Kapitola VII.

• XXXI.                    Tvoje telo

         Vari si nikdy nevidel sneh?

         Levi sedel na kraji lavi ky pod strechou starej tr nice. Druhý kraj lavi ky bol mierne zasne ený preto e sa nachádzal takmer zarovno so strechou tr nice. Na krajinu padala tma, a tak sa sneh odrá al v za atých plynových lampách pouli ného osvetlenia. Nepríjemný chlad sa vtieravo vpíjal do ko e pod oble enie. Leviho skromné oble enie sa sna ilo mrazivému po asiu napomáha . Sedel na studenej drevenej lavi ke s rukami zalo enými na hrudi a s nohou prehodenou cez nohu. Sna il sa udr a o najviac telesného tepla po kope zatia o si plnil svoj trest za neuposlúchnutie rozkazu. 

Trest. Nebol to oficiálny trest. Bol to Erwinov osobný trest ktorý prišiel neo akávane a niesol so sebou znaky pokrytectva. Za ka dý poh ad ktorý kedy Erwinovi venoval, ka dú pomocnú ruku ktorú mu podal, za toto všetko skon il na takmer pätnás mínusovom mraze. Odetý len vo svojej uniforme a obrnený tvrdohlavos ou.

Za o ho ten lovek trestal? Pre o ho vyhnal do mrazivej noci? Bola pravda, e ho poslal len von, pred ubytov u. Levi sa však vzoprel aj tomuto príkazu. Vybral sa hlbokým snehom a k tr nici na druhú stranu ulice. Nezále alo mu, i si niekto pomyslí, e prišiel dobrovo ne umrznú , preto e vedel, e on neumrzne ani keby tu sedel do rána. Neumrzol by tu len preto, aby mohol znova pohliadnu Erwinovi do o í poh adom plným horiacej nenávisti.

De kedy sa rozhodol nenávidie Erwina, nebol ni ím výnimo ný. Erwin prišiel v jedno ráno za ním so svojou novou šar ou velite a a prikázal mu.

Bol to tvrdý príkaz ktorý sa nedal obís . Erwin bol vysoko nad ním. Tento krát rozhodoval o tom na ktorú stranu sa vydá, kedy má spadnú a kedy zaúto i .

Nebola to autorita ktorá mu vadila. Bol to Erwinov poh ad ktorý horel. Plytké modré o i u neboli zamrznutým nebom, ale horúcim, bublajúcim a hlbokým oceánom. Akoby sa behom noci celá Erwinova duša a osoba roztopili ako svieca. Všetko o mal na Erwinovi rád zmizlo ako mávnutím ruky. Udialo sa to tak náhle, e nestihol vstreba všetky zmeny a vibrácie ktoré od Erwina prichádzali.

Všetko o poznal, všetko, omu dôveroval behom jednej noci zmizlo. Neuverite né a zárove desivé.

Cítil ako mu drevenie zadok na studenej lavi ke. Sneh sa sypal a k jeho nohám a na vedomie mu pomaly za ala pada únava. Kam vlastne odišli tie modré o i ktoré videl v ten chladný ve er? Erwin bol zvláštny, šialený, a strašidelný, preto e Erwin si myslel, e mu Levi patrí.

Sna íš sa všetkých zachráni Levi? o si tým kompenzuješ? Nikto kto pod tvojimi rukami umrel, sa u nevráti!

Hlava mu klesla ni šie a pomaly sa za ínal prepada do hlbokého sna. Sta ilo u len málo aby jeho hlava klesla úplne dole. Jeho telo by sk zlo po opierke a Levi by sa zrejme ocitol na zemi, ale naš astie jeho tvár zachytili dve horúce dlane skôr ne mu stihla hlava úplne klesnú dole.

Si úplne iný lovek…

Levi pomaly otvoril svoje unavené o i. Chví u mu trvalo ne sa opä zorientoval v objatí silného mrazu. Prvé na om spo inul jeho zrak, boli dve modré o i. Erwinove o i boli tenká adová stena skrz ktorú prenikali slne né lú e. Tak krehká a nezmyselná schránka ktorá chránila jeho horúce vnútro.

