Kapitola 8

„Zabijem ťa Naruto. Kde si preboha bol?“ Minato bol nahnevaný. Ešte ho takto zúriť nevidel.

„Niečo sa ťa pýtam, tak mi odpovedaj!“ Naruto zastal vo svojom rýchlom behu za Sasukem.

„Fajn. Ja a Itachi sme odišli z Konohy hľadať Sasukeho. To sa nám však nepodarilo. Stretli sme Madaru a bojovali s ním. Teraz vonia fialky a možno aj ruže. Zaviedli sme ho na to miesto, o ktorom si hovoril. Dal sa nachytať a Cink Cink, je po ňom. Teraz sa musím ponáhľať, pretože cez Madarovu čakru som videl, že Sasuke je niekde v Konohe. Nemám moc času na kecanie otci. Stačí ti to otci?“ Naruto to zo seba vysypal behom piatich sekúnd. Bol tak nabitý energiou a túžbou nájsť Sasukeho, ako by vypil niekoľko desiatok litrov kávy.

„Tak na čo ešte čakáš? Bež!“ ´´Ach bože môj, ten môj hyperaktívny syn´´ Yondaime sa zasmial sám na sebe.

„Ok chlapci. Ideme.“ Rozbehli sa na slávnu skalu vytesaných kamenných tvári. Minule, čo sa tam nechcene stretol s Kakashim. Teraz dúfa, že sa tam nechcene stretne so Sasukem. Klony prešli rovno stredom Konohy a pozerali na nich nechápajúci občania.

„Naruto!! Čo sa deje?“ Shikamaru musel veľmi hlasno kričať, aby ho Naruto počul.

„Shikamaru, zvolaj pátraciu skupinu, nech prehľadá celú Konohu, od dole až hore. Niekde tu je Sasuke.“ Nemal zaručený dôkaz, ale musel niečomu veriť. Onedlho začali ANBU členovia pátrať. Už bol iba kúsok od toho čarovného miesta.

„Sasuke tu nie je. Nikde ho necítim.“ Vyhlásil jeden z klonov. A ostatný sa pridali. Naruto ich nepočúval. Nezastavil sa ani o trošku, ba naopak, iba zrýchlil. Do hlavy mu búchala myšlienka. ´´Nezastavuj, je to jediné čo teraz môžeš spraviť.´´ A toho sa držal ako vlk svojej obete. Dorazil na miesto. Poobzeral sa navôkol. Stále dúfal, že bude na blízku. Ale to čo uvidel, ho presvedčilo o opaku. ´´Nie je tu. Prečo tu nie je?´´ Naruto pomaly došiel až ku stromu, ktorý jednou ranou zlomil na polovicu. Zrazu všetky listy z neho popadali na Naruta, ktorý sa topil v žiali. Preklínal sám seba, že ho nechal odísť. Keby mu vtedy zlomil kosť, všetko by bolo inak. Nikdy by nebol odišiel s Madarom. Nikdy by neodišiel od neho. To zranené srdce mohol vyliečiť iba on. Ale bez neho, bude stále krvácať. A jedného dňa vykrváca.

„Naruto?“ Ozvalo sa za jeho chrbtom.

„Sa ….. Sakura.“ Keď ho zbadala ako tam nehybne sedí, slzy sa jej hrnuli do očí, ale vedel, že to by mu nepomohlo.

„Čo je? Ešte stále si ho nenašiel?“ Nemusel ani odpovedať.

„Tak čo tu tak sedíš? Sľúbil si, že ho nájdeš za každú cenu. To už si vzdal. Sasuke ťa potrebuje, ja ťa potrebujem. Bolí ma, keď ťa vidím takto.“ Naruto to nevedel vysvetliť, ale spomenul si na Sasukeho slova pri tréningu, ktoré povedal iba nemu.

„Naruto. Keď to teraz vzdáš, nikdy ma neprekonáš. Verím, že to dokážeš.“

Ktovie či to boli iba slová útechy, ale jeho to vtedy nakoplo a stalo sa tak aj teraz. Postavil sa na nohy.

„Kage Bunshin no Jutsu.“ Vytvoril tri klony a povedal, čím menej, tým lepšie. Spomenul si, že teraz má v sebe čakru niekoho takého ako je Madara. Začal ju hromaždiť do klonov. Sebe nechal iba trochu a všetko ostatné nechal na nich. Ostatné klony mali Narutovu čakru, no na tieto použil iba Madarovu. A vedel, prečo tak spravil. Iba Madara vedel, aj keď iba trochu, kde sa nachádza. Všetci sa začali sústrediť iba na neho. V tom začal jeden z klonov ako keby hovoriť Madarové slová.

