kapitola, v ktorej Sofi dokáže, že je užitočná

Jediné, čo Sofi mohla urobiť, bolo rozhodnúť sa, že Howlovi ukáže aká je výborná upratovačka, skutočný poklad. Starou handrou si zviazala jemné biele vlasy, vyhrnula si rukávy na chudých stareckých rukách a okolo pásu si uviazala starý obrus ako zásteru. Bolo rada, keď si uvedomila, že nemusí upratovať celý hrad, ale len štyri izby. Uchmatla si kôš a metlu a pustila sa do roboty.

„Čo to robíš?“ spoločne v zdesení zaplakali Michael a Kalcifer.

„Upratujem,“ odvetila Sofi pevne. „Toto miesto je hanbou.“

„Nepotrebuje to,“ povedal Kalcifer a Michael zamrmlal: „Howl ťa za to vyhodí!“ ale Sofi ich oboch ignorovala. Prach lietal v chumáčoch.

Kým upratovala ozvalo sa ďalšie klopanie. Kalcifer vzplanul, volajúc: „Dvere z Portheaven!“ a poriadne si kýchol, čím do oblakov prachu vyprskol fialové iskry. Michael opustil pracovnú lavicu a išiel ku dverám. Sofi nakukovala cez prach, nahla sa a videla, že tentokrát Michael otočil ručičkou na štvorci tak, že sa dole ukázala modrá kvapka farby. Potom otvoril dvere na ulicu, ktorú Sofi videla aj cez okno. Stálo tam malé dievča. „Prosím, Pán Fisher,“ povedala, „Prišla som si po kúzlo pre moju mamu.“

„Kúzlo bezpečia na loď tvojho otca, však?“ povedal Michael. „Počkaj chvíľu.“ Zašiel späť k lavici kde z flašky vysypal prášok z mušlí na štvorec papiera. Kým to robil, malé dievča nakuklo dnu a pozeralo na Sofi rovnako zvedavo ako Sofi na ňu. Michael skrútil papier okolo prášku a vrátil sa k nej hovoriac: „Povedz jej, aby ním posypala celú loď. Vydrží to aj keby bola búrka.“

Dievča si zobralo papier a podalo mu mincu. „Aj táto čarodejnica pracuje pre Čarodejníka?“ opýtala sa.

„Nie,“ povedal Michael.

„Myslíš mňa?“ zavolala Sofi. „Ó áno, dieťa moje. Som najlepšia upratovacia čarodejnica v Ingary,“ Michael zatvoril dvere a podráždene sa na ňu pozrel. „Teraz sa to roznesie po celom Portheaven. Howlovi sa to možno nebude páčiť,“ na dverách opäť otočil zelenú.

Sofi sa sama pre seba zachichotala. Možno by mala odložiť metlu a mala by sa oddať úvahám. No možno to presvedčí Howla, aby ju tu nechal ak si všetci budú myslieť, že pre neho pracuje. Ako dievča by sa Sofi kôli svojmu správaniu prepadla od hanby. Ako starú ženu ju však vôbec netrápilo čo urobila alebo povedala. Uvedomila si, že tak cíti dobre a spokojne.

Hlasno vyšla na Michaela keď dvíhal kameň v ohnisku a skryl pod neho mincu, ktorú mu dalo dievča. „Čo to robíš?“

„Kalcifer a ja sa snažíme šetriť nejaké peniaze,“ povedal Michael dosť previnilo. „Howl by minul každú penny, keby sme to nerobili.“

„Nezodpovedný rozhadzovač!“ pukotal Kalcifer. „Aj Kráľove peniaze by minul tak rýchlo, že by som nestihol spáliť jediné poleno. Neslýchané.“

Sofi rozprášila vodu z umývadla aby sa usadil prach, kôli čomu musel Kalcifer ustúpiť nabok. Potom ešte raz pozametala celú podlahu. Smerovala pri tom smerom ku dverám aby sa mohla pozrieť na štvorec s ručičkou nad nimi. Štvrtá strana, ktorú ešte nevidela otvorenú, mala kvapku s čiernou farbou. Hádajúc kam to vedie, Sofi začala svižne zametať pavučiny z nosníkov. Michael zastonal a Kalcifer si opäť kýchol.