„Chceš umrznú ? Pre o sa musíš chova ako malé die a? Pre o sa tak zrazu chováš?“

Erwin si Leviho hlavu náhlivo privinul k svojmu ramenu. Rukami bez rozmyslu sk zol na jeho boky a pritiahol si ho po lavi ke na svoje telo.

„Idiot,“ šepol Levi unavene, „plním len tvoje rozkazy…“

Erwin si potichu vydýchol a zatvoril o i. Levi vyznel v jeho náru i ako die a. Aspo na okamih si velite mohol myslie , e jeho najsilnejší mu je tým najkrehkejším stvorením na svete.

Aspo na malý okamih…

• XXXII.                    o spravíš, ak zmiznem?

         Šum vetra sa ustálil a náhle celé okolie zaniklo. Levi sa díval na malý útr ok papiera  ktorý dr al medzi svojimi prstami. Keby mu len trvalo dlhšie ne by sa dostal k odkazu, keby sa k nemu nikdy v  ivote nedostal a radšej by umrel. A lovek stratí svoju nádej zistí, e ju vlastne nikdy nemal vo svojich rukách. V dy driemala hlboko v  loveku ku ktorému sa upínal.

Jeho nádejou nebol Eren, jeho skurvenou nádejou bol Erwin Smith, jeho velite a priate . Ak udstvo potrebovalo zachráni , bol to jedine Eren ktorý dokázal vyhovie tejto po iadavke. On, Levi, nepotreboval zachra ova , on il. Jeho nádej bola v tom vysokom, blbom blondiakovi ktorý nedokázal presta bojova po iadnej porá ke. Leviho nádej na pre itie bola ukrytá v o iach ktoré pred ním skrývali skuto né ja Erwina. Preto e Erwin celý ivot nepoznal ni iné ne boj, preto e Erwin nedokázal nájs miesto kde by ostal. Svet bol príliš ve ký a Erwin bol vo i nemu príliš malý aby si vybral len jedno miesto. Medzi múrmi sa ich domov neskrýval.

Pre udí ako sme my, tu nie je miesto.

Sám sebe nedokázal popísa svoj vz ah k Erwinovi. Ka dý z nich sa choval úplne inak. Navzájom sa nedokázali dop a a ke šlo do boja, Levi sa za al a plnil príkazy ktoré mu Erwin dával, preto e sa celé tie roky ktoré slú il po jeho boku sa nau il rešpektova jeho skúsenosti a zru nosti. Rešpektoval Erwinovu osobu a jeho zmysel pre realitu.

Jedného d a budeš bojova príliš dlho, a potom zmiznú bu oni, alebo ty.

Levi sa usadil na padnutý kme stromu a zdvihol hlavu od malého útr ku ktorý priniesla sokolica.

Nebolo ni smutnejšie, ne poznanie, e lovek ktorý bol schopný obetova polovicu udstva aby druhá polovica bola slobodná, nedokázal pozna , kedy má presta . Nikto nechcel umrie a všetci sa báli. Ka dý by radšej umrel rukou loveka ne by zo ratý titánom.

„Erwin, ty nevieš, kedy presta bojova …“

o by si spravil, ak by som zmizol, Levi? Len týchto pár slov zívalo z papiera na Leviho s takou le érnos ou, e si Levi takmer dokázal predstavi ako sa Erwin pri ich písaní tváril. S úsmevom na tvári, avou rukou dr al brko a sna il sa do seba opä vstreba všetok ivot. Neustále pre íval.

Erwin bojoval aj ke sa mu pod nohami otváralo peklo, zatia o on ešte stále lietal príliš vysoko na to, aby mohol vidie plamene.

• XXXIII.                  Bli šie ne som kedy akal

Po dlhých slne ných d och sa kone ne rozpršalo. Zdalo sa, e dá nemieni ustúpi a kde oko dohliadlo bola obloha pokrytá sivými oblakmi. Ke sa zdalo e sa dá kone ne utíšil a výprava sa mô e kone ne pohnú vpred, po asie sa škodoradostne opä zhoršilo. Prvé dni sa sna ili stále hýba vpred preto e dá znamenal, e výskyt titánov bude minimálny. Bahnitý terén a zlá vidite nos nakoniec expedíciu úplne zastavila. Naš astie výprava narazila na opustené budovy na kraji lesa. Erwinovi vtedy na tvári hral ví azný úsmev a Levi ho obišiel s chladnou poznámkou, e hlupákom patrí svet.

