Kapitola 8

Konoha Chat

„Do kelu, ja som ale debil. Tá správa ma úplne zarazila až tak, že som si nevšimol kedy mi unikla,“ nadával si Itachi keď sa snažil dobehnúť Sakuru. „Ešte určite nemôže byť ďaleko ale predsa nevidel som kedy mi ušla a ako rýchlo beží…“ bál sa Itachi že mu Sakura utečie, no viac ho znepokojovalo niečo iné: „Ale čo bude s tým dieťaťom? Ja vôbec neviem ako sa to mohlo stať… Ach prečo som bol taký blázon. Keď to bude moje Sasuke ma bude chcieť zabiť(to síce chce už aj teraz…) a Sakura ma bude nenávidieť (v konečnom dôsledku ma nenávidí už teraz… ) takže nič závažné tým nestratím ale aj tak to nie je iba hocijaká záležitosť….“

„Musím sa poponáhľať aby som mu ušla,“ hovorila si pre seba zadychčaná Sakura. „Možno mám nejaký náskok ale nie je to veľa no Itachi je členom Akatsuki- zabijáckej skupiny a ja som len obyčajný chuunin s priemernými schopnosťami proti nemu….“ povedala si vystrašená Sakura. „Nesmie ma dostať takže musím využiť všetko potrebné aby som mu ušla… Uvidíme či si aspoň trochu inteligentný alebo len blboc ktorý si myslí že je najsilnejší zo všetkých!“ to boli jej posledné slová a hneď začala pracovať vo svojom pláne.

„To je predsa…“ začal Itachi no v tom sa zastavil: „…kúsok zo Sakurinho oblečenia. To znamená že nemôže byť ďaleko. No nevyzerá že je až taká šikovná aby mi ušla. Bude to ľahšie ako som si myslel,“ v tej chvíli sa postavil a aj v tej chvíli sa už rútil na zem, pretože po ňom letel kunai a rozrezal mu kúsok jeho trička. Spadol na zem a v tom ho k nej ešte niečo skôr niekto pritlačil.

„Ešte stále si myslíš že to bude také ľahké?“ prehovorila Sakura

„Sakura?“ s úškrnom na ňu pozrel Itachi.

„Tak a je načase to skončiť,“ povedala sakura a v tom momente zmizla. Itachi chcel využiť príležitosť no zistil že sa nemôže pohnúť. A v tom ju uvidel ako sa naňho rúti z hora s päsťou namierenou presne na jeho hrudník.

„Priprav sa!“ povedala Sakura no v tom….: „Čo to…?“ …zistila že jej ruka je zaborená do prasknutej zeme. „Nemohol sa pohnúť! Ako…?“ ani to nestihla dopovedať a ich úlohy sa vymenili. Sakura ležala na zemi a na nej Itachi.

„Myslím že som sa nemýlil keď som povedal že to bude ľahšie ako som si myslel.“

„Hneď zlez zo mňa?!“ začala naňho kričať Sakura.

„Myslím že pravidlá tu určujem ja takže by si mohla láskavo sklapnúť!“ povedal Itachi a rukou je naznačil aby sa postavila.

„Ale ja s tebou nepôjdem!“ povedala a ostala sedieť na zemi.

„Ale ja som sa ťa nepýtal či pôjdeš alebo nie!“ povedal Sakure už mierne podráždený no snažil sa nevybuchnúť.

„Mňa nezaujíma či si sa ma pýtal alebo nepýtal ja sa môžem rozhodovať sama takže tu zostávam!“

„Narátam do desať ak sa dovtedy nepostavíš budem ťa musieť odviesť na silu!“ Sakura sa ani nepohla a zostala sedieť. „1, 2,3…….10“ povedal Itachi a išiel chytiť Sakuru za ruku že ju odvedie no ona mu päsťou vrazila priamo do oka.

„ Au ty krava!“ to už bol Itachi rozzúrený.

„Ja som ti hovorila že nikam nepôjdem. A ten úder si si zaslúžil, takže mi láskavo nenadávaj.“ Povedala Sakura, otočila sa a vstala s tým že odchádza no bolo by to až príliš jednoduché…..

„Nie tak rýchlo!“ precedil si pod nos Itachi a hodil kunai do stromu kde práve prešla Sakura. Ihneď sa obzrela.

„Čo ti šibe človeče?“ spýtala sa ho

„Nedovolím ti odísť to som ti už povedal,“ ako náhle to dopovedal popadol Sakuru okolo pása a prehodil si ju na plece.