Kapitola 8

„Je mi to ľúto, ale musíte zomrieť.“ Ale v jeho hlase nie je ani stopa po ľútosti. Kyle sa zarazí.

Je to blázon. Avšak nepôsobí tak na neho. Vyzerá normálne, len je až priveľmi pokojný.

Čo spravím? Vyprovokujem ho. Rozhodne sa v okamihu. To mu šlo vždy dobre, niekedy až pridobre. Ako keď pred dvomi rokmi vytočil toho svalnatého barmana. Poležal si v nemocnici takmer týždeň so zlomeninou ruky a s ľahkým otrasom mozgu. Nakoniec si musel priznať, že bola chyba smiať sa na verejnosti z veľkosti jeho vtáka, ale on bol vážne malinký a navyše neschopný. Zarazí sa a v duchu sa vráti k svojmu problému.

 Musím sa zbaviť toho jeho profesionalizmu. Pokiaľ bude pokojný a sústredený, neurobí chybu, ale keď bude zúrivý možno… Hlavne, aby som ho nerozzúril tak, že mi hneď odstrelí hlavu.

„Si magor.“ Povie nahlas. Je prekvapený, že sa mu nechveje hlas. Operácia „donúť vraha urobiť chybu“ začína.  Dylen pozdvihne obočie. Skôr, ako stihne čokoľvek povedať, Kyle pokračuje.

„Počul som, že je každý vrah blázon, ale doteraz som tomu celkom neveril.“

„Máte pocit, že som bláznivý?“ spýta sa tónom, ako by sa pýtal, čo mal dnes na obed.

„Som o tom presvedčený. Okrem toho si aj amatér.“ Hlas sa mu nechveje – možno má strachom príliš stiahnuté hrdlo, na to aby sa chvel -, ale cíti ako mu po chrbte steká ľadový pot. Toto nemusí vypáliť dobre. V duchu analyzuje a rozmýšľa, je celkom sústredený.

„Amatér?“ spýta sa pobavene. V mysli sa usmeje. Nie je nahnevaný, skôr prekvapený a plný istého zadosťučinenia.

Som zvedavý, či sa ti budem zdať Amatér, aj keď budeš mať guľku v mozgu, ty sukin syn. Myslí si škodoradostne , zatiaľ čo sa ešte stále usmieva.

„Assinko, nerob si z toho ťažkú hlavu. Nie každý je dokonalý. Musia byť na svete aj podpriemerný ľudia.“ Doráža ďalej a len sa modlí, aby to neprepískal. Dylenov úsmev mierne stuhne. V očiach mu zahorí zvláštny plamienok. Zlosť. Ale k strate sebaovládania má asi tak ďaleko ako Satan do neba.

„Prečo máte taký pocit?“ spýta sa konverzačným tónom, ignorujúc oslovenie. Prečo by sa tým trápil? Za chvíľu už bude Wizard mŕtvi a jeho problémy sa vyparia – alebo presnejšie – zhnijú.

„Je veľa debilov, ktorý nechajú na mieste činu vlas alebo odtlačok prstu, ale len úplný amatér sa nechá pri vražde natočiť na video.“ V skutočnosti si to vôbec nemyslí. Je informátor. Je jeho práca poznať dôležité informácie a vedieť o ľuďoch všetko, čo sa dá. Vie, čo má Assassin pripísané na účte – čítal jeho spis, a že to teda bolo zaujímavé čítanie , sám sa raz pokúsil niečo na neho nájsť, ale nepodarilo sa mu to. A on takmer vždy aspoň niečo našiel. Je mu jasné, že Assassin nie je len tak niekto.   

Dylen sa napaprčí. On je amatér? Má na konte vyše stovky vrážd a nikto ho ani raz nevidel! Čo na tom, že ho raz nahrali na kameru. Avšak vie, že raz úplne stačí, vlastne, aj to je priveľa. Ale ruka sa mu aj tak ani nepohne. Namiesto toho, aby sa zdržiaval ďalším komentovaním nepodstatných vecí sa spýta:

„Keď už hovoríte o tej páske, čo keby ste mi povedali, kde ste ju skryli?“

„Prepáč, Assi, ale to ti nesmiem prezradiť.“ Povie ľútostivo, ale len hluchý by nezačul tú faloš, ktorou jeho hlas priam prekypuje.  