„Fajn, choď za svojím Narutom. Len ho nenechaj dlho čakať v …..“ K tej myšlienke sa už nevedel dostať. ´´Ako mohol Madara vedieť, kde sa nachádza?´´ Zdalo sa mu to nemožné. Veď nemohol vedieť, kam Sasuke pôjde.

„Vidíš, Sasuke na teba niekde čaká. Ešte je šanca …“ Naruto ju prerušil. Musel si niečo dať dohromady.

„Všetci pátrajte po tom, kedy Sasuke odišiel od Madara.“ Chvíľu zostalo ticho. Ale vedel, že niečo také ľahké, by mali vedieť za chvíľu. A tak sa aj stalo.

„Včera večer. Je to rozmazané, ale vidím, že je tma.“ Presne o polnoci, presne včera, vyrazili Itachi a Sakura hľadať Sasukeho. Preto ho nikto nevedel po celý ten čas nájsť. Sasuke sa vrátil do Konohy, akurát vtedy, keď oni odišli. Teraz mu to dávalo zmyseľ.

„Sakura. Už viem presne, kde je. Ten malý hlupáčik.“ Naruto sa už smial.

„Kde? Kde je Naruto?“ Sakura tomu nemohla uveriť, že ho Naruto našiel.

„Zoberiem ho do nemocnice, počkaj na nás tam.“

„Ok.“ Naruto sa v tom vyparil a mal namierené iba na jedno miesto. Ich obľúbené miesto, kde spolu trávili skoro každú chvíľku. Že ho to nenapadlo koľko je jedna a jedna. Uvedomil si aký bol nevšímavý. To miesto mal pred sebou od začiatku. Nevidel si cez pásku na špičku nosa. Zabudol na to, čo skrýva pod hruďou. Zabudol na svoje srdce, ktoré bilo pre neho. Mal sa nechať viesť tým. A nie Madarovými myšlienkami. Neopustí si, že ho neposlúchal. No teraz, vedel, že na milión percent bude tam, kde ho teraz vietor veje. Chýbal už iba kúsok. Spraviť pár krokov a uvidí ho. Tá chvíľa bola pre neho ako večnosť. Háda, že kým vkročil do ich hniezda lásky, zabralo mu to aj desať minút. Bola to dlhá chvíľa. Ale podarilo sa niečo z neho dostať.

„SASUKE!! SI TU?!“ vedel, že mu neodpovie, ale musel sa uistiť. Započul vrzgnutie. Začal prehľadávať celý dom. V kuchyni boli kvapky krvi. Pri schodoch zrazu zmizla. Vyšiel nimi hore a zastavil pred spálňou. Ak ho uvidí, srdce sa mu zase vráti do normálu, ale až keď bude zdravý. Cíti s ním každý jeho úder srdca. Keď sa jeho zastaví, zastaví sa aj Narutové. Preto vedel, že Sasuke stále žije. Stlačil kľučku a dvere pomaly otvoril. Vošiel dovnútra. To čo zbadal ho vydesilo. Nezbadal nič. Nikto tam nebol. To ho vystrašilo no potešilo, keď sa pozrel na Narutovu fotku, pri nočnom stolíku.

                                      Ľúbim ťa Naruto

´´Sasuke tu bol.´´ Vedel, že tu ešte aj stále je. No nie v tejto izbe. Prehľadal všetky izby a potom mu došlo, kde boli najšťastnejší. Prišiel ku schodom, no nešiel po nich hore. Otočil sa oproti nim. Boli tam dvere na terasu. Otvoril ich a naskytol sa mu čarovný pohľad. Na drevenej hojdacej lavičke, sedel. Jeho očí pozerali priamo naňho. Začal plakať.

„Naruto … prosím.“ To už sa naňho Naruto vrhol a objal ho. Nedovolil mu ani dýchať. Sasuke zhíkol od bolesti. Naruto sa naňho pozrel. Na boku mal veľkú tržnú ranu.

„To nič nie je. Bude to v poriadku. Bolesť, ktorú som spôsobil tebe je oproti tomuto nič. Odpus ….“

„Mlč. Ty si taký hlupák Sasuke. Nemôžem ti odpustiť. Ty by si mal odpustiť mne.“ Sasuke sa naňho nechápavo pozrel.