Práve v tej chvíli vyšiel Howl z kúpelne šíriac okolo seba vôňu parfumu. Vizeral nádherne a elegantne. Dokonca aj strieborné vyšívky na obleku vizerali byť žiarivejšie. Keď videl čo sa robí, položil si na hlavu modro-strieborný rukáv aby si ochránil vlasy.

„Prestaň s tým, žena!“ povedal. „Nechaj tých ubohých pavúkov!“

„Je to hanba mať v dome také pavučiny!“ vyhlásila Sofi, ťahajúc ich dole v chumáčoch.

„Tak ich daj dole, ale pavúky nechaj tak,“ povedal Howl. Pravdepodobne mal pre pavúky slabosť, pomyslela si Sofi. „Akurát narobia ďalšie pavučiny,“ povedala.

„A zabijú muchy, čo je veľmi užitočné,“ povedal Howl. „Nehýb s tou metlou, kým neprejdem, prosím.“

Sofi sa oprela o metlu a sledovala ako Howl prešiel izbou a zodvihol gytaru. Keď položil ruku na klučku, Sofi povedala: „Ak červená vedie do Kingsbury a modrá do Portheaven, kam vedie čierna?“

„Aká si len otravná stará žena!“ povedal Howl. „Vedie do mojej súkromnej únikovej diery, a nemáš právo vedieť, kde to je.“ Otvoril dvere do rozsiahlych, pohybujúcich sa slatín a hôr.

„Kedy sa vrátiš späť, Howl?“ opýtal sa Michael trochu zúfalo.

No Howl sa tváril, že nepočuje. „Kým budem preč nezabiješ jediného pavúka.“ povedal Sofi a dvere sa za ním s buchnutím zatvorili. Michael sa pozrel na Kalcifera a povzdychol si. Kalcifer zapraskal zlomyseľným smiechom.

Keďže jej nikto nevysvetlil kam Howl odišiel, Sofi si pomyslela, že šiel opäť loviť mladé dievčatá a sama sa pustila do práce s väčším odhodlaním a silou ako kedykoľvek predtým. Po tom, čo jej povedal Howl, si už voči pavúkom nedovolila páchať žiadne zlo. Tak začala metlou udierať do trámov a kričala: „Von, pavúci! Practe sa mi z cesty!“ Pavúci liezli o život každou možnou cestou a pavučiny padali vo veľkom. Potom pravdaže musela podlahu pozametať ešte raz. Keď bola hotová, kľakla si na kolená a vydrhla ju.

„Prajem si, aby si prestala!“ povedal Michael, sediac na schodoch aby jej neprekážal. Kalcifer, krčiac sa čo najviac vzadu, zamrmlal: „Teraz ľutujem, že som s tebou tú dohodu uzatvoril!“

Sofi plná enerie drhla ďalej. „Budete oveľa veselší keď bude všetko pekné a čisté,“ povedala.

„Ale teraz mi je nanič!“ protestoval Michael.

Howl sa späť nevrátil do neskorej noci. Za ten čas Sofi vytrvalo zametala a drhla až kým neprišla do štádia, že sa s len ťažko vedela hýbať. Sedela zhrbená na stoličke a všetko ju bolelo. Michael sa chytil Howlovho vlajúceho rukáva a ťahal ho do kúpelne, kde ho Sofi počula ako zo seba v tichom oduševnenom mrmlaní sype sťažnosti. Frázy ako „strašná stará ženská“ a „vôbec ma nepočúvala!“ bolo veľmi ľahké začuť, aj napriek Kalciferovi kričiacemu: „Howl, zastav ju! Oboch nás zabíja!“

No všetko, čo Howl povedal, keď ho Michael konečne pustil, bolo: „Zabila si nejakého pavúka?“

„Pravdaže nie!“ vyštekla Sofi. Bola nahnevaná na bolesť. „Pozreli sa na mňa a utekali oživot. Čo sú zač? Dievčatá, ktorým si zjedol srdcia?“

Howl sa rozosmial. „Nie. Len jednoduchí pavúci,“ povedal a snivo zamieril hore po schodoch. Michael si povzdychol. Šiel do miestnosti s metlami a prehrabával sa tam, kým nenašiel starú skladaciu posteľ, slamené matrace a nejaké koberce, ktoré prestrel v priestore pod schodami. „Dnes večer by si mala spať radšej tu,“ povedal Sofi.

