánuješ.“

„Dobre. Urobíme to takto …“ Naruto im začal vysvetľovať čo spravia. Sakura sa ´´odrazila´´, pretože do toho zatiahol aj ju. Podľa neho budú potrebovať každú ruku. Madaru musia nalákať na jedno miesto, kde s ním môžu bojovať. Naruto také poznal. Našťastie sa nachádzalo kúsok od miesta dedinky, v ktorej sa nachádzali. Hneď ho aj napadlo, ako ho tam dostanú celkom jednoducho.

„Počkáme, kým bude trochu bližšia a potom sa ukryjeme na miesto prepadnutia.“

„Naruto. Už ti niekto povedal, že si génius?“ Naruto sa začervenal, ale bral to vážne.

„Ďakujem.“

Madara vstupuje do dediny.

„Héj Naruto? Kam si sa mi schoval?“ Bola to preňho zábava. Iba sa s ním zahrával. Naruto bol stále vo svojom úkryte a čakal na správnu chvíľu. Dúfal, že bude taký sprostý ako vyzerá. ´´Ja to trafené, ale väčšinou to tak býva.´´ Zdá sa, že z Naruta sa stáva sklerotik.

„Ak nevylezieš, donútim ťa!“ Stále ležal pod kríkmi. Prešlo zhruba päť minút, čo Madara stratil trpezlivosť.

„Ako chceš Naruto.“ Chytil prvého človeka, ktorý mu padol pod ruku. A akurát to bolo malé dieťa,

„Ak okamžite nevylezieš, zabijem ho.“ Naruto už nemal inú možnosť.

„Fajn, zapríčinil si jeho smrť.“ Dieťa začalo prosiť, aby ho nezabíjal. Začalo plakať a to prinútilo Naruta konať.

„Tak predsa, si vyliezol.“

„Pusť ho!“

„Ako si želáš.“ Odhodil ho veľkou rýchlosťou smerom ku stromu. Naruto skočil za ním a podarilo sa ho chytiť v ten pravý moment.

„Ááá mám ťa.“ Zakričal Madara a vrhol sa na Naruto. Ten položil chlapca na zem a začal utekať. ´´Takže bod jedna vyšiel´´ Pomyslel si Naruto a pridal do tempa.

„Naruto! Ty nezbedník, nezdrhaj mi!“

„A ty sa nechovaj ako Gay.“ Naruto sa musel zasmiať a Madaru to nahnevalo.

„Počkaj keď ťa chytím ……“ Naruto ho prerušil, aby vetu dopovedal zaňho.

„Hmmmm, budem hádať. …. tak Ťa zjem, nikomu to nepoviem.“ Naruto sa začal hystericky smiať a keby mohol, smeje sa na zemi o sto šesť.

„Ty sprostá líška. Zastavím ťa.“

„Zabudol si? Tú už dlho nemám. Vlastne sa ti musím za to poďakovať. Iba si ma jej zbavil a teraz na mňa nikto nepozerá cez prsty.“ No Naruto bol z toho smutný. Videl, aký sú ľudia povrchný.

„Ha a to bude tvoj koniec.“ ´´Už je to len kúsok. Keď ho tam dostanem, bude po všetkom.´´ Nachádzali sa už len pár stoviek metrov od miesta, kde sa chcú dostať Madaru, aby ho mohli naveky zničiť.“

Na mieste prepadnutia

„Určite to víde Itachi? Nie že by som sa bála, ale mám pochybnosti.“

„Sakura, ty aj ja musíme Narutovi dôverovať najviac ako vieme. Je to skvelý nindža. Schopnosti zdedil po svojom nadanom otcovi. Verím, že sa mu podarí dostať Madaru a raz a navždy s ním skoncovať.“ Itachi vysvetľoval Sakure, že stačí iba veriť.

„Priprav sa Sakura, už sú tu.“ Do pola vošiel Naruto a Madara.

„Nemáš kam ujsť. Vzdaj to!“ Naruto už nevládal. Stál tam zoči voči Madarovi.

„Nie Sakura.“ Zadržal Itachi Sakuru, keď chcela ísť pomôcť Narutovi.

„Ale Itachi. Zabije ho.“

„Nie Sakura. Ver mi.“ Rozprávali sa veľmi potichu, aby ich Madara nepočul.

„Teraz je to medzi nimi.“ Madara začal Narutovi hovoriť.

