kapitola, v ktorej Kalcifer sľúbi Sofi nápovedu

Howl sa vrátil kým boli Sofi a Michael preč. Keď Sofi ráno robila na Kalciferovi raňajky, Howl vyšiel z kúpelne celý nadšený. Upravený a voňajúc po mede si elegantne sadol na stoličku.

„Drahá Sofi,“ povedal, „vždy si taká zaneprázdnená. Včera si napriek mojej rade mala plno práce, však mám pravdu? Prečo si z môjho najlepšieho obleku urobila skladačku puzzle? Len sa tak priateľsky pýtam.“

„Nedávno si sa rozhodol, že ho naložíš v slize. Len ho prerábam,“ povedala.

„To viem urobiť aj sám,“ povedal Howl, „mal som pocit, že som ti to už ukázal. Vedel by som ti tiež vyrobiť pár sedemligových čižiem ak mi dáš veľkosť svojej nohy. Nejaké praktické z hnedej teľacej kože. Je ohromujúce, ako niekto dokáže prejsť jedným krokom desať a pol míle a napriek tomu pristane v kravskom lajne.“

„Čo ak to bolo býčie lajno,“ odvetila Sofi, „odvážim sa povedať, že si na nej našiel aj bahno z močarísk. Človek v mojom veku potrebuje veľa pohybu a cvičenia.“

„V tom prípade si bola ešte zaneprázdnenejšia ako som si myslel,“ povedal Howl, „lebo keď som včera náhodou odtrhol pohľad od Lettinej ľúbeznej tváre, mohol by som prisahať, že som videl tvoj dlhý nos, ako vytŕča spoza rohu domu.“

„Pani Fairfaxová je rodinná priateľka,“ odpovedala Sofi, „ako som mala vedieť, že tam budeš tiež?“

„Máš na to zvláštnu schopnosť, to je dôvod prečo,“ povedal Howl.

„Nič pred tebou nie je v bezpečí. Keby som dvoril dievčaťu čo býva na ľadovej kryhe uprostred oceánu, skôr či neskôr, ale pravdepodobne skôr, by som sa pozrel nahor a uvidel by som ťa ako sa vznášaš vo vzduchu na metle. Popravde, teraz by som z teba už bol sklamaný, keby som ťa tam neuvidel.“

„Odchádzaš dnes na ľadovú kryhu?“ odsekla Sofi, „podľa toho ako sa včera Lettie tvárila už nie je nič čo by ťa tam držalo.“

„Mýliš sa vo mne, Sofi,“ povedal Howl a znelo to, ako keby ho hlboko zranila. Sofi sa na neho zboku podozrievavo pozrela. Na uchu sa mu hojdal červený drahokam a jeho profil vyzeral urodzene a smutne.

„Prejde veľa rokov, kým Lettie opustím,“ povedal, „a popravde, dnes idem navštíviť kráľa. Si už spokojná, pani Všetečná?“

Sofi si nebola istá, či mu má veriť čo i len slovíčko, napriek tomu, že po raňajkách odišiel dverami do Kingsbury. Keď sa objavil Michael a chcel s ním prebrať kúzlo, len mu zakýval. Keďže Michael nemal čo robiť, odišiel tiež. Povedal, že asi pôjde ku Cesariovcom.

Sofi zostala sama. Stále veľmi neverila tomu, čo jej Howl povedal o Lettie, no predtým sa v ňom mýlila a koniec koncov, mala len Michaelove a Kalciferove slovo. Pozbierala všetky modré trojuholníky a s pocitom viny ich začala zašívať späť na striebornú sieťovinu, ktorá ako jediná z obleku zostala. Keď sa ozvalo klopanie, premkol ju strach, že by to opäť mohol byť strašiak.

„Dvere z Portheaven,“ povedal však Kalcifer, mihotajúco sa na ňu škeriac fialovými ústami. V tom prípade by malo byť všetko v poriadku. Sofi krívajúc podišla ku dverám a otvorila ich. Stál pred nimi kôň s povozom. Mladý chlapík okolo päťdesiatky, ktorý viedol povoz, chcel vedieť či Pani čarodejnica nemá niečo, čo by spomalilo opotrebovávanie podkov.