„Potom…“ Dylen pohne rukou a namieri Kylovi na koleno. Zabije ho až druhou ranou, najskôr ho donúti v agónii bolesti všetko vyklopiť.

„Počkaj!“ vykríkne zdesene Kyle a v mozgu sa mu roztočia všetky kolieska.

Nejde to! Nepodarí sa to, je príliš dobrý!

Cíti, že je v koncoch.

„Ja…ja by som možno predsa niečo prezradil.“ Snaží sa zdržiavať.

Rozhodne sa pre posledný pokus. Odbúra všetky bariéry a naplno otvorí dvere svojej schopnosti. Musí sa mu dostať do hlavy, inak skončil. Celou silou sa do toho oprie a zaútočí na Dylenovi myseľ.

Nič. Ani jedna posratá myšlienka.

Skončil som. Pomyslí si a chytá ho z toho hrôza.

Dylenov úsmev sa rozšíri. Nie je hlúpy, vidí, že je Kyle v koncoch. Jeho ego sa kúpe v cukrovej poleve.

„Tak?“ vyzve ho, aby pokračoval. Kyle sa mu pozrie na ruku. Mimovoľne ho napadne, aké to musí byť ťažké držať pažu tak dlho vystretú bez pohnutia. Nadýchne sa, keď…

Tak všetko je prichystané. Stačí to len odpáliť. A PRÁZDNO krysy pekne zhoria v plameňoch. Zbohom Assassin, PRÁZDNO viem, že sme mali dohodu, ale popravde je mi to úplne jedno. Ani jeden z vás mi nebude chýbať. …Tak. Za stodvadsať sekúnd sa svet zbaví PRÁZDNO odpadu. Stošestnásť…

Kyle zbledne. Nezachytil síce Assassinovu myšlienku, ale niečiu myšlienku predsa len zachytil. Sťažka prehltne. Zvláštne zastretým hlasom sa spýta:

„Aká je pravdepodobnosť, že sa ťa napriek nejakej dohode predsa len pokúsia odstrániť?…“ Dylen sa zarazí. Čo to zase skúša? Nejaká nová taktika?

„Chcem povedať… je..je možné, že sa ma pokúsia vyhodiť do vzduchu spolu s touto budovou napriek tomu, že si tu aj ty?“ Dylen sa zasekne. Chce ho nejako dostať alebo to myslí úprimne? Mlčí. Prejde desať sekúnd.

„Tak kurva odpovedaj!!!“ zvrieskne Kyle. Nechce tu skapať. Nie, takým ohavný spôsobom. Veď by z neho zostala len krvavá kaša! Možno ani to nie.  

„Je to možné.“ Odpovie nakoniec, len preto, aby videl Kylovu reakciu. Kyle zbledne ešte viac. Myslel si, že nie je taký mäkký, ale teraz, keď cíti ako mu smrť bezprostredne dýcha na krk, je priam stuhnutý hrôzou. Napne ho na zvracanie, ale ovládne sa.

„V tom prípade máme asi minútu, aby sme odtiaľto zmizli.“ V mysli prepočítava dráhu úniku na vzácne sekundy. Nie… nestihli by to, museli by vyskočiť oknom. Pozrie na veľké špinavé okná. Sú len na prvom poschodí, možno by sa im nič nestalo.

A možno by sme si polámali väzy. Pomyslí si, že keby si zlomil väzy Assassin, vôbec by mu to nevadilo.

Dylen sa mu zahľadí do očí. Nie je možné, aby si to len tak vycucal z prsta, ale … má pocit, že neklame.

45

Nie, neverím mu. Určite sa ho snaží rozhodiť, aby si zachránil život. Milión ľudí to už na neho skúšalo. Ale on nikdy, nikdy, naozaj nikdy nenaletel.