„Znamená to, že ma Howl nechá zostať?“ spýtala sa Sofi.

„Neviem!“ povedal Michael podráždene. „Howl sa nikdy k ničomu nezaväzuje. Bol som tu šesť mesiacov kým sa zdalo, že si všimol, že tu bývam urobil zo mňa svojho učňa. Len som myslel, že posteľ bude lepšia ako stolička.“

„V tom prípade ti veľmi pekne ďakujem,“ povedala Sofi vďačne. Posteľ bola určite pohodlnejšia ako stolička a keď sa vnoci Kalcifer sťažoval, že je hladný, bolo pre Sofi ľahké rozhýbať vŕzgajúce kosti a dať mu ďalšie poleno.

Počas nasledujúcich dní Sofi bez ľútosti upratala celý hrad. Mala zo seba veľkú radosť. Vraviac si, že hľadá stopy, umyla okná, vyčistila tečúce umývadlo a prinútila Michaela aby spratal všetko čo je na pracovnej lavici a na poličkách aby ich mohla vydrhnúť. Vypratala aj všetky skrine a zvesila všetko z trámov a tiež ich vyčistila. Ľudská lebka, ktorú si obľúbila, začala vizerať, že trpí rovnako ako Michael. Tak často sa musela sťahovať! Potom pribila staré plachty na trámy najbližšie k ohnisku a prinútila Kalcifera aby sklonil hlavu, kým zametala komín. Kalcifer to nenávidel. Zapraskal sebeckým smiechom, keď Sofi zistila, že sú sadze rozprášené po celej izbe, takže ju musela celú upratať ešte raz. To bol Sofiin problém. Bola neúprosná, ale chýbala jej metóda. Za tou nemilosrdnosťou však niečo bolo: vypočítala si, že to tu celé neuprace bez toho, aby skôr či neskôr nenarazila na Howlove skryté zásoby dievčenských duší, alebo rozžuvaných sŕdc alebo na niečo, čo má spojitosť s Kalciferovou zmluvou. Komín, chránený Kalciferom, jej prišiel ako dobrá skrýša. No nebolo tam nič len množstvo sadze, ktorú Sofi v taškách uložila na dvore. Dvor bol jedným z hlavných miest na jej zozname teoretických skrýš.

Vždy keď Howl vošiel dnu, Michael a Kalcifer sa nahlas sťažovali na Sofi. Zdalo sa však, že ich Howl nevníma. Nevšimol si ani čistotu. A tiež si nevšimol, že skriňa s jedlom začala byť dobre zásobovaná koláčmi, lekvárom a príležitostne šalátmi.

Tak ako Michael prorokoval, cez Portheaven sa to roznieslo. Ľudia prichádzali ku dverám len aby sa pozreli na Sofi. V Portheaven ju volali Pani Čarodejnica a Madam Kúzelníčka v Kingsbury. Hoci boli ľudia, ktorí prichádzali z Kingsbury, lepšie oblečení ako tí z Portheaven, nikto z oboch miest nerád niečo požadoval od niekoho tak mocného bez dôvodu. Preto Sofi vždy musela prestať s prácou aby prikývla, usmiala sa a prevzala darček, alebo alebo aby Michael pre niekoho prichystal jednoduché rýchle kúzlo. Niektoré darčeky boli milé – obrazy, povrázok s mušlami a užitočné zástery. Sofi používala zástery každý deň a mušle s obrazmi zavesila vo svojom kumbálku pod schodami, vďaka čomu začal čoskoro vizerať veľmi útulne.

