Kapitola IV.

         Ráno to bolo nepríjemné tak ako vždy, keď vás nejaký zasraný klient začne otravovať cez mobil. K tomu Sangchulove paranoidné predstavy. Ako moja druhá starostlivá matka. Div by mi nemenil fľašky s mliekom.

A tak som proste pohodil mobil neznámym smerom, a trafil tak Ewona ktorý zakňučal pod perinou. Chvíľu som len sedel a potom som na neho otočil hlavu. Nakoniec to malo pozitívny dopad. Zobudil som ho a nemohol sa tváriť, že nie je hore.

„Ale to nie, prebudil som líštišku?“ nahol som sa cez neho a pohliadol do jeho zamračenej tváre.

„Myslíš si, že keď po človeku hodíš mobilom tak sa neprebudí?“ zavrčal do vankúša so zatvorenými očami.  Len som sa usmial a pobozkal ho na krk. Snažil sa celý schovať pod perinu. Samozrejme akoby mu to malo pomôcť.

„To bola nehoda.“

„Nehoda.“ Zopakoval po mne s dávkou cynizmu.

„Ak máš čas opakovať po mne slova baby, tak máš čas mi urobiť aj raňajky.“

„Za to, že si po mne hodil mobilom, ti raňajky rozhodne robiť nebudem.“ Prehodil si perinu cez hlavu.

Povzdychol som si a postavil sa z postele. Však tam dlho nevydrží.  Otvoril som skriňu a natiahol si čistú spodnú bielizeň. Podišiel som na druhú stranu postele a drepol si na zem. Počítal som trpezlivo každú sekundu až nakoniec sa objavila malá medzierka v perine aby sa mohol nadýchnuť.

„Vzdaj to!“

„Nie!“ nafučane sa znova zakryl celý.

„Zadusíš sa.“

„Radšej sa zadusím ako slúžiť takému monštru ako si ty.“ Nemohol som sa prestať usmievať. Neviem či mi to robilo dobre, keď sa Ewon rozčuľoval, ale niečo na tom jeho chovaní bolo. Také roztomilé a nežné. Keď začne vystrkovať pazúriky tak to stoji za to. Tak ako včerajší jeho výlev srdcervúci o večeri a zodpovednosti.

„No… to aby to monštrum ti zachránilo život.“ Strhol som z neho perinu a div ho nezavalil svojim telom. Samozrejme začal odporovať a fňukať, že všetko je zlé, a že som nadržaný kanec a prasa a kto vie čo ešte všetko.

Zaujímavé je ale to, že podľa neho, chcem vždy len sex, i keď sa chcem len pritúliť. Taká je tá moja roztomilá líštička.

„Tak urobíš mi tie raňajky?“ pritisol som sa mu na chrbát a rukou ho začal obťažovať v lone. Zdráhal sa, ale keď videl, čo ho čaká ak mi neurobí raňajky, tak vyletel z postele až z nej spadol na zem.

Podoprel som si hlavu o ruku a pohliadol na neho ako sa posadil a hodil po mne dosť nepríjemný pohľad. „Ale čo je? chceš ma obviniť i z toho, že si spadol?“  postavil sa a hodil po mne vankúš.

„Tak či tak, baby, musíš do školy.“

„Ale nie o pol šiestej ráno!“ zavrčal a rozišiel sa do kuchyne. musel som sa zasmiať. Vraj pol šiestej ráno. Lenže… posadil som sa celkom vážne a pohliadol som na budík. Fakt bolo pol šiestej ráno. Za oknami vládala ešte tma.

„Sangchul!“ zavrčal som ako besný pes.

Vošiel som do kuchyne a pohliadol na Ewona ktorý sa rozospatý snažil orientovať v kuchyni a samozrejme nerozbiť vajce na dreze a tváriť sa, že je to panvica ako to robil teraz. Podišiel som k nemu a objal ho zozadu okolo pásu. „tam sa nám to teda vysmaží.“

„Nerob si zo mňa srandu.“

„Robím?“

„Ticho!“        

„Baby…“

„Čo?“ Znel tak úplne ľahostajne a naštvane a zároveň i urazene, až mi to začínalo byť nepríjemné. Môžem snáď ja za to, že nejaký debil zasraný mi volá o pol šiestej ráno aby som šiel do práce? A čo tam mám robiť? Som šéf, môžem si prísť kedy chcem!