38

„Panebože.“ Šepne Kyle. Pozrie sa do Dylenových očí. Všetko sa v ňom zovrie. Neverí mu! Zomrú tu, pretože mu ten bastard neverí! Nakoniec skúsi posledný pokus.

„Kazeta je v Londýne. Skryl som ju na tajnom mieste v Centrál parku.“

30

Dylen sa prestane usmievať. Prečo mu to povedal? Chce si získať aspoň trochu jeho dôvery? Možno je lepší, ako sa na prvý pohľad zdalo. Predsa len, nepriateľ je najmenej nebezpečný pokiaľ šikovne zmätiete jeho myseľ. To bolo prvé, čo sa naučil. Ale prečo zachádza až tak ďaleko, že spomenul miesto? Možno klame a kazeta je niekde úplne inde.

Áno ,tak to bude. Spokojne sa pochváli, ako šikovne prišiel na jeho plán.

24

Kyle sa z beznádeje takmer zosype. Namiesto efektívneho zloženia svojej telesnej schránky na zem však zajačí:

 „Dvadsať sekúnd!“

22

„No tak!“

Dylen sa nadýchne a zahľadí sa do Kylových očí. Prebehne ním zvláštne mrazenie.

Neklame!  Uvedomí si zdesene. Nevie ako to vie, ale VIE to!

Prerušia očný kontakt a naraz sa rozbehnú k oknám. Ignorujú sklo a rukami si chrániac tvár vyskočia von. Črepiny sa rozsypú na trávnik. Dve telá ťažko dopadnú.

Kyle sa zdvihne napriek všetkej bolesti a rozbehne sa k ceste. Dylen ho nasleduje o čosi pomalšie.  Bolí ho noha. Kyle bez zaváhania vbehne pred idúce auto. Ozve sa ostré jačanie bŕzd. Rozstrapený šofér pevnejšie zovrie volant. Takmer nezabrzdil.

V tom momente sa ozve obrovská rana. Sklad sa vznieti v plameňoch a na trávu sa vyvalia ďalšie črepiny z okien, ktoré rozbila tlaková vlna. Dylen, ktorý je bližšie k budove, si rukami zakryje hlavu a hodí sa tvárou na zem. Zacíti na sebe páľavu. Keby bol čo len o kúsok bližšie zrejme by neprežil. Zdvihne tvár. Stihne si všimnúť, ako Kyle naskakuje na sedadlo spolujazdca nejakého auta. Až teraz si všimne, že kolóna nejakým zázrakom zmizla.

Ušiel mi. Myslí si, dívajúc sa za vzďaľujúcim autom.

Kyle sediaci na pohodlnom sedadle je stále v šoku, ale veľmi dobre si uvedomuje, že za uvoľnenie cesty nemôže zázrak, ale on. Keď sedel na špinavej zemi v tom hlúpom sklade, nabúral sa do počítačového systému mesta a zariadil, aby boli semafory v tomto smere neustále na zelenej, zatiaľ čo semafory v inom smere budú na červenej. Za to, že to vyšlo, vďačný vo veľkej miere náhode a šťastiu. Kedysi sa už do tohto systému nabúral. Bolo to ani nie pred pol rokom, keď potreboval nejaké informácie o tajných policajných úkrytoch, v ktorých skladovali zhabané zbrane. Keby nie toho, že už raz bezpečnostnými bránami prešiel, nikdy by sa nebol dokázal dostať dnu tak rýchlo. Bol to riskantný plán, pretože okrem toho vie, že je len otázkou niekoľkých minút, kým sa im jeho „finty“ podarí odstrániť.

Prežil som. Pomyslí si a zahľadí sa na svoje špinavé ruky. Nič ho nebolí. Divné. Zrejme má z pekla šťastie.

„Vysaďte ma pri nejakom lacnom hoteli. Nemusí byť luxusný.“  Prehovorí na vodiča, ktorý je zjavne hlboko otrasený. Je mu to jedno. Hlavne, že sa z toho dostal. Vlastne je rád. Aspoň sa priblblo nevypytuje a poslúcha na slovo. Ešte stále tomu nemôže uveriť. 

