Keep smiling

         Minho pobehoval po šatni a zháňal jediný kus oblečenia ktorý mal dotvoriť jeho dokonalý image. Nikto tomu však nevenoval pozornosť pokiaľ sa nezačal príliš motať okolo Taemina. Ten mu so smiechom pomáhal prehľadávať všetky veci, dokonca aj svoje aby záhadný doplnok našli. Keď sa Taemin hrabal už vo všetkom možnom, Minho sa napriamil a poťukal ho po ramene.

„Myslím, že by to chcelo vlastniť tvoju šatku ktorú máš na krku.“ Usmial sa a poukázal rukou na bledo modrú šatku, ktorá zdobila maknae-ov krk.

„Hmmmm… čo za ňu dostanem?“ Nahol sa k nemu Taemin.

„Ah, Tae, Tae…“ pokrútil hlavou Minho s úsmevom, „ty by si si nemal zakrývať krk, je to jedna z najkrajších častí tela ktorú máš.“

„Ehm ehm…“ odkašľal si pri nich Jonghyun. Ďalej sa však venoval obliekaniu na predstavenie.

„Oh.“ Rozviazal si šatku Taemin a podal ju Minhovi.

„Nechaj si ju, padne ti viac ako Minhovi a ty prestať flirtovať a ak ste obaja hotoví tak vypadnite rušