Kde to som?

Sadla som si k môjmu purpurovému notebooku a začala hladať mne veľmi známu stránku. Vlastne, bol to chat kde sme hrávali rp. Vyhodilo mi tam kolonku do ktorej som napísala svoju prezývku a stačila tlačítko Vstúpte. Po chvíli ma to prihlásilo a ja som si začala písať. 

Hodiny ubiehali dosť rýchlo, ale kedže boli prázniny, mohla som byť hore aj do rána. Po chvíli ma ale začala boleť hlava a rozmazávalo sa mi pred očami. Takto zle mi asi ešte nikdy nebolo, a nie to ešte bezdôvodne. Už som nedokázala udržať očné viečka otvorené, klesla som hlavou na klávesnicu a stratila vedomie…

***

Otvorila som oči. Ostré svetlo mi udrelo do očí, tak som ich radšej privrela. Nevedela som, kde sa nachádzam. Cítila som sa nejako divne a pamätala som si iba pár vecí, aj to iba matne. Keď sa mi napravil zrak, opatrne som sa rozhliadla dookola. Nachádzala som sa v malej podkrovnej izbe. Na stenách sa striedala čierno modrá farba s bielymi pásikami a plafón silno modrej, podobnej nočnej oblohe. Boli tam aj primalované biele hviezdy a nádherný mesiac. Pri strieborných dverách sa nachádzal menší stolík na ktorom stáli vystavené fotografie. Pár metrov od dverí bola skriňa, vedľa nej plazmová televízia s DVD-čkom.

„Takže, už si hore?“ Prehovoril na mňa milý dievčenský hlas od dverí. Pozrela som sa tým smerom a uvidela som čierno vlasé dievča s modrým melírom, chudej a zároveň vysokej postavy. Bola mi povedomá.

„Kde to som?“ Skúmavo som si ju prezrela.

Pokračovanie na budúce