„Pozrime sa na osobu, ktorá za chvíľu zomrie hroznou pomalou smrťou ako trpí. Myslíš na Sasukeho? Vieš ako mu teraz je? Pretože ja áno. Chcel by is to vedieť? Chceš vedieť čo som spravil s tvojim milovaním?“

„Prestaň s touto hrou Madara!“

„Neboj sa. Cíti sa v poriadku. Teraz ho ovievajú niekde na jeho tróne. Ale nie v tomto svete.“ Madara bol stále odpornejší.

„Povedal som dosť! Viem, že mu nič nie je. Cítim to. Moje srdce ho cíti, že stále dýcha.“ Madara vypustil slzu.

„Och to je tak smutné. Prestaň! S takýmito vecami na mňa nechoď!“

Naruto pozoroval na Madarovi zmenu nálady. Vybuchol do agresívnej osoby, ktorá spraví všetko preto, aby jeho nepriateľ zmizol zo sveta raz a navždy.

„Si ochotný obetovať sa za záchranu Konohy?“ Asi mu zas preskočilo. Vlastne mu preskakuje stále.

„Ja mám lepší nápad. Ja ťa tu zabijem a nikto, okrem teba, nebude umierať.“ Madara sa zlomyseľne zasmial.

„Ale ako to chceš spraviť, keď budeš mŕtvy?“  Madara skočil ku Narutovi. Ten sa ani nepohol. Nemal ako. Bol to okamih. Uchiha vytiahol kunai a jedným chmatom ruky ho bodol do Naruta. No Madara nečakal jednu vec.

„Hm? Klon?“ Mal pravdu. Zmizol a už sa neobjavil. ´´Ako to, že som to nespoznal?´´ to nie je možné. Spoznal si bo som ho na prvý krát.

„Výborne Naruto. Vytvoril si jeden, ale dal si do neho toľko čakry, že vyzeral ako skutočný. Geniálny nápad ako ho sem dostať. Teraz prichádza tá ťahšia časť že?“ Itachi bol ohromený, že Naruto vymyslel niečo takéto behom okamihu.

„Ani by som nepovedal. Teraz, keď sa nachádzame na tomto mieste, pôjde to ako po masle, pretože my vieme niečo, čo on nie. Itachi priprav sa na svoju rolu.“

„Jasné.“ Itachi zavrel oči a začal zhromažďovať čakru. Zatiaľ čo Naruto, teraz ten pravý, vyšiel z úkrytu a postavil sa Madarovi. Delilo ich možno pár metrov.

„Ty jeden sráč! Takto si zo mňa uťahovať. Zo mňa. Z Uchihy Madary. Ja som Boh. Moje rozhodnutia …“

„Nič nezmenia. TY …. V ŽIADNOM …. PRÍPADE …. BOH NIE SI!“ Naruto mu to zreteľne dal najavo. Nemohol dovoliť aby sa niekto ako on, nazýval Bohom. Je to obyčajný človek, ktorý ma vo svojom srdci (ak nejaké má) iba nenávisť a zlobu. To mu zatemňuje myseľ. Mohol proti tomu bojovať. Ale vybral si zlú variantu. Teraz za ňu prostredníctvom Naruta zaplatí.

„Drž hubu!“ Boli posledné slová Madara. Teraz sa medzi nimi odohrával boj na život a na smrť. Madara v nenávisti útočil na Naruta plnou silou. Ten sa mu iba bránil. Nič iné robiť nemusel. Stačí, keď sa mu minie čakra. Po chvíli Madara poľavil a to už Naruto vedel, že je jeho šanca. Vytvoril dva Rasengany. Rozbehli sa oproti sebe. Vedel, že ho môže zasiahnuť iba vtedy, keď on útočí. S jedným Rasenganom sa ubránil útoku a tým ho odzbrojil a hneď na to ho zasiahol s druhým. Teda aspoň si to myslel. Naruto preletel skrz neho. No vtedy to prišlo. Naruto sa usmial.

„Sakura!“

„Šannáro!“ Sakura ho zasiahla plnou silou, zatiaľ čo on sa pozeral ba na Naruta. O Sakure nemal ani poňatia. A to bola jeho chyba. Madara zostal ležať tam, kde ho Sakura zasiahla.

„Ty malý … ZABIJEM ŤA!“ ´´To si nemyslím.´´

„Prehral si hneď ako si sa nechal nachytať mnou, keď si ma prenasledoval. Každý občas robí chyby. Že Itachi?“ To Itachi vedel, že je znamenie pre neho.    