Dve hodiny pred nálezom sa Levi a Erwin pohádali.

„Myslím, e je na teba naštvaný, preto e v tom studenom da di prechladol,“ skonštatovala Hanji, „vieš predsa, e je ni ší, menší a u ší ne my. Objem tuku ktorý zahrieva jeho telo je… no…“ zlo ila ruky ktorými názorne ukazovala Leviho proporcie, spä k telu.

„Neznášam ke má takúto náladu,“ povzdychol si Erwin otrávene. O kom pohliadol na svojho kapitána ktorý si ohrieval pri ohni.

„Takúto?“ zasmiala sa Hanji, „ty u neho rozoznávaš u aj nálady? To je tak familiárne a romantické.“

„Hanji!“ Erwin si povzdychol.

„Nevedela som, e Levi má nálady,“ mykla plecami a ukazovákom avej ruky si zatisla okuliare na nose.

„Chorý Levi, to znie skoro ako bol m tvy,“ zašomral Erwin. Chví u sa pasoval s prichádzajúcim kýchnutím. Sna il sa zadr a nával zo svojho vnútra pridr aním nosu, ale nakoniec jeho potreba vyhrala. Aj ke to nebolo silné kýchnutie, Levi okam ite oto il na Erwina hlavu. Keby mohol poh ad zabíja , Erwin by bol na mieste m tvy – zase.

„Magor!“ zahu al Levi smerom ku krbu. Nastavil svoje dlane nad oran ové plamene a ešte viac sa zamra il.

„Toto je jeho druhá výprava za múry pod tvojim velením, e áno?“ ozval sa Mike poza Erwinov chrbát.

„Myslím, e ma za al nenávidie v tom okamihu, kedy ho generál poslal pre m a s depešou.“ Erwin si nalial z d bánu vodu do hlineného poháru. Chví u z blízkosti sledoval matné odrazy svetla na hladine vody ne si opä povzdychol. Na okamih zatvoril o i ne si uvedomil, e je zbyto né prenáša svoju otrávenú náladu na ostatných vnútri domu. Zvrtol sa na päte a vyšiel von.

Len o sa zapozeral na sivé nebo, dá pomaly za al rednú a dopadli na zem posledné kvapky. Nad Erwinovou hlavou ostali len sivé kúdole vatových oblakov. Vzduch bol vlhký a svie i. Prvé nad ím za al okam ite premýš a , bol postup na východ odkia oblaky prichádzali. Ís napred da u znamenalo, e oskoro sa oblaky nad nimi pre enú. Zdalo sa, e oblaky na východe za ínajú rednú a trha sa. Slabý lú svetla pretínal tenkú vrstvu oblakov a dopadal na vzdialené hory. Ak by vydr alo takéto po asie do rána, mohli by schopní do dvoch dní dorazi na pláne.

Silný povraz myšlienok prerušila dutá rana. Erwin najskôr za al lámanie dreva a následne pád ve kých skál. Z ruky mu vypadol hlinený hrn ek ktorý padol do trávy. Celá avá as starej stodoly ktorá stála pri dome bola zrazu v troskách spod ktorých sa vynoril šes metrový titán.

Nikdy si nemô eš by ni ím istý.

„Kapitán!“ Petra preliezla cez okno. Vystrelila laná k streche a nechala sa vytiahnu za ich pomoci hore. Prebehla opatrnými a malými krokmi po úzkej strane strechy ne si uvedomila, e titán ktorý zaúto il na Erwina bol špeciálny druh.

„Petra vypadni odtia !“ za ula hlas svojho kapitána. Nikde na vôkol neboli stromy ktoré by jej poskytli úto isko. Titán sa strmhlav vrhol na bo nú stranu domu ktorú prerazil svojim telom. Petra sk zla po šikmej strane domu a spadla z piatich metrov do vysokej trávi.