Sofi vedela, že by jej to chýbalo, keby ju Howl vyhodil. Začínala sa toho stále viac a viac báť. Vedela, že ju nemôže ignorovať navždy.

Ďalšou miestnosťou, ktorú upratala, bola kúpelňa. Tá jej zabrala dni, pretože v nej Howl, každý deň strávil strašne veľa času predtým ako odišiel. Hneď ako z nej vyšiel, zanechajúc ju plnú pary a voňavých kúziel, Sofi sa pustila do práce. „Teraz sa niečo dozvieme o zmluve!“ mrmlala si vo vani, ale jej hlavný cieľ bola pravdaže polička s vrecúškami, flaštičkami a tubami. Každú jednu zložila pod zámienkou, že musí poutierať poličku a strávila väčšinu dňa tým, že ich všetky opatrne prezrela, či v niektorej so štítkom POKOŽKA, OČI, a VLASY, nie je vskutočnosti kúsok z dievčaťa. Jedié čo však zistila bolo, že všetko to boli len krémy, prášky a farby. Ak to kedysi boli dievčatá, tak si Sofi myslela, že na ne Howl použil tubu NA ROZKLAD a rozložené ich spláchol v umývadle. Ale aj tak dúfala, že to bola iba kozmetika vo vrecúškach.

Poukladala všetko späť na poličku a ďalej upratovala. Tej noci, ako sa celá bolavá posadila na stoličku, Kalcifer zahundral, že kôli nej vyčerpal do dna jeden z horúcich prameňov.

„Kde sú tieto horúce pramene?“ opýtala sa Sofi. V poslednej dobe bola veľmi zvedavá.

„Hlavne pod Portheavenskými podchodmi,“ povedal Kalcifer. „Ale ak budeš takto pokračovať, budem musieť čerpať vodu z Pustatín. Kedy prestaneš s upratovaním a zistíš ako zrušiť moju zmluvu?“

„V správnom čase,“ odvetila Sofi. „Ako mám z Howla dostať von podmienky, keď tu nikdy nie je? Vždy býval vonku tak veľa?“

„Len vtedy, keď je za tým slečna,“ povedal Kalcifer.

Keď sa kúpelňa blyšťala čistotou, Sofi vydrhla schody a chodbu na poschodí. Potom sa presťahovala do Michaelovej malej bočnej izby. Michael, ktorý v tej dobe vizeral tak, že sa zúfalo zmieril so Sofi ako s istým druhom prírodnej katastrofy, vykríkol zdesením a vyrútil sa hore schodami aby zachránil svoj najcennejší majetok. Bol v starej krabici pod jeho červotočom prežratou malou posteľou. Ako sa ponáhľal odniesť krabicu preč, Sofi v nej zazrela modrú stuhu a točenú cukrovú ružu na vrchu niečoho, čo vizeralo ako listy.

„Takže Michael má frajerku!“ povedala si keď triasla oknom aby ho otvorila. Tiež viedlo na ulicu v Portheaven – a Sofi vyhodila perinu na parapetu aby sa vyvetrala. Vzhľadom na to, aká bola v poslednej dobe hlučná, bola Sofi sama zo seba dosť prekvapená, že sa Michaela nespýtala kto je jeho dievča a ako sa mu darí chrániť ju pred Howlom.

V Michaelovej izbe bolo také obrovské množstvo prachu a odpatkov, že nimi skoro utopila Kalcifera keď chcela aby to všetko spálil.

„Ty ma privedieš do hrobu! Si rovnako bezcitná ako Howl!“ zabehlo Kalciferovi. Bolo vidieť len jeho zelené vlasy a kúsok modrého čela.