„Amaterasu!“ Čierne plamene zasiahli Madaru a on sa krčil od bolesti, ktorá za chvíľu skončila. Na zemi zostalo ležať jeho nehybné telo.“

„Hm. Ako to, že sa zatiaľ Naruto ani len nepohol a Madara leží na zemi?“

„Itachi sprav to teraz, kým si myslí, že zomrel!“ Naruto sa po prvý krát čo sem došli pohol. Itachi vyšiel spolu so Sakurou z úkrytu.“

„Mangekyou Sharinghan.“ Vyslovil uvoľnený Itachi a očami smeroval na Madara. Teraz už bol uväznený v Itachiho genjutsu. Alebo nie?

„Hovoril som ti Uchiha, že si prehral, hneď ako si sem vkročil.“ Sakura sa čudovala. Veď Naruto tam len tak stál a potom zrazu videla ako Madara padá na zem. Tak ako mu mohol niečo povedať.

„Čo sa tu deje? Nechápem to.“

„Itachi uvoľni nášmu hosťovi ústa.“ Itachi poslúchol a Madara sa začal zvíjať v bolesti.

„Toto je to miesto. Ako si ho poznal? Veď ho nikto nikdy nenašiel.“

„Naruto. Mohol by si mi konečne vysvetliť, čo to je za ´´miesto´´?“ Sakura ničomu nechápala. Netrpezlivo čakala na Narutovu odpoveď.

„Sakura, toto je miesto ilúzii. Keď sem príde človek s nenávisťou v srdci, bude tu uväznený navždy. Preto som sa nemusel ani pohnúť. Madara s nami bojoval v ilúziach, však mám pravdu?“ Naruto nečakal na odpoveď a pokračoval ďalej.

„Mýlil si sa. Toto miesto poznajú všetci. Ale nikto nemá v sebe takú zlobu ako ty. To je tvoja skaza.“

„Ako som už povedal. Bol to geniálny nápad ako sa zbaviť človeka, ktorý žije v ilúziách a šialených predstavách o svete. Skonal vlastnou zbraňou.“

„Sklapnite. Ešte ste nevyhrali. Stále neviete, kde je Sasuke. A buďte si istý, že odo mňa sa to nedozviete.“

„To ani nemusíme.“

„Vieš, že je to nebezpečné Naruto. Nechceš si to rozmyslieť?“ Naruto vedel na čo naráža, ale nedal sa odbiť. Vedel, že je to jediný spôsob ako nájsť Sasukeho. Pre istotu vytvoril jeden klon. Ten položil ruky na Madara.

„Čo mi to robíš? Prestaň mi kradnúť čakru!“ No v tom momente ako iba trošku zobral z jeho čakry, klon vybuchol.

„Hovoril som ti. Niekto ako on nemôže byť využitý na niečo takéto.“

„Tak v tom prípade to spravím sám. Je to riskantné, ale verím, že to dokážem. Klon som chcel použiť iba ako uistenie, či je moja teória správna.“

„Á …. ?“ Sakura sa potrebovala uistiť.

„Ja mám srdce plné radosti. Klon nemôže to šťastie cítiť, aj keď je to čast zo mňa. Jiraya veril, že raz zbavím svete nenávisti. A ja mu musím dôverovať.“

„Óóóó áno. Starý dobrý priateľ Jiraya.“ On si nedá pokoj.

„Itachi zalep mu prosím ťa tie ústa.“ Itachi tak spravil hneď, ako mu to Naruto povedal. Potom položil ruku na Madaru a pomaly vstrebával jeho čakru, aby zistil, kde sa nachádza Sasuke. Potreboval sa uistiť, že je ešte naživu. V tom prestal.

„Čo je Naruto? Kde je?“ Naruto bol zmätený.

„Podľa toho čo som cítil, by mal byť ….“ odmlčal sa. „Hneď tu medzi nami.“ To nie je možné. Veď medzi nimi boli iba Sakura, Itachi, Naruto a …. muž s maskou. Preto mu to nešlo do hlavy. Najsilnejší nindža a nechal sa chytiť Narutom?

„Nie to to ….. to nemôže byť pravda! Neverím.“ Sakura už pomaly plakala.

„Tak sa presvedčte samy!“ Naruto už neváhal ani sekundu. Strhol z ´´Madara´´ masku a pod ním bol skutočne Sasuke. Neveril vlastným očiam. Bojoval proti vlastnému priateľovi? Po celý ten čas a on si to neuvedomil?

„Naruto. Som povedal, že ešte nie je koniec.“ Sakura skolabovala. A Itachi sa zrazu nemohol pohnúť, keď sa naňho Sasuke pozrel.

„Ako? Kedy? Prečo Sasuke? Prečo?“ Naruto bol zmätený. Už ničomu nechápal.

„Pre toto Naruto. Musím ťa zabiť. Zbohom Naruto.“ Sasuke sa zdvihol a plnou silou zaútočil na Naruta.