Erwin ktorý sa nestihol uhnú letiacim úlomkom skál a dreva sa pozbieral s rozbitým elom zo zeme. Vtrhol cez rozbúranú stranu do domu aby našiel svoju výbavu ktorú nechal le a pri krbe.

„Levi!“ prudko sa za ním Erwin oto il ke drobný mu vybehol obratne po troskách rozbúranej strany domu von.

Levi vystrelil jedno z lán smerom na titána, ke bubon za al navíja oce , vystrelil druhé lano smerom ku kamennému komínu ktorý bol z  asti zbúraný. Hák sa do kame a zabodol pevnejšie ne do mäsa titána. Levi sa pritiahol ku komínu a zárove k titánovi. Ak by sa oba háky vzopreli ostal by visie medzi titánom a komínom. Hubovité mäso na ramene titána naš astie rýchlo povolilo. K Levimu sa dostalo zakrvavené lano s kusom titánovho mäsa. Tento zásah sta il aby sa titánova pozornos oto ila od Petry na Leviho.

Velite sa dostal na strechu pomocou výstroje behom pár sekúnd. Levi v ten okamih opä vystrelil lano smerom na titána. Trafil sa tesne nad oko a ne stihol pomocou plynu nabra rýchlos , dostal sa vysoko nad neho. O akával e tá potvora chytí jeho lano a hodí ním o zem. Jediné o mu ostávalo bolo oslepi tú stranu kde mal zabodnuté lano. Preto hodil svoj me smerom na pravé oko. Titán arbavo siahol po lane a prudko ním trhol na stranu k domu. Levi sa ocitol vo vzduchu.

Niekedy a nezachránia ani skúsenosti.

Erwin zabodol hák na opa nú stranu komína a spustil sa na kraj strmej strechy. Vystrel okam ite vo nú ruku smerom k Levimu ktorý padal šikmo k stene domu. Lano ktoré sa dr alo v komíne sa preborilo murivom a uvo nilo sa. Okam ite zmenil smer pádu.

„Chy sa ma! Prosím chy sa ma!“ skríkol Erwin a spustil sa za kraj strechy. Nohou sa oprel o hranu škridiel a druhou o stenu.

Levi k nemu vystrel ruku. Ich prsty sa o seba otreli, a behom toho okamihu kedy sa sna il Erwin silou mocou vyh ada dve šedé o i, zbadal za Levim v korunách stromov mäsité postavy.

Slnko vyšlo príliš rýchlo.

„Levi!“

Erwin sledoval ako Levi mí a ich spolo nú dráhu. Okam ite sa za ním oto il a prekvapene pohliadol na svojho kapitána ktorý sa odrazil od vysunutej strany domu a pevne sa chytil jeho ruky. Erwin ne akal ani okamih. Vyu il zotrva nú silu a vyšvihol Leviho k sebe na strechu. Celý bubon na pravej strane bol vylomený. Lano sa na navijaku vá alo v tráve na zemi.

„V aka kapitán!“ zvolal Oluo a za pomoci Hanji a  alších dvoch vojakov ochromili extrémny druh nato ko, e mu Oluo mohol zasadi smrte nú ranu.

„Levi,“ postavil sa Erwin, „si schopný…“

„Jasné, sta í mi jeden navijak a me , predsa som takmer nesmrte ný ty bastard! Myslíš si, e som nejaký skurvený arodej?!“

Myslím.

• XXXIV.                Levi a nezízaj

Erwin sa sna il znie o najchytrejšie a najreprezentatívnejšie. Nevedel odkia tento cudzinec prišiel a pre o sa choval tak agresívne vo i trom opilcom. Ostra ito si prezrel bledú tvár. Nespúš al ho ani na okamih z o í. Ke sa usadil za svoj stôl v kancelárii a ponúkol Levimu miesto, len tam stál pri dverách a h adel mu do o í akoby v  ivote nevidel v o iach modrú farbu.