„Pozriem sa,“ povedala Sofi a odrívala k ohnisku.

„Čo mám robiť?“ zašepkala.

„Žltý prášok, štvrtá nádoba na druhej poličke,“ zašepkal späť Kalcifer.

„Týmto kúzlam ľudia najviac veria. Pokús sa netváriť neisto keď mu ho budeš dávať.“

Sofi nasypala žltý prášok na štvorec papiera tak ako to videla robiť Michaela, zvinula ho a odkrívala naspäť ku dverám.

„Tu máš, chlapče môj. Bude to podkovy držať lepšie ako stovky klincov. Počuješ, koník? Viac než rok nebudeš musieť ísť ku kováčovi,“ povedala, „bude to peny. Ďakujem.“

Bol to poriadne rušný deň. Sofi musela nechať šitie tak a s Kalciferovou pomocou predávať. Kúzlo na uvoľnenie zapchatého odtoku, ďalšie na stráženie kôz, a niečo aby sa podarilo dobré pivo. Jediný zákazník, s ktorým mala problémy zaklopal na dvere z Kingsbury. Keď mu Sofi otvorila, stál pred ňou dobre oblečený chlapec v Michaelovom veku. Mal bielu spotenú tvár a zalamoval rukami.

„Madam čarodejnica, majte zľutovanie!“ vravel. „Zajtra mám duel. Dajte mi niečo, čo mi zaručí výhru. Zaplatím vám koľko len budete chcieť!“

Sofi sa ponad rameno pozrela na Kalcifera a on jej odpovedal pohľadom znamenajúcim, že nič také nie je prichystané.

„Ale to by vôbec nebolo správne,“ povedala mu Sofi vážne, „okrem toho, duely sú zlé.“

„Tak mi dajte niečo, s čím budem mať férovú šancu,“ povedal chlapec zúfalo. Sofi sa na neho lepšie pozrela. Bol útly a zdalo sa, že otravovanie tak ľahko nevzdá. Mal na tvári ten zúfalý pohľad, aký majú ľudia čo stále vo všetkom prehrávajú.

„Uvidím, čo s tým budem vedieť urobiť,“ povedala Sofi. Odkrívala k policiam a prezrela si poháre. Jeden s označením ČILI PAPRIKA sa jej pozdával najviac. Nasypala poriadnu kôpku na štvorec papiera a postavila vedľa neho ľudskú lebku.

„Pretože o tom určite vieš viac ako ja,“ zašepkala jej. Chlapec sa s obavami nakláňal ponad prah dverí aby videl čo Sofi robí. Zobrala nôž a urobila s ním niečo, čo dúfala, že vyzerá ako čarovanie dodávajúce paprike mystickú silu.

„Si určená na to, aby bol boj vyrovnaný,“ zamrmlala. „Férový súboj. Rozumieš?“

Poskladala papier a krivkajúc sa vrátila ku dverám.

„Vyhoď to do vzduchu keď duel začne,“ povedala útlemu chlapcovi, „a budeš mať rovnaké šance ako tvoj protivník. Závisí potom však len od teba, či vyhráš alebo prehráš.“

Chudý mladý muž jej bol taký vďačný, že jej chcel dať kúsok zlata. Sofi ho odmietla prijať, tak jej namiesto toho dal dve penny a keď odchádzal, veselo si pískal.

„Cítim sa ako podvodník,“ povedala Sofi keď ukladala peniaze pod kameň v ohnisku, „blázon jeden. Rada by som ten duel videla.“

„To ja tiež!“ vykríkol Kalcifer, „kedy ma už konečne oslobodíš aby som mohol odísť a vidieť také veci?“

„Keby si mi dal aspoň malý záchytný bod o čo ide v tej zmluve,“ povedala Sofi.

„Možno že dnes jeden dostaneš.“

Michael sa vrátil na konci popoludnia. S obavami sa obzrel po izbe aby sa uistil, že sa Howl ešte nevrátil, a potom zašiel k lavici kde rozmiestnil veci tak aby to vyzeralo, že mal plno práce, veselo si pritom pískajúc.

