Kapitola 9 – Na večné časy

O mesiac a 28 dní neskôr

„Naruto?“ Splašene behal hľadal niekoho, koho má tak rád. Už dlhší čas mu neodpovedal. Prehľadal každý kút, pre istotu aj všetky vedľajšie obchody. Prezrel strechu, WC-ká, jednoducho všetkol. No Naruta nemohol nájsť. Dokonca sa pýtal aj náhodných ľudí, ktorý sa prechádzali po novo otvorenej pešej zóne. Sprístupnená bola iba nedávno a dalo sa tu nájsť naozaj všetko. Od úbohého ošatenia až po najdrahšie šperky na svete.

„Čo to má byť? To tu naozaj nič nemáte?!“ Krik sa hnal na konci uličky. Asi nejaký nespokojný zákazník, ktorý chce na seba upozorniť. No radšej to Sasuke išiel skontrolovať. Ozvalo sa ešte jeden hlasný výkrik a to ho už spoznal. ,Čo sa mu zas tomu hlupáčikovi nepáči?‘

„Ako je možné, že to už nemáte? Včera ste tým mali napchané plné regále.“

„Prepáčte, ale nie ste jediný zákazník, ktorý to potreboval. A navyše, je ot tu nové, tak sa nečudujte, že všetko zmizlo.“

„Ale to ma nezaujíma. Ak to nedostanem, nepohnem sa odtiaľto ani na milimeter.“ ,Aký je len tvrdohlavý. V poslednom čase až moc.‘ Sasuke rozmýšľal, ako ho dostať odtiaľ preč. A netrvalo to dlho kým ho to napadlo.

„Naruto! Čo to tu zas vyvádzaš?“ Spýtal sa so zmierne zvýšením hlasom, aby upútal jeho pozornosť a dúfal, že blondiačik pribehne ku nemu, no nestalo sa tak.

„Ahoj Sasuke. Nič sa nedej iba ….. to je jedno. Proste som si pre niečo došiel na zajtrajší deň, ale teraz mi povedal, že to včera vypredali.“

„Za to nemusíš kričať tak veľmi, že ťa je počuť na celú Konohu. Nič tak hrozného sa nestalo.“

„Ale stalo Sasuke. Ja … chcel som ťa niečím prekvapiť, ale ako sa zdá, moje plány zlyhali.“ ,Prekvapiť ma? On je pre mňa prekvapením.‘

„Poď so mnou Naruto. Ja mám pre tebe prekvapenie. Len prosím ťa poď.“ Vedel, že niečomu takému neodolá. Jeho zvedavosť je silnejšia, ako potreba dať mu niečo na prekvapenie.

„Vrátim sa o chvíľu.“ Oznámi predavačke Naruto a bolo na nej vidieť, že sa jej uľavilo. Ústami poslala Sasukemu „ďakujem“.

„Ahoj zlato. Prepáč za ten výstup.“ Vydralo sa z Narutových úst ospravedlnenie. To sa nestáva často.

„To je v poriadku Naruto. Asi by som konal rovnako.“ Sasuke cítil, že Naruto chcel niečo povedať.

„Čo je to za prekvapenie? Nemôžem sa dočkať.“

„V podstate také malé pozvanie. A to nemôžeš odmietnuť, pretože to platím ja a inak by som ťa znásilnil na verejnosti.“ Naruto otočil Sasukeho hlavu, aby videla krásne na seba. Nežným bozkom obohatil Sasukeho pery a jeho telo sa zachvelo. Ubehla už dlhá chvíľa, no stále si nevedel zvyknúť, že teraz žije s Narutom. Tak dlho sa mu to bál povedať, až teraz ľutuje, že mu to nepovedal skôr. Všetko toto krásne by bolo oveľa skôr a možno aj bez tých otravných komplikácií s Madarom. Pred nedávno ho Naruto kvôli Sasukemu zabil, odstup, Sasuke zbadal, že stoja pri obchode s Rámenom.

„Tak a sme tu. Dnešný obed platím ja a môžeš zjesť toľko, koľko sa do teba zmestí.“ Ešte skôr ako dopovedal, Naruto už sedel za novo otvoreným obchodíkom s jeho obľúbeným jedlom. Kým za ním Sasuke prišiel a posadil sa vedľa neho, Naruto už objednával štyri porcie.

„Viem, že máš veľký apetít, ale aby si to neprehnal.“

„Veď ma poznáte. Viete, že vždy si objednám iba to, čo zjem.“

„Práve preto sa o teba bojím.“ Naruto sa zasmial na kuchárovej poznámke. Sasuke začal počítať peniaze, či mu to bude stačiť. Naruto sa napchával prvou miskou, keď vtom ho zobral kuchár za roh a začal sa s ním rozprávať.