„Toto má by nejaký výsluch?“

Desiatnik Smith polo il obe ruky na dosku svojho stola. Odml al sa a len sledoval nízku postavu cudzinca. Jeho uh ovo ierne vlasy a ónyxové o i sa v matnom svetle svie ok leskli. Boli tvrdé a nezlomné. Presne ako to ierne vzácne kamenie ktoré videl v okolí aristokratickej štvrti v Stohess. Nedovolil si odhadnú vek mladíka, preto e jeho útle telo zavádzalo akýko vek odhad. Zdalo sa však, e silu má ako dospelý chlap. Nie o záhadné a znepokojivé vy arovalo z mu a ktorý sa celkom dobrovo ne vydal MP.

ím to je?! Pre o sa tak díva? Pre o šiel celkom dobrovo ne? Pre o sa tak sakra díva?

„To je všetko?“ opýtal sa opä Levi. Stál pred ním so zalo enými rukami a trpezlivo vy kával.

„Ako sa voláš?“

„Bol som napadnutý a ty odvedieš m a namiesto tých srá ov? Pre o ma v tomto meste u vôbec ni neprekvapuje?“

„Ako si sa dostal poza múr?“

„Oh?“ Levi pozdvihol obo ie a rozhodol sa zmeni svoju polohu. Usadil sa na stoli ku ktorá bola pri stene. Prelo il nohu cez nohu a prehliadol si nezaujato nechty.

„Vieš, e máš problém, je to tak?“ pokúsil sa o  alšiu otázku Erwin.

„Problémy s tebou, alebo s tým, e sa trhan ako ja dostal do nóbl mesta?“

„Pre o si vôbec tu? Pre o si šiel dobrovo ne so mnou? Mohol si ma napadnú a ujs .“

„Oh nasra , máš príliš ve a otázok.“ Povzdychol si Levi a postavil sa.

„Preto e tomu nechápem!“ Ohradil sa Erwin a taktie sa postavil zo svojej stoli ky. Oprel sa rukami o stôl a zabodol svoj intenzívny poh ad hlboko do Leviho lebky akoby dokázal íta myšlienky. Jedinou odpove ou mu bol chladný poh ad a kamenný výraz tváre.

To, o Erwina roz u ovalo bola tvrdá sebaistota mladíka. Jeho neoblomná viera v to, e mô e odís kedy sa mu zachce. Bol si sebou tak istý, a to ni ilo Erwinov vnútorný pokoj. Nedával na sebe ni pozna , ale v jeho vnútri sa prehá ala silná búrka. iadny rešpekt k vojenskej polícii, iadny rešpekt k nemu. Pre o tento ónyxový rebel musel padnú do cesty práve jemu. Ten najhorší druh loveka. Ignorantský a arogantný.

„Tvoje meno!“ precedil Erwin nasrdene cez zuby.

„To je tak rozkošné,“ Levi sa oprel rukou o rám otvorených dverí, „znel si a tak bolestivo sladko a rozkošne tam na ulici, a teraz mi venuješ vra edný poh ad, preto e som sa nakoniec rozhodol, e mi nemáš o ponúknu ?“

„Meno!“ zvolal Erwin a buchol po stole.

Tie ónyxové, vzácne a matné o i museli ma meno. Tá bledá tvár kontúrovaná iernymi vlasmi musela by pomenovaná. Ak by sa mu u nikdy nemohol pozrie do tváre potreboval vedie meno loveka ktorý sa jedného d a zjavil a zarazil mu do cesty obrovský adovec.

„Musím a neuverite ne roz u ova ,“ povzdychol si Levi, „myslím, e radšej odídem. Mo no sa jedného d a ešte stretneme.“

„ o si myslel tým, aby som a nau il lieta ?!“ zvolal za ním Erwin. Slová mu vysko ili na jazyk náhle ako posledná nádej ktorá sa objaví ne akane a zdalo sa, e to zabralo. Levi mu ostal stá oto ený chrbtom vo dverách.

„Mô e lovek ktorý nepozná svoje priority lieta ? Pre o si sa vôbec pridal k  u om ktorí chránia skurvencov? Aby mohli okráda chudákov? o tu robím, Erwin Smith? V tejto kancelárii, a pre o nie som na mieste obete, Erwin Smith?“

S akou jedovatos ou a hnevom vyslovuješ moje meno. Priority aby som mohol… lieta ?