„Závidím ti, že dokážeš tú cestu prejsť tak ľahko,“ povedala mu Sofi prišívajúc modrý trojuholník na sieťovinu.

„Ako sa má Ma- moja neter?“

Michael s potešením opustil pracovnú lavicu a sadol si na stolček vedľa ohniska aby jej porozprával čo v ten deň zažil. Potom sa opýtal Sofi čo celý deň robila. Výsledkom jej rozprávania bolo, že keď Howl plecom otvoril dvere, lebo mal ruky plné balíkov, Michael ani trochu nevyzeral, že by mal plno práce. Krútil sa na stolčeku a smial sa na duelovom kúzle.

Howl chrbtom zatvoril dvere a unavene sa o ne oprel s tragickým výrazom na tvári.

„Pozrite sa na seba!“ povedal, „som celkom zničený. Celý deň som kvôli vám otročil. A nikto z vás, dokonca ani Kalcifer, si nevie nájsť čas aby ma privítal!“

Michael previnilo vyskočil a Kalcifer povedal: „Ja nikdy nezdravím.“

„Stalo sa niečo?“ opýtala sa Sofi.

„To je už lepšie,“ povedal Howl, „niektorí z vás konečne predstierajú, že si ma všimli. Aké milé od teba, Sofi, že sa pýtaš. Áno, niečo nie je v poriadku. Kráľ ma oficiálne požiadal aby som našiel jeho brata a dosť výrazne naznačil, že by nebolo do veci, keby som popri tom stihol ešte aj zničiť Čarodejnicu z Pustatín. A vy si tu všetci sedkáte a smejete sa!“

Každému bolo okamžite jasné, že sa Howl dostal do stavu blízkemu svojej slizovej nálade a bola len otázka času, kedy opäť so slizom začne. Sofi rýchlo odložila šitie.

„Urobím ti teplý toast s maslom,“ povedala.

„To je jediné, čo vieš urobiť pre tragicky zúfalú bytosť?“ opýtal sa Howl, „urobiť toast?! Nie, nevstávaj. Vláčil som sa sem s plnými rukami vecí pre teba, takže to najmenšie čo môžeš urobiť, je prejaviť aspoň zdvorilý záujem. Tu!“

Vysypal kôpku balíkov Sofi do lona a jeden podal aj Michaelovi. Sofi otvárala balíčky celá zmätená. Niekoľko párov hodvábnych pančúch, dva balíky najlepších spodničiek s volánmi, čipkou a saténovými vložkami. Pár pohodlných čižiem zo sivého semišu, čipkovaný šál a vodovo šedé šaty s čipkou podobnou tej na šále. Sofi sa na každú z vecí pozerala okom profesionála a od úžasu stratila reč. Samotná čipka musela stáť majland. Užasnutá jemne pohladila hodváb na šatách.

Michael si vybalil pekný nový zamatový oblek.

„Na to si musel minúť všetky peniaze z hodvábnej peňaženky!“ povedal nevďačne, „Nepotrebujem to. To ty potrebuješ nový oblek.“

„Aký nezištný len som,“ povedal Howl, „ale nemôžem vás so Sofi poslať za kráľom očierniť moje meno, oblečených v kobercoch. Myslel by si, že sa o svoju starú matku zle starám. Nuž, Sofi? Majú čižmy správnu veľkosť?“

Sofi vzhliadla od šiat.

„Snažíš sa byť milý,“ povedala, „alebo zbabelý? Ďakujem ti veľmi pekne, ale ja nikam nepôjdem.“

„Koľká nevďačnosť!“ vykríkol Howl vzpínajúc ruky, „poďme si opäť urobiť zelený sliz! A potom by som mal s hradom odtiahnuť tisícky míľ prečo a nikdy viac už neuvidím svoju ľúbeznú Lettie!“

Michael sa na Sofi prosebne pozrel. Zamračila sa. Veľmi dobre vedela, že šťastie oboch jej sestier závisí na tom, či bude súhlasiť s návštevou kráľa. So zeleným slizom v rezerve.