„Naruto čo si chcel kúpiť v tom obchode?“

„Vy ste to počuli?“

„Bolo to počuť na celú Konohu môj verný zákazník. Iba som chcel vedieť, si nehľadal toto“ Vytiahol niečo zabalené v priesvitnom obale. Až keď si to ohmatal, zistil, že to je to čo tak nutne hľadal.

„Ako ste to našli? Veď odvčera o je vypredané.“

„No, popravde som to našiel. Spadlo to pred obchod a ja som si pomyslel, že sa tu možno niekto pre to zastaví. No nikto neprišiel tak to ponúkam tebe.“ Naruto nemohol uveriť tomu, čo práve počul. Takáto príležitosť sa mu znovu nenaskytne. Bol ochotný spraviť čokoľvek len preto, aby to získal.

„Koľko za to chcete? Dám vám čokoľvek.“ Ponúkal sa Naruto.

„Ja za to nič nechcem. Čo by som s tým ja robil? Dávam ti to ku zajtrajšiemu dňu.“

„To vážne? Nerobíte si zo mňa srandu, pretože je to celkom drahá záležitosť.

„Nevadí. Si môj zákazník už niekoľko rokov. Takže to pre mňa nie je najmenší problém.“ Vec po ktorej tak túžil ukázať Sasukemu sa teraz ocitla v jeho rukách. Drží ju vlastnými prstami, svalmi.

„Ďakujem vám, pán kuchár. Nedá sa to ani popísať, Čo ste pre mňa spravili.“

„To nestojí za reč. Ale teraz sa choď najesť, nechutí to najlepšie, keď je to studené.“ K tomu ho nemusel nútiť. Prekvapenie si schoval do vrecka a vrátil sa späť k Sasukemu.

„No konečne. Už som myslel, že sa do toho pustím sám.“ Žartoval na celej čiare.  Sadol si tesne vedľa neho. Navzájom sa kŕmili a nikto to už nebral ako unikát. Práve naopak. Všetci to rešpektovali. Majú sa radi, tak čo proti tomu ostatný zmôžu? No bola tú jedna osoba, ktorá Sasukeho milovala. Nedáva najavo svoje city, ale určite ju trápi ako to teraz je. Sakura. Zmenila sa od tej doby, čo Sasuke zmizol. Chová sa ku nemu tak, ako sa chovala k Narutovi. Nedáva si servítku pred ústa, mláti ho za každú hlúposť a čo je najhoršie, neberie ho ani ako kamaráta. Obaja verili, že potrebuje iba čas, kým sa s tým zmieri.

Večer doma

„Ďakujem Sasuke. Ten obed bol vynikajúci ako jeho usporiadateľ.“ Zašepkal Sasukemu do uška a dal mu malý boštek na líčko.

„Nemáš za čo Naruto, to bola maličkosť.“ Vyšiel hore schodmi a Naruto počul dvere od kúpeľne. Okamžite dostal diabolský nápad. No najskôr išiel do kuchyne niečo pripraviť na večeru. Iba v rýchlosti ho napadlo Dango. To zbožňuje Sasuke i Naruto. Ešte strčil do DVD-čka nejaký romantický film. Urobia si krásny večer. No teraz chcel ísť za Sasukem. Vstúpil do spálne a zvliekol zo seba šaty. Okolo pása si prehodil uterák a namieril si to do kúpeľne. Išiel potichu ako mačička, ktorá číha na korisť. Potichu otvoril dvere a vo vani uvidel spiaceho Sasukeho. Jeho telo bolo dokonalé. Bol taký nádherný. Zvliekol si uterák a zavesil si ho na vešiak pri vani. Pomaly vkĺzol do horúcej vody. Keď bol už ponorený, pobozkal ho na jeho krásne ústočká, aby sa prebral. Krásny čiernovlasý princ otvoril očká a nechápavo pozrel na Naruta.

„Naruto?“ Pozerali na seba ako na zjavenie, ako by sa nikdy nespoznali.

„Je ti niečo divné Sasuke? Iba sa chcem s tebou okúpať.“ Potom to už pochopil. Sasuke si pritiahol Naruta za vlasy a ukradol si od neho bozk. Keď sa Naruto odtiahol, pozrel mu do očiek a následne si ľahol na obnaženú hruď krásneho chlapca. Sasuke ho zvíjal vo svojom náruči. Obidvaja  pomaly zaspinkali. Naruto niečo zacítil pod sebou. Domyslel si, že to je Sasukeho prirodzenie. Iba sa mierne usmial a spal ďalej.

Voda vychladla.