Ak odíde, Erwin vedel, e ho u nikdy neuvidí, preto e nemal priority ktoré by mu dovolili nau i ho lieta . Pýtal sa Erwina na dôvody namiesto toho aby ho okam ite odsúdil a Erwin ešte stále nedokázal odpoveda . Sta ilo nájs v sebe pár odpovedí na otázky na ktoré sa ho nikto nikdy neopýtal aby zabránil odchodu osoby ktorá neplánovane vtrhla do jeho cesty. Bol si viac ne istý, e sa vôbec netú il stretnú s vojenským príslušníkom.

„Chceš sa nau i lieta ? Pridaj sa k armáde. Zabezpe ím aby si sa stal lenom prvej náborovej jednotky. Budeš trénova ako náhle to bude mo né!“ V Erwinovom hlase bolo jasné nadšene. Dokonca aj jeho o i zmäkli a zamra enie takmer zmizlo z jeho tváre.

„Po káme dva dni,“ odvetil Levi, „stretneme sa pri hlavnom vstupe do podzemia. Ak sa nedostavíš o polnoci na miesto, budem vedie na om som.“  Vyšiel z kancelárie.

o to robíš, Erwin? Zatkni ho! o sa to s tebou deje pre boha?!

Naštvane buchol po stole a vybehol k dverám od svojej útlej kancelárie. Sna il sa vyjednáva s niekým kto si to nezaslú il. Bol skuto ne obe ou alebo úto níkom? Bolo a ké rozozna a súdi udí. Nakoniec mal pravdu. Erwin sa pridal k vojenskej polícii z vlastných, osobných dôvodov ktoré zah ali z istej asti všetko o jeho neznámy kus adovca povedal.

„Levi!“ zvolal z konca chodby Levi, „volám sa Levi a presta na m a stále zíza !“

Pre o si ho nechal ís ?

Erwin sa usadil spä na svoje miesto v kresle a pohliadol na prázdny papier ktorý pred ním le al. Nedokázal pochopi sám seba. Niekde hlboko v sebe mal pocit, akoby sa stretol so zosobnením všetkého o le alo mimo jeho dosah. Akoby sa pretrhla pomyslená hranica a nie o pravdivé a jedine né vtrhlo do jeho cesty.

oskoro Erwin pochopil, pre o dostal lehotu dvoch dní. Ráno za ním prišiel velite a  iadal ho o meno úto níka z predošlej noci. Ráno Erwin zistil, e Levi bol obe ou rovnakým dielom akým bol aj úto níkom.

• XXXV.                Posol dobrých správ

Rados bola naproste oprávnená. Erwin bol na ive, monarchia zvrhnutá a ostával u len jeden hlavný problém, ktorý bol len špi kou adovca. História a Eren, boli ešte stále nezvestní. Boli dôvody na rados , ale v Leviho prípade sa v šili na kopu len problémy. Nedokázal vyrieši skoro ni . Blúdil dookola a sna il sa vypátra Erena zatia o Erwina skoro  povesili. Na úteku pred psychopatom Kennym, obvinený z nieko ko násobnej vra dy a Mikasa ktorá ho prebodávala poh adom. Mal pocit, e ju ka dým okamihom ovalí nie ím a kým a pošle dole prúdom po rieke.

„Povedal som vám, e ni neviem!“ zvolal zajatec vy erpane. Z nosu mu tiekla krv. Hlava ho kvôli zubom neznesite ne bolela a k tomu mu za ala opúcha ruka v oblasti ramenného k bu. Levi bol naproste šialená osoba.

„Mne sa zdá, e ani nevieš na o sa pýtam ty kopa sra iek!“

„Levi! Levi! Levi!“ skôr ne stihol menovaný opä zabori svoju nohu do zúbo ených úst mu a, z kríkov vybehla Hanji so širokým úsmevom. Zastala pár krokov pred ním a obálku ktorú prinášala mu nasilu vtisla do oboch rúk ktoré mu pevne zovrela.