„Naruto! Všetko najlepšie!“

„Dýchaj! Čo sa deje?“

Naruto cítil v sebe Sasukeho ruku. Prešla cez neho ako nôž.

„Nemal si sem chodiť Naruto.“ Želal si, nech to spraví rýchlo. Nech nemusí ďalej trpieť.

„Sakra Naruto. Povedz niečo.“

„Ja som to hovoril, že nie je koniec.“

„Zbohom Naruto.“ Boli posledné Sasukeho slová. Vytvoril Chidori a trafil s ním Naruta do miesta pravého pľúca.

„SASUKE!“

„Musí sa prebrať, inak bude v tom uväznený navždy a nikdy sa nezobudí.“ Itachi kričal na Sakuru.

„Dočerta Naruto, vstávaj! Prosím vstávaj. Nájdeme Sasukeho. Sľubujem. Iba sa prosím zobuď.“

„Nie to, nie je možné. Áááá!“ Sasuke zmizol.

„Čo sa stalo? Zrazu som mal pred očami čierno. Počul som ako Sakura na mňa volá a to ma zobudilo. Niečo sa mi snívalo. Bol tam Sasuke a ….. on bol Madara. No počkať. Kde to vlastne som?“

„Naruto. To nebol sen. Bola to ilúzia. Videl si to, čoho si sa bál.“ Itachi mu trochu pomohol si spomenúť.

„Pamätám si iba to, že som bral Madarovi čakru a v tom sa objavil Sasuke, pretože som mu strhol masku.“

„Malý smrad. Ako sa ti podarilo sa z toho vyslobodiť?“ Madara sa ho niečo spýtal a Naruto mal sto chutí mu neodpovedať. Ale bude to posledná odpoveď, na čo sa pýtal.

„Vďaka priateľom. Preto by si sa ty z toho dostať nikdy nemohol.“

To bola celá pravdivá odpoveď. Dostal sa z toho vďaka Sakure. Počul jej hlas. No hlavne, vďaka Sasukemu. Vôľa nájsť ho živého ho poháňala dopredu. Viera, že ho môže stále nájsť. Za chvíľu sa dozvie, kam ho Madara strčil.

„Naruto dlhšie ho neudržím.“ Naruto už neváhal ani sekundu. Položil ruku na Madara a zobral si veľmi malé množstvo jeho čakry. Cítil všetko to, čo cítil on. Prečo je taký plný nenávisti. Čo za tým všetko je. No hlavne cítil Sasukeho. Už vedel kam ho Madara strčil.

„Tak čo? Kde je?“

„Niekde v Konohe. Je zranený, ale nie je to vážne. Podarilo sa mu pred ním utiecť. Iba by ma zaujímalo, ako mohol zostať v Konohe a necítil som to.“

„Nikdy to nezistíš. Nepochopíš to. Nevieš ako sa cítil. A nikdy ho nebudeš chápať …..“

„Sklapni.“ Naruto ho trafil Rasenganom. Madara vykríkol od bolesti. Naruto ho zabil. Teraz už naozaj. Nebola to ilúzia. Bol si tým istý.

„Naruto. Ty si ho zabil. Prečo si to urobil?“ Sakura to nepochopil a Naruto jej nevenoval ani pohľad.

„Ublížil Sasukemu. Iba som mu to vrátil.“ Odpovedal Naruto agresívne.

„Sakura. Nechaj ho teraz. Má v sebe Madarovu čakru. Všetka tá nenávisť sa presunula na neho. Bude to v poriadku. Jeho láska k Sasukemu nad Madarom vyhrala. Teraz musíme ísť za ním. Naruto? Ako sa dostal do Konohy keď bol zranený.

„To neviem. Viem iba, že kúsok od dediny, kde ich spoznal ten starček ho chcel zabiť. No Sasuke sa bránil. Celou svojou silou. Ale Madara bol lepší. Do Konohy sa premiestnil pomocou teleportačnej techniky. To aspoň videl Madara. A pokiaľ si pamätám, viem, kde by sa mohol nachádzať. No musím sa ponáhľať.“

„Ok Naruto. Čo spravíme s Madarom?“

„Zober ho do Konohy. Ja idem za Sasukem. Potom príďte do môjho a Sasukeho domu. Bude v poriadku, sľubujem.“ Zdvihli sa a Naruto odišiel ako prvý. Namieril si to do Konohy. No ešte pred tým využil Madarovu čakru. Vytvoril obrovské množstvo klonov, s oveľa väčšou čakrou ako by hocikedy inokedy dokázal. Dúfal, že to vydržia, až kým nenájdu Sasukeho.