Sasuke otvoril oči a pozrel sa na svojho skoro spolu spiaceho priateľa, ktorý bl hore nejakú chvíľu.

„Poď pripravil som pre teba prekvapenie. Oznámi mu Naruto a okamžite sa zdvihli z vane. Sasukeho pohľad smeroval k Narutovi. No nie na jeho tvár, ale na niečo čo bolo prirodzené aj pre neho. Začali ho napadať úchylne myšlienky. Musel zatriasť hlavou aby ich prerušil. Obliekol sa do svojho nočného úboru tak ako aj Naruto. Chytili sa za ruky a odišli do kuchyne, odkiaľ Naruto zobral malú, sladkú večeru a priniesol ju spolu s pitím do obývačky. Nastavili si film. Sasuke si ľahol na sedačku a Naruto si vsunul jeho malú hlavičku pod jeho. Začal ho hladkať po jeho vláskoch. Naruto sa jemne zavrtel. Začali sa bozkávať. No Sasukemu to už nestačilo, chcel niečo viac. No nechcel to dovoliť, pretože ešte bolo skoro. Sasuke sa pomaly od neho odstrčil.

„Deje sa niečo Sasuke? Kľudne mi to povedz.“

„Ja …. len, že keď sa s tebou bozkávam, myslím na veci, na ktoré som nikdy pred tým nemyslel. Ale neviem či je to dobré. A neviem čo chceš naozaj ty.“

„Ja chcem aby si bol šťastný. Nič viac si nemôžem želať, pretože by to bolo sebecké. Milujem ťa Sasuke a všetko čo chceš ty, chcem aj ja.“ Naruto začal pomaly vyzliekať Sasukeho tričko. Nenamietal. Prevliekol mu ho cez hlavu. Začal ho bozkávať na krku a pokračoval smerom dolu, kde robil to isté s jeho bradavkami. Keby nebolo Sasukeho, Naruto by zašiel oveľa ďalej. Zastavil ho, keď sa Naruto pokúsil ho vyzliecť z treniek.

„Myslel som si, že to chceš.“

„Áno Naruto, ani nevieš ako moc, no nemôžem to dovoliť. Nie teraz, nie dnes. Neskôr môj malý hlupáčik. Nebuď prosím ťa smutný. Neznesiem pohľad na tvoju smutnú tváričku.“ No Sasuke sa už smutne tváril namiesto Naruta.

„Nevadí Sasuke. Ak nie si na to pripravený, tak ti dám času koľko len potrebuješ. Nebudem ťa nútiť.“

„Ďakujem Naruto.“

„Nemáš za čo ty môj sexi chlapec.“ Sasuke sa pozastavil, pretože toto od Naruta ešte nepočul. No páčilo sa mu to.

„O a naozaj. Toto je pre nás.“ Naruto vytiahol z vrecka malú červenú krabičku. Sasuke si ju nechápavo obzeral.

„Je to taký malý darček. Ráno som to zháňal v tom obchode, ale nemali to. Nie je podstatné odkiaľ to mám, ale že to je pre teba a v podstate aj pre mňa.“ Otvoril ju a vytiahol z nej dva strieborné prstene a na každom bolo napísane meno toho druhého. Naruto zdvihol Sasukeho ruku a prsteň s nápisom ´´Naruto´´ mu dal na prsteník pravej ruky. Naruto si nasadil druhý, na ktorom bolo napísané ´´Sasuke´´.

„Páči sa ti to?“ Sasuke bi ho najradšej buchol po hlave, pretože to bolo určite drahé a nič takéto si nezaslúži. No nechcel pokaziť krásu tohto okamihu.

„Je to prekrásne Naruto.“ A pobozkal ho na symbol toho, že sa mu to naozaj veľmi páči. Naruto si dal dole tričko a skočil po tenkú deku. Späť bol behom chvíle. Ľahol si tam kde ležal pred pár sekundami a zabalil jeho aj Sasukeho do teplej perinky. Obidvaja pozreli na film, v ktorom akurát zomrel jeden z kamarátov.

„Musí to byť hrozné stratiť priateľa. Čo by sa stalo …..?“ Sasuke sa nestihol ani opýtať, keď ho Naruto prerušil.

„Nič také sa nestane. Nedovolím to.“ A vypol film. Zaželali si dobrú noc a až teraz si Naruto uvedomil koľko je hodín. Bolo niečo po polnoci, čiže už je nový deň.

„Krásny Halloween miláčik.“ Naruto to povedal tak romanticky.

„Aj tebe Naruto.“ Pobozkali sa a zaspali. Keby každý deň bol takýto, mali by ideálny život. No nie vždy sa všetko podarí podľa plánu.