„Hanji…“

„Levi!“

„Hanji prosím presta .“

„Levi!“ zvolala naradovane akoby vo svete u neboli iadne iné problémy. Mo no mu dokonca prišla poveda , e zatia o on sa potuloval po lese ako posledná špina, oni vyhladili posledného titána a postavili Erwinovi obrovskú sochu v nad ivotnej ve kosti.

„Hanji presta !“ vytrhol svoje ruky z jej zovretí a oto il obálku zalepenou stranou k sebe.

„Erwin dostal tvoju správu, zdá sa, e El je šikovná a ve mi rýchla. Aj ke má v povahe do všetkého oba .“ Pohladila si ublí ene rameno.

Po o ku pohliadol na ruku ktorou ublí ene oznamovala, e jeho sokolica má agresívne sklony ako jej pán. Ak by to povedala na hlas, pokr il by obálku a hodil by jej ju úh adným oblú ikom do ela. Rozlepil bez slova obálku a vytiahol prelo ený list papieru.

„Potom ako sa nám podaril prevrat moci, podarilo sa na mám vytiahnu zo š achty kde sa Eren a História zrejme nachádzajú.“

„Hanji,“ oslovil ju Levi prechádzajúc si riadky o ami, „u ili ma íta …“

„Len… som celá vzrušená z toho, chápeš?! Kone ne je spravodlivos na našej strane! Získame Erena a História bude právoplatne dosadená na svoj trón! Všetko bude…“

„Hanji, presta !“ opä ju vyzval Levi. Pohliadol na u skrz okraj papiera aby ju uml al a znova pohliadol na obsah. ítal jednu vetu stále dookola akoby bola zakliata. U mal pocit, e sa dostane na koniec listu, ke sa Hanji opä rozre nila akoby bola uprostred námestia na re níckej sú a i.

Levi pokr il list do guli ky a presne ako si predtým sám sebe s uboval, hodil guli ku elegantným oblúkom Hanji do ela.

„Zmena plánu detiská,“ zvolal Levi na svoj oddiel ktorý sa rôzne pova oval v jeho okolí, „vydáme sa smerom na západ.“ Zdvihol papierovú guli ku zo zeme a zalo il si ju do vrecka od nohavíc.

Skôr ne vyrazili potiahol za šnurovanie od zeleného pláš u vojenskej polície a nechal ho vo ne padnú do trávy. U v  ivote nechcel cíti ni podobné na svojich ramenách. Mal pocit, akoby sa ho ten pláš sna il udusi a spáli na popol. Bol to pláš l í a úskokov ktoré on nikdy nerobil.

„ o s ním?“ opýtala sa Sasha a pohliadla na ich zajatca.

„Hanji ho odvedie spä do mesta.“

„Páni, Levi o si mu urobil?“ sklonila sa k domlátenému chlapovi. Zadumane si prešla prstami po perách.

„Výsluch,“ odvetil Levi pokojne.

Zápasil s jednou jedinou otázkou na jazyku. Sledoval Hanji ako pomohla chlapovi na nohy. Chcel vedie , i sú aj ostatní v poriadku. Bol aleko od domova. Prešlo len pár dní a on mal pocit, akoby bol pre celé mesiace.

„Hanji, na sloví ko…“ oto il sa ostatným chrbtom a pomalým krokom vykro il cez lúku.

Úbohý mu opä spadol na zem ke ho Hanji nedbalo pustila a prebehla k nízkemu kapitánovi s úsmevom na tvári. Mo no e tušila na o sa potreboval opýta . o a ilo jeho vnútro a pre o sa poriadne nedokázal sústredi na h adanie Erena a Histórie. Preto e Erwin sa taktie nedokázal plne sústredi na svoju úlohu. Zrazu nemal na jazyku iadne slová.

Ke vtrhla na šibenicu, Erwin mal slu ku na krku. Nezmohla sa na ni iné ne na výkrik. V ten okamih sa medzi udí za ala dostáva novinová správa. Z ulíc vychádzali udia ktorí v  ivote v Stohesse neboli. V otrhanom oble ení, niektorí bosí, vyhladovaní. Všetci boli váhou spravodlivosti.

Nikdy to Levimu nesmieš poveda . Nikdy mu nepovedz, e som mal slu ku okolo krku aj kvôli nemu.