„Zatiaľ si ma nepožiadal, aby som to spravila,“ povedala, „len si povedal, že to proste urobím.“

„Ale urobíš to, však?“ usmial sa Howl.

„Tak dobre. Kedy chceš aby som šla?“ opýtala sa Sofi.

„Zajtra poobede,“ odpovedal Howl, „Michael môže ísť ako tvoj sluha. Kráľ ťa očakáva.“

Sadol si na stolček a začal veľmi podrobne a vecne Sofi vysvetľovať čo má povedať. Na vyhrážku so slizom už celkom zabudol. Teraz veci šli tak, ako to Howl chcel, uvedomila si Sofi. Mala chuť dať mu facku.

„Očakávam od teba, že vykonáš veľmi precíznu a dôvtipnú prácu,“ vravel Howl, „takže si odo mňa bude kráľ aj naďalej objednávať transportné kúzla, ale nebude mi veriť s niečím tak dôležitým, ako je hľadanie jeho brata. Musíš mu tiež vysvetliť ako veľmi som nahneval Čarodejnicu z pustatín a vysvetliť mu, aký som pre teba dobrý syn. No chcem aby si to urobila takým spôsobom, ktorému bude rozumieť. V tomto som naozaj nepoužiteľný.“

Howl vysvetľoval veľmi detailne. Sofi rukami objala balíky a snažila sa to všetko vstrebať. Michael zatiaľ postával vedľa Howla a snažil sa od neho vypýtať radu na kúzlo, na ktorom práve pracoval. Howl však mal plnú hlavu kráľa a rozmýšľal nad ďalšími drobnosťami ako ho presvedčiť, preto Michaela odháňal preč.

„Teraz nie, Michael. Práve ma napadlo, Sofi, že by si si to možno mohla natrénovať. Aby ťa palác príliš neohromil. Nechceme predsa, aby si sa počas rozhovoru cítila nesvoja. Ešte nie, Michael. Tak som ti zariadil stretnutie s mojou starou učiteľkou, Pani Pentstemmonovou. Je to veľkolepá stará pani. Má v sebe niečo, čo z nej robí ešte majestátnejšiu osobu než je kráľ. Takže na to už budeš trochu pripravená keď prídeš do paláca.“

V tej chvíli si Sofi priala, aby nikdy nebola súhlasila a odľahlo jej keď sa Howl konečne otočil k Michaelovi.

„Dobre, Michael. Teraz ty. Čo je?“

Michael zamával žiariacim šedým papierom a celý nešťastný mu v rýchlosti vysvetlil aké neuskutočniteľné sa mu kúzlo zdá. Howl vyzeral byť trochu ohromený, že to počuje, ale zobral mu papier zo slovami: „Tak mi teraz povedz, s čím máš problém.“

Pozrel sa na papier a jedno obočie mu vyletelo nahor.

„Skúšal som ho robiť ako hádanky a tiež som vyskúšal spraviť to, čo sa tam píše,“ vysvetľoval Michael, „ale so Sofi sme nedokázali chytiť padajúcu hviezdu…“

„Pre všetko na svete!“ vykríkol Howl, začal sa smiať a musel si zahryznúť do pery aby s tým prestal.

„Lenže toto nie je kúzlo, ktoré som ti nechal. Kde si to našiel?“

„Na lavici, v tej kope vecí čo Sofi nazhŕňala okolo lebky,“ povedal Michael, „bolo to jediné kúzlo, ktoré som tam nepoznal, tak som si myslel…“

Howl vyskočil a hrabal sa vo veciach na lavici.

„Sofi opäť štrajkovala,“ povedal a ako hľadal, veci lietali do všetkých strán.

„Mal som to vedieť. To kúzlo tu nie je,“ zamyslene lebku poťapkal po hnedej, vyleštenej hlave, „máš sa, kamarát? Mám podozrenie, že si prišiel odtiaľ. Gitara určite áno. Ehm- Sofi, drahá…“

„Čo?“ povedala Sofi dôstojne.