„Ser na to!“ odtiahol som ho od linky. Pevne som ho zvieral ako vždy. Pre moje pochybnosti, že by mi chcel zase ujsť. Lenže sa ani nebránil. Skôr by som povedal, že nemal silu a chvíľu mu trvalo kým mu došlo čo robím.

Oprel som ho o stôl. Rukou som prešiel od šije dole po nahom chrbte. Vrátil som sa naspäť a pritisol mu ruku uprostred lopatiek na chrbát. Zatlačil som ho k stolu a druhou rukou som zovrel jeho zadok.

„To vážne máš energiu na to aby si… o pol šiestej ráno aby si…“ počul som ako si zívol. Myslel si, že ma tým odradí alebo čo.

„Čo máš stále proti sexu na ráno? Je to zdravé a dodá ti to energiu a dobrú náladu do dňa!“ už ma nebavilo ako furt odmietal ranný sex a vôbec všetok sex. Tváril sa tak tvrdo a že je vždy nad vecou a pri tom bol nadržaný ako koza uprostred stáda capov.

„Mookyul lenže…“

„Čo? Daj mi jeden normálny dôvod prečo ťa proste nemám teraz na mieste pretiahnuť?“

Mlčal. Zdalo sa mi, že mlčí už celé hodiny a storočia. Nedalo sa to vydržať keď bol takto prehnutý na stole a tlačil mi na penis svojim zadkom. Stále mlčal. I po celom tom nekonečnom miléniu. Takže nemá žiadne dôvod na to. Proste to len nechce. Ale to nie je dostatočný dôvod aby to vždy odmietol.

Pretiahol som mu spodky cez zadok, keď sa nadvihol „Proste to ráno nemám rád.“ Povedal celkom pokojne.

„A čo ja s tým, keď mi vždy ráno stojí?“

„Tak sa urob sám..“ odvrkol.

„A čo ty kurva si ha? Nejaká menštruujúca netýkavka? Kus ženskej frčiacej na hormónoch?“

„Tak som a čo!“ chcel sa mi vtrhnúť. Ruku som mu preto zatisol viac na chrbát a telom som ho pritisol na stôl. snažil sa odtiahnuť zrejme i z toho dôvodu, že doska bola studená.

„Rozčuľuješ sa kurva stále nad každou kravinou. A ako ti bude keď jednoducho pôjdem svojho vtáka zaraziť do zadku niekomu inému čo? To ti bude príjemné?“ pritisol som sa mu na chrbát svojim telom „keď ho vrazím do zadku Jihovi? Myslíš, že mi odolá?“

„Skapni!“ zvolal naštvane a mykol sa pod mojim telom, „si odporný!“

„Tak mi ho sakra aspoň vyhoň keď máš krámy!“  prudko som sa od neho odtiahol. „bože môj Ewon čo ti stále je? Vieš koľko vecí ja nerád robím? Koľko ich kurva neznášam? Napríklad vstávanie o pol šiestej ráno, alebo dvoje neustále odmietanie! To ma serie. Cítim ako odhodená hračka. Ožieraš sa s tými kreténmi. Povieš, že ma miluješ, a hneď na to, to vyvrátiš svojou opilosťou. Vieš kurva ako odporne, sa ty chováš ku mne?!“  pustil som ho a vyšiel z kuchyne „vďaka vieš ako ukončiť akékoľvek vzrušenie.“ Tresol som dverami od spálne a začal sa obliekať.

Mám proste plné zuby toho ako sa chová. Akoby som bol proste len nejaký druh zábavy. Raz za čas si vrznúť a myslieť si, že mu všetko odpustím a budem na veky vekov trpezlivý. Chcem aby proste prišiel za mnou… len tak. Povedal, že ma chce, že je vzrušený, že po mne túži.

Je to horšie ako žiť… ani neviem s kým. So starým senilným idiotom.

„Kurva práca!“ mal som chuť niečo rozkopnúť. Lenže všade boli len veľké kusy nábytku. Takto ma nasrať po ránu. Keby som chcel tak si ho vezmem či chce alebo nie. Proste by som ho tam vrazil a nemohol by nič. Takto sa ku mne chová!

Od hnevu som si nevedel zaviazať ani kravatu. Preto som ju odhodil do zrkadla a len v košeli bez kravaty som vyšiel von. Obliekol som si kabát ktorý som si ani nezapol a obul sa. Ani nevyšiel z kuchyne aby povedal, že ho to mrzí. Alebo sa rozlúčil. Vôbec nič.

Vyšiel som z bytu a neodpustil si tresnutie dverami.

Takto to teda rozhodne fungovať nebude!