Michael uložil svoju milovanú krabicu do zásuvky v pracovnej lavici a zamkol zásuvku. „Dúfam, že nás Howl poslúchne!“ povedal. „Prečo mu to s týmto dievčaťom trvá tak dlho?“

Na ďalší deň sa Sofi chystala, že začne s upratovaním zadného dvora. No v ten deň v Portheaven pršalo, dážď udieral do okien a v komíne dul vietor, kvôli čomu Kalcifer syčal hnevom. Aj dvor bol súčasťou domu v Portheaven, takže keď Sofi otvorila dvere tiež tam lialo. Dala si zásteru na hlavu, hrabala sa trochu v tom neporiadku a predtým ako príliž zmokla našla vedro s vápnom a veľkým štetcom. Doniesla ho dovnútra a začala pracovať na stenách. V miestnosti na metly našla starý rebrík, takže vápnom natrela aj strop medzi trámami. V Portheaven pršalo ešte ďalšie dva dni, no napriek tomu keď Howl otvoril dvere so zelenou farbou a vyšiel von do hôr, počasie tam bolo slnečné a veľké tiene mrakov sa naháňali po šedivníku rýchlejšie ako hrad. Sofi natrela vápnom aj svoj kumbál, schodisko a Michaelovu izbu.

„Čo sa tu stalo?“ opýtal sa Howl, keď sa na tretí deň vrátil. „Je to tu omnoho svetlejšie.“

„Sofi,“ povedal Michael hlasom plným hrôzy.

„Mohol som si myslieť,“ povedal Howl, ako mizol v kúpelni.

„Všimol si to!“ zašepkal Michael Kalciferovi. „ Iste mu už dievča konečne dáva kopačky!“

Na druhý deň v Portheaven stále mrholilo. Sofi si upravila účes, vyhrnula si rukávy a uviazala si záseru. Zozbierala metlu, kôš a mydlo a hneď ako Howl vyšiel z dverí svojej izby vydala sa do nej ako postarší anjel pomstiteľ. Nechala si to na koniec zo strachu, čo by tam mohla nájsť. Neodvážila sa doteraz do izby ani len nakuknúť. A ako krívala hore schodami, pomyslela si, že to bolo hlúpe. Teraz jej bolo jasné, že to bol Kalcifer, kto robil všetku silnú mágiu v hrade a Michael všetku každodennú prácu, kým sa Howl túlal po vonku chytajúc dievčatá a využíval tých dvoch rovnako ako Fanny využívala ju. Sofi nikdy nemala z Howla pocit, že by bol nejak obzvlášť desivý. Teraz už necítila nič, len opovrhnutie.

Prišla na vrchnú chodbu a našla Howla stáť uprostred dverí do jeho izby. Lenivo sa opieral jednou rukou o zárubňu a celkom jej blokoval cestu.

„Nie, nespravíš to,“ povedal celkom pokojne. „Chcem ju mať špinavú, ďakujem.“

Sofi na neho vyvalila oči. „Kde si sa tu z čista-jasna vzal? Videla som ťa, že si šiel von.“

„Už som ti to hovoril,“ povedal Howl. „Na Kalciferovi a chudákovi Michaelovi si sa poriadne vyzúrila. Myslím si, že by si to dnes so mnou mala vzdať. A čokoľvek ti Kalcifer povedal, som čarodej, aby si vedela. Nenapadlo ťa, že dokážem používať kúzla?“

Toto zničilo všetky Sofiine predpoklady. Radšej by zomrela ako by to mala pripustiť. „Každý vie, že si čarodejník, mladý muž,“ povedala prísne. „No to nič nemení na skutočnosti, že tvoj hrad je najšpinavším miestom, na ako som kedy bola,“ pozrela sa do izby za Howlovým visiacim modro-strieborným rukávom. Na koberci bolo toľko smetí, že vizeral ako vtáčie hniezdo. Nebolo tam ani stopy po hromade pohryzených sŕdc, ale tie boli pravdepodobne za alebo pod veľkou posteľou s nebesami. Šedo-biele závesy na nej boli pokryté hrubou vrstvou prachu a bránili jej v tom, aby videla čo je za oknom.