Slimák.

Malý lacný hotelík s divným menom blízko dokov, v ktorom sa ubytovávajú rybári alebo ľudia, ktorí nemajú na nič lepšie. Vzduch nasiaknutý smradom rýb a všadeprítomná špina každého odrádzajú. Kylovi to však vyhovuje, keď nič iné, aspoň tu nestretne veľa ľudí. Aj tak tu nezostane dlho. Vojde do haly. Do nosa mu udrie cigaretový dym, ale nevšíma si to. Stále je to lepšie ako všadeprítomná rybacina.

„Bonjour.“ Pozdraví, oprašujúc si francúzštinu. Už ňou dlho nerozprával.

„Potreboval by som izbu.“ Prehovorí na fúzatého muža za pultom. Ten vzhliadne od otvorených novín, a keď uvidí Kyla špinavého od blata, trávy, krvi a čiernych sadzí, takmer mu vypadnú oči z jamôk.

„Iste.“ Zamrmle márne sa snažiac, skryť zvedavosť. Kyle sa v duchu zamračí. Nechce priťahovať pozornosť.  V jeho momentálnom stave – nemožné.

„Koľko nocí?“ spýta sa chlap a v duchu uvažuje, ako sa spýtať, čo sa mu stalo.

„Jednu.“ Ale zrejme tu nezostane ani toľko. Plánuje odísť hneď, ako sa dá do poriadku.

„Tu sú kľúče. Čo sa ti stalo, chlape? Vyzeráš, akoby si mal za sebou divokú bitku a zabudol sa osprchovať.“ Nevydrží to. Je zvedavý.

„Súvisí to s mojím ubytovaním alebo ste len zvedavý ako stará baba a nedokážete udržať jazyk za zubami?“ je unavený nemá náladu predstierať nejaké sympatie k tomuto smradľavému idiotovi. Je milý len k tým, ktorý mu za to stoja a tento chlap to rozhodne nie je.

Muž sa zamračí. Keby mu nešli tie obchody tak zle, tak skočí tomuto drzému holobriadkovi na krk a zašliapne ho ako hada.

„Samozrejme, som len trochu zvedavý. Kto by nebol, že?“ Snaží sa neohrabane zachrániť situáciu a hodí Kylovi do rúk kľúč od izby. Nasilu sa usmeje, upokojac sa predstavou eur, ktoré od holobriadka dostane. Nevie meno a ani sa naň pýtať nebude, tým je jeho hotel známy. Nezaujímajú ho nijaké mená, údaje, len hotovosť.

Kyle nič nepovie. Hodí na recepčný pult peniaze za izbu a zamieri k schodisku. Prejde okolo starého obrazu na stene, ktorý zrejme má  spríjemňovať otrasnú atmosféru hotela, ale očividne sa mu to nedarí. Pôsobí rovnako ošumelo ako zvyšok nábytku. Vyjde tých zopár schodov. Dostane sa na nažlto vymaľovanú chodbu plnú dverí. Nájde tie s číslom 12 a kľúčom si ich odomkne. Vôbec ho neprekvapí, že izba vyzerá rovnako nehostinne ako hala. Nevšíma si to, neprišiel sa tu rekreovať. Zvnútra zamkne staré dvere , ktoré podľa jeho názoru nevydržia ani slabé buchnutie rukou a pre istotu pod ne podloží jedinú stoličku v miestnosti.

Bez zbytočného prezerania izby zamieri k druhým dverám v miestnosti.

Kúpeľňa. Vyzlečie si špinavé oblečenie a vlezie do sprchy oddelenej od zvyšku miestnosti starým deravým závesom, pričom rozmýšľa, čo si namiesto nich oblečie. Všetky šaty mu zhoreli v sklade. Jediné, čo mu zostalo je notebook, doklady a peňaženka, ktoré si strčil do malého kufríka a vyskočil s nimi z okna. Len dúfa, že to ten notebook prežil. Predsa len to nebol jemný dopad.