         „Čo toto má zase kruva fix znamenať?“ vyletel som z kresla a hodil po Sangchulovi účtovnú knihu, ktorej sa stihol vyhnúť. Bola ťažká ako hovädo. „povedal som jasne, že do konca mesiaca majú všetci dlžníci splatiť svoje záväzky!“

„No to áno šéfe, lenže istý chlap menom Darren…“

„Ten jebnutý Angličan?“ buchol som rukami po stole a odtiahol sa od neho „do ringu okamžite!“ preletel som okolo Sangchula, takže nestihol ani reagovať.

„Šéfe ale to je nebezpečné!“

„Je pekné, že máš o mňa starosti.“ Zapálil som si dnes už asi pätnástu cigaretu.

„No, to skôr o toho kto s Vami do toho ringu vlezie.“  Postavil sa vedľa mňa. Otočil som sa k nemu keď výťah cinkol.

„Aby si to nebol ty.“ Vošiel som dovnútra a pohliadol na neho po očku.

„Bolo by mi potešením šéfe ale ešte som nezaplatil za tento mesiac životnú poistku.“

         Oviazal som si ruky a poriadne si spevnil kĺby. Nevnímal som všetky tie reči ktoré okolo mňa viedli chlapi. Blbé dohady o tom, prečo som taký podráždený. Ani jeden kurva nevie aké to je keď im chlap nechce dať. A pri tom sú nadržaní ako skrutkovače ktoré chcú zaskrutkovať skrutku do diery.

Potiahol som si z cigarety a zahasil ju. Skúsil som ohybnosť svojich prstov a vyšiel som do ringu. Buchol som päsťou do dlane a pohliadol na chlapov.

„Kto vyjde tomu zdvihnem plat.“ Nikto nič. „kurva okamžite sem niekto vojde inak vás všetkých vyhodím… aj teba Sangchul!“

„Šéfe, to hádam nie.“ Napravil si okuliare na očiach.

„To kurva hádam áno!“ Zvolal som na nich.

Nakoniec sám Sangchul si stiahol dole sako a kravatu a položil na stoličku. Vyzliekol si košeľu a vzal si zo stola návleky na ruky. „Idem šéfe!“

„Veľa šťastia Sangchul.“ Všetci začali vzlykať a mávať bielymi uterákmi.

„Všetkých vás nakopem na kopu ak neprestanete s týmto divadlom.“

„Áno šéfe.“ Uteráky padli na zem a všetci sklonili hlavy.

„Šéfe.“ Oslovil ma Sangchul, „nebudem Vás šetriť.“

Uškrnul som sa a odtiahol od šnúr „to som rád.“

„Dnes Vám to naložím šéfe.“

„To sa ideš biť v okuliaroch?“

„Áno šéfe.“ Ostal stáť celkom vážne sa na mňa dívať.

„Tvoja vec.“  Nasadil som pózu na box a pritiahol ruky bližšie k tvári. Sangchul urobil to iste. Mojej prvej rane sa vyhol ale druhej už nie.  Snažil som sa ovládať aby som mu neublížil, lenže potom… potom… prišiel on! neudržal som sa. A ak si myslíte, že som Sangchulovi dal k.o. tak sa pletiete.

Ewonova prítomnosť ma rozhodia a prebudila vo mne všetok ten hnev z rána, takže som sa prestal ovládať a Sangchul toho využil. Uvalil mi takú ranu  do tváre, že som sa zapotácal k šnúram a ostal som tam opretý.

Všetci stíchli a ostali ma pozorovať.

„Ste v poriadku? Šéfe?“ Sangchul to nevydržal a dobehol ku mne. Odohnal som ho rukou a  prešiel som dopredu. Pevne som zovrel šnúry a pohliadol na Ewona. „priveďte mi ho sem.“

„Koho? Ewona?“ opýtal sa niekto z davu. „šéfe Vy ho chcete zabiť? Krehkú porcelánovú bábiku?“ všetci sa zhrozili.

„Niečo som kurva  povedal! Urobte čo vám hovorím inak máte všetci padáka na minútu!“ odtiahol som sa od šnúr a Sangchul preliezol šnúry a vyšiel z ringu.

Ewon tam stál ako pribitý a nebol nikto kto by ho bol schopný odpraviť do ringu.

„Prepáčte šéfe! Ale radšej budeme bez práce ako zodpovedný za smrť krehkej porcelánovej bábiky.“ To boli teda sračky. Div tam všetci nezačali revať a objímať toho hnusného odporného…!