„Že som nevedel, kam si zmizol a nechal ťa odísť. Keby som to nedovolil, Madara by ti toto nespravil.“

„To my nespravil on. Ale ja sám. Nemalo zmyseľ žiť bez teba. A nemohol som sa vrátiť. Moja hdosť mi to nedovolila. Žil som iba preto, že som cítil ako bije tvoje srdce. No vjednú chvíľu sa zastavilo.“ ´´To nebola iba ilúzia? Vážne som zomrel?´´

„Ale teraz s tu. Živý. A ja neviem čo mám robiť od radosti.“ Celý mesiac sa nevideli. Naruto nečakal na nič iné, ako na tento okamih. Želal si, aby ho aspoň raz uvidel. Pomaly sa ku nemu približoval. Už bol skoro u neho, keď mu Sasuke zašepkal do uška.

„Ďakujem.“ Naruto ho pobozkal na líčko. Ich pohľady sa stretli. Narutov úsmev bol plný šťastia, radosti a života. Rana sa zahojila. Zahojil ju on, hneď ako ho uvidel.

„Tak moc si mi chýbal.“ Sasuke si začal od Naruta brať jeden bozk za druhým. Hral sa z jeho perami a slastne vzdychal. Naruto ho zastavil.

„Ak si myslíš, že toto je ospravedlnenie, tak sa budeš musieť snažiť viac.“

„ Prepáč mi to Naruto.“ Naruto prevrátil oči.

„Ach. Ešte raz sa ospravedlníš, dám si facku. Nemám ti čo odpustiť.“ Ešte raz si zobral od neho bozk plný lásky a vášne.

„Musím ťa zobrať do nemocnice. Všetci tam na nás čakajú. Hlavne Sakura. Mal by si ju vidieť, keď sme zabili Madara.“

„Čo ste spravili?“ Sasuke už pomaly neveril žiadnemu jeho slovu.

„To je dlhý príbeh. Poviem ti, ako som ho vytočil do nepríčetnosti cestou.“ Naruto ho zdvihol na ruky. Sasuke sa v jeho náruči cítil v bezpečí. Našiel si tú správnu polohu a za chvíľku zaspal.

„Dobrú noc miláčik. Sladko spi.“ A pobozkal ho na noštek. Trochu sa zamrvil, ale Naruto pokračoval v ceste. Keď dorazil do mesta, všetci naňho pozerali. Obzerali sa za ním.

„To je ten Naruto? Ten hrdina?“

„Hej. Počul som, že zabil Madaru raz a navždy.“ Naruto počul každé šepnutie. Všetci sa pozerali na neho a jeho priateľa, ktorý mu sladko spal v náruči.

„NA – RU –TO! NA – RU – TO! NA – RU – TO!“ Celá Konoha skandovala jeho meno.

„HR – DI – NA! HR – DI – NA!“ Naruto zdvihol Sasukeho a so slzami v očiach povedal.

„Nie! Toto je hrdina!“ A pokračoval ďalej v ceste. Slzy mu stekali po tvári a padali na Sasukeho tvár. Otvoril očká.

„Vidíš Naruto. Hovoril som ti, že ma prekonáš.“ Usmial sa a spal ďalej. Narutovy sa podlamovali kolená od takej únavy. Už sa pomaly plazil, ale niekto ho zachytil.

„Synak. Si mojou pýchou. Si hrdina tejto dediny. Si Naruto Uzumaki.“ Minato ho zdvihol a Sasukeho si zobral teraz Itachi. Yondaime niesol Naruta. Všetci im tlieskali a Narutovy sa splnil sen. Je hrdina. To bol vždy. Ale teraz ho berú takého, aký je, nie, aký bol. Všetci ho uznávajú. Jeho meno sa zapíše do histórie. Nemocničné dvere sa otvorili a v nich stála celá skupina ich kamarátov.

„Sú ….“

„Nie Sakura. Iba sú vyčerpaný.“ Hneď došiel lekár a z konštatoval.

„Ak tu uvidím Naruta ešte raz, zariadim mu vlastnú izbu.“ Nemocnicou sa šíril smiech a radosť. Naruto sa trochu zavrtel no spal ďalej. Príbeh nenávisti sa skončil. Teraz začne žiť život plný lásky.