Pustí horúcu vodu. Úľavou vydýchne. Teplá voda mu obmýva telo a čistí mu malé ranky spôsobné úlomkami skla. Doteraz si ani nevšimol, aké má dorezané ruky. Zacíti mierne štipkanie na čele. Zrejme nemá dorezané len ruky, ale aj tvár. Voda bičujúca telo mu postupne uvoľní stuhnuté svaly a on sa roztrasie napriek tomu, že je takmer vriaca.

Skoro tam zomrel. Slzy sa mu vtlačia do očí a on si konečne uvedomí prežitú hrôzu. Natiahne ruky pred seba a oprie sa nimi o studené kachličky. Cíti sa, ako keby mal každou chvíľou klesnúť k zemi. Zavrie oči púšťajúc slzy dole tvárou. Zdvihne tvár a nechá si na ňu dopadať teplé kvapky vody. Voda sa mieša so slzami a prináša mu úľavu. Potreboval to. Potreboval to všetko zo seba dostať.

Určite lepšie slzy ako zvratky. Pomyslí si, vybavujúc si ľudí, ktorých telo rieši stres a šok vracaním.

Utrie si rukami oči a natiahne sa za mydlom. Nemá žiadnu kozmetiku, takže namiesto šampónu bude musieť stačiť. Napení si vlasy a zakloní hlavu, aby sa mu pri splachovaní nedostala do očí pena. Nezaujato sleduje pleseň v rohu miestnosti, zatiaľ čo rytmickými pohybmi drhne pokožku hlavy. Umyje si poriadne aj telo, obávajúc sa infekcie. Všimne si, že ho má pokryté slušnou zbierkou modrín. Zatne zuby a  umyje aj tie.

Hneď ako je hotový vylezie von. Ostal by aj dlhšie, ale bojí sa. Po tom všetkom čo zažil, by bol hlúpy, keby ostal na tomto mieste dlhšie ako pár hodín. Voda stekajúca po jeho tele vytvorí na zemi mláčku. Nevšíma si to. Vezme do ruky nie najčistejší uterák a s rezignovaným povzdychom si s ním začne šúchať telo. Nemá veľmi na výber.

Po prehľadaní miestnosti, ktorá si hovorí spálňa, si oblečie svoje znehodnotené rifle a bielu košeľu. Síce je riadne dokrčená a golier má špinavý, ale nie je to až také hrozné vďaka svetru, ktorý mal na nej oblečený.  

Oblečený si prečeše ešte mokré vlasy. Je načase ustúpiť. Vezme do ruky svoj kufrík a otvorí okno v obývacej izbe. Vykukne von. Tade to nepôjde. Uvedomí si a zase okno zavrie. Opatrne nazrie na chodbu. Prázdna. Rýchlym krokom prebehne k schodom, ktorými  zbehne do haly. Za pultom s novinami v ruke ešte stále sedí škaredý chlap, ale inak je miestnosť prázdna. Kyle sa nerozhodne zadíva na dvere. Sú dosť ďaleko, určite ho recepčný uvidí, ale zrejme nemá priveľmi na výber.

Do čerta! Ani jednoduchý odchod z hotela nemôže byť bez zbytočných komplikácií. Pomyslí si naštvane a vyrazí zo svojho úkrytu za zažltnutou stenou po boku schodiska rovno k dverám. Recepčný zdvihne tvár, ale keď vidí, že to nie je nový potencionálny zákazník nezaujato skloní pohľad na stránku novín. Zase sa  nejaká hviezda rozvádza. Znechucuje ho to i fascinuje.

Kyle čo najnenápadnejšie prejde na druhú stranu cesty. Má pocit, že ho sledujú všetky oči. Je v špinavých dokrčených handrách, zrejme chce priveľa, aby si ho nik nevšímal. Všetko na ňom kričí „Podozrivý!“.  S povzdychom to nakoniec vzdá a zavolá si rukou taxík. Nechcel do toho ťahať ďalších ľudí, ale zrejme to bude menej riskantné, ako promenádovať sa tu takto.  Je čas na menšie nákupy.

Nastúpi do žltého, mierne otlčeného, taxíka.