„Ja nie som žiadna porcelánová bábika.“ Ohradil sa na moje prekvapenie Ewon a odtisol ich. Vzal si Sangchulove návleky a ako parná lokomotíva vošiel do ringu ku mne.

„Oh… takže sa chceš biť.“

„Chcem!“ nahol sa ku mne. Vedel som, že stojí na špičkách aby sa mi div nie vyrovnal a dal  mi najavo, že ma kopne kde chce a kedy chce a bude sa mu to ešte páčiť.

„Tak to skús… len ma trafiť.“ Zaprel som sa mu o ramená a odtisol ho od seba. nevraživosť v nás len rástla. To čo mi robí celé tie dni, týždne a mesiace sa už nedá ventilovať.

A on to veľmi dobre vie!

Kurva!

         „Ešte si to môžeš rozmyslieť. Nechcem ublížiť tej tvojej porcelánovej tváričke.“ Naštvane sa na mňa vrhol a porušil vari všetky pravidla v športe i v bitke. Proste sa na mňa vrhol. Skočil mi do náruče ako malý chlapec. Oblapil ma nohami a rukami a začal ma bozkávať.

Vysvetlí mi niekedy niekto…

Čo sa to deje okolo mňa?

Pevne som ho chytil za zadok aby mi nespadol a pritisol som ho o šnúry ktoré sa tlakom jeho tela natiahli dozadu.

„Som… som nadržaný…“ oznámil mi do pier v tvári červený.

Niečo takéto by som v živote od neho nečakal, keby som nezistil z jeho bozkov, že je opitý. Zaiste nešiel ani do školy a utekal sa opiť aby mi dokázal čo?

Toto?

No, ako chce.

Ja sa na druhý deň nebudem cítiť ako sketa.

„Hn.. Šéfe…“ zahryzol mi pri tom do pery akoby si chcel odhryznúť z koláča. To ma nabudilo ešte viac. Odtiahol som ho od šnúr a položil na zem v ringu. Jeho ruky sa liepali po mojom tielku. Trhali ho zo mňa dole ako pazúriky malej líštičky.

Pousmial som sa a nechal ho nech sa trápi ďalej. Nakoniec sa mu ho podarilo zo mňa stiahnuť dole. Tie pazúriky mi začal zarývať do kože na chrbte a na hrudi.

„Šéfe, ja chcem tiež také… pekné telo.“ Zamrnčal. Siahol som mu do lona ktoré by teraz unieslo i traktor. Bol tvrdý.

„Vieš, že keď si opitý už nie si taký roztomilý?“

„Hnn.. nehovor také veci.“ Odvrátil odo  mňa hlavu.

Nechcel som ho takéhoto.

Opitého.

Ale niečo mi hovorilo, že jedine vtedy dokáže jednať tak ako jeho telo chce a potlačiť rozum niekde dozadu.

Začal som mu sťahovať nohavice. Nadvihol zadok cez ktorý som ich pretiahol dole. Vyzul som mu tenisky a všetko to skončilo niekde za mnou. Roztiahol som mu  nohy od seba a sklonil sa medzi ne nad lono. Keď som pohliadol hore na Ewona, uvidel som ostatných ako tam ešte stále stoja a zízajú na nás.

Nadvihol som sa a venoval im všetkým nepríjemný pohľad.

„Čo tu kurva ešte robíte zasrani?!“ behom desiatich sekúnd bola telocvičňa prázdna.

„Šéfe. vezmi si ma…“ zamrnčal a rukou začal pátrať v mojich vlasoch. Bol tak umrnčaný a úplne zmätený. Začínal som mať pocit, že moje slová v ňom niečo vykonali. Niečo kruté a tvrdé. Hlboko v ňom. 

Spodky som z neho stiahol dole a pohliadol mu do lona. Mám z toho divný pocit. Proste mu pomôžem od toho stoporenia.

To je všetko.

Ostal som tam kľačať a dívať sa na Ewonove nahé telo. Jeho žiadostivý výraz tváre. Vzal som ho za ruku a usadil na svojich stehnách. Začal konať úplne samovoľne vytiahol mi penis spod boxériek a teplákov. Sám si ho nasmeroval k svojmu zadku a sám naň dosadol. Ostal len sedieť. Ani sa nehýbal. Objal ma okolo krku a položil mi hlavu na rameno.

„Ewon? Ewon!“ zatriasol som s ním „Hej! nehovor mi že… Ewon!“

Oficiálne ho zabijem.

Zabijem ho.

Neostane z neho nič.