„Ale nič. Len si otvorila dvere,“ povedal Howl, „a táto vec, o ktorej si Michael myslí, že je kúzlo, sa sem dostala vďaka tomu. Ani jednému z vás nedošlo, že kúzla takto bežne nevyzerajú?“

„Kúzla často vyzerajú divne,“ povedal Michael, „čo to teda je?“

Howl sa pohŕdavo zasmial.

„Rozhodni sa o čo to je. Napíš druhý verš! Ach, človeče!“ povedal a rozbehol sa ku dverám.

„Ukážem vám,“ zavolal ako utekal hore po schodoch.

„Zdá sa, že sme včera naháňaním sa po močariskách strácali čas,“ povedala Sofi. Michael skľúčene prikývol. Sofi videla, že sa cíti hlúpo.

„Bola to moja chyba. Ja som otvorila dvere?“ povedala.

„Čo bolo vonku?“ spýtal sa jej Michael s veľkým záujmom, no práve v tej chvíli tam vtrhol Howl, ktorý zbehol dole schodmi.

„Nakoniec tú knihu nemám,“ povedal. Teraz už vyzeral byť nahnevaný.

„Michael, počul som dobre keď si povedal, že si bol vonku a snažil si sa chytiť padajúcu hviezdu?“

„Áno, ale bola príliš vystrašená, spadla do jazierka a utopila sa,“ odpovedal Michael.

„Vďaka Bohu za to!“ povedal Howl.

„Bolo to veľmi smutné,“ povedala Sofi.

„Tak smutné?“ povedal na to Howl, rozčúlenejší ako kedykoľvek predtým.

„Bol to tvoj nápad, však mám pravdu? Ako inak! Viem si ťa živo predstaviť ako beháš po močariskách, skackáš pomedzi trávu a povzbudzuješ ho v tom! Dovoľ, aby som ti povedal, že to je najhlúpejšia vec akú v živote urobil. Keby sa mu tú vec podarilo chytiť bol by omnoho smutnejší! A ty…“

Kalcifer ospalo zablikal do komína.

„Čo sa tak vzrušuješ a robíš hurhaj?“ žiadal vysvetlenie, „sám si jednu chytil, nie je tak?“

„Áno, a…!“ začal Howl a otočil svoj zlostný mramorový pohľad na Kalcifera. Spamätal sa však a namiesto toho sa otočil k Michaelovi.

„Michael, sľúb mi, že sa už nikdy nepokúsiš chytiť tú vec.“

„Sľubujem,“ povedal Michael ochotne, „čo to teda je ak to nie je kúzlo?“

Howl sa pozrel na šedý papier čo mal v rukách.

„Volá sa to Pieseň, a predpokladám, že tým by to aj malo byť. Ale nie je tu celá a nepamätám si jej zvyšok.“

Zamyslene zostal stáť ako keby ho napadlo niečo, čo ho trápilo.

„Myslím, že bol druhý verš dôležitý. Mal by som ho zobrať späť,“ povedal, šiel ku dverám a otočil ručičku na čiernu farbu. Potom sa otočil a pozrel na Sofi a Michaela, ktorí, prirodzene, zízali na farbu, na ktorú ručička ukazovala.

„Tak dobre,“ povedal Howl, „viem, že by sa Sofi vybrala za mnou keby som šiel a ju nechal tu. To by zase nebolo fér voči Michaelovi. Poďte teda obaja, tak vás budem mať aspoň tam, kde na vás budem vedieť dohliadnuť.“

Otvoril dvere do ničoty a vošiel dnu. Michael zakopol o stolček keď sa za ním rozbehol a keď Sofi vstala, všetky balíčky jej spadli z lona do ohniska.

„Dávaj pozor na iskry, nech sa nič z toho nespáli!“ povedala rýchlo Kalciferovi.

„Len ak mi sľúbiš, že mi potom porozprávaš čo je tam vonku,“ odpovedal jej, „mimochodom, práve si dostala nápovedu.“

„Naozaj?“ povedala Sofi, ale mala príliš naponáhlo aby sa tomu venovala.