Howl jej rukávom zamával pred tvárou. „Ho-ho. Nebuď všetečná.“

„Nie som všetečná!“ protestovala Sofi. „Tá izba…!“

„Ale áno, si všetečná,“ povedal Howl. „Si strašne všetečná, hrozne panovačná a desivo čistotná stará žena. Ovládaj sa. Všetkých nás tu terorizuješ.“

„Keď je tu ako v chlievi,“ povedala Sofi. „Nemôžem si pomôcť!“

„Pravdaže vieš,“ odvetil Howl. „Mám svoju izbu rád takú, aká je. Musíš priznať, že mám právo žiť v chlievi ak to chcem. Teraz choď dole a nájdi si niečo iné. Prosím. Nenávidím hádky.“

Nedalo sa nič robiť, a tak Sofi mohla len odkrívať preč s hrkotajúcím vedrom po boku. Bola trochu otrasená a veľmi prekvapená, že ju Howl hneď nevyhodil z hradu. Keďže to nespravil, začala uvažovať nad niečím ďalším, čo bolo treba urobiť. Otvorila dvere vedľa schodov a zistila, že dážď takmer ustal. Vyšla na dvor kde začala energicky triediť hromady mokrých odpadkov. Ozvalo sa kovové rinčanie! A opäť sa zjavil Howl. Zakopol uprostred veľkého plátu hrdzavého železa, ktorý chcela Sofi odsunúť ako ďalší.

„Ani tu nie,“ povedal. „Si neoblomná, čo? Nechaj dvor napokoji. Viem, kde sa čo nachádza a nedokázal by som nájsť veci, ktoré potrebujem na svoje transportné kúzla, ak ich upraceš.“

Takže tu niekde je pravdepodobne zväzok duší alebo krabica so srdciami, pomyslela si Sofi. „Som tu kvôli upratovaniu!“ kričala na Howla.

„Potom si budeš musieť nájsť nový zmysel života,“ povedal Howl. Na chvíľu sa zdalo, že stratí trpezlivosť aj on a nahnevane na Sofi upieral svoje divné, bledé oči. Dokázal sa však ovládnuť a povedal: „Teraz choď pekne dnu, ty hyperaktívna stará vec, a nájdi si na hranie niečo iné, skôr ako sa naštvem. Nenávidím keď sa hnevám.“

Sofi zložila svoje chudé ruky. Nepáčilo sa jej, že na ňu čumia oči podobné skleneným guličkám. „Pravdaže to nemáš rád!“ odsekla. „Neznášaš všetko čo ti je nepríjemné, však? Si lenivý, tak je! Vykĺzneš zo všetkého čo nemáš rád!“

Howl sa silene usmial. „Tak dobre,“ povedal. „Už obaja vieme o chybách toho druhého. A teraz sa vráť späť do domu. Len choď. Otočka.“ približoval sa k Sofi, mávajúc rukami smerom ku dverám. Rukáv na mávajúcej ruke sa zachytil o okraj hrdzavého kovu a roztrhol sa. „Do prdele!“ povedal Howl, držiac roztrhané modro-strieborné pásy na konci rukáva. „Pozri, čo si spôsobila!“

„Môžem to zašiť,“ povedala Sofi.

Howl na ňu vrhol ďalší sklenený pohľad. „Zas s tým začínaš,“ povedal. „Ako veľmi máš asi rada obskakovanie iných!“ Opatrne chytil roztrhaný rukáv medzi prsty pravej ruky a potiahol nimi nadol. Ako jeho prsty prešli po modro-striebornej látke všetky trhliny zmizli. „Pozri,“ povedal. „Už chápeš?“

Sofi porazená odkrívala späť do domu. Čarodejníci rozhodne nemuseli používať bežné spôsoby. A Howl jej ukázal, že medzi čarodejníkov skutočne patrí. „Prečo ma nevyhodil von?“ povedala spolovice sebe a spolovice Michaelovi.

„Ničí ma tým,“ povedal Michael. „Ale myslým si, že všetko robí prostredníctvom Kalcifera. Väčšina ľudí, ktorí sem prídu si ho dokonca ani nevšimnú, alebo skamenejú od strachu keď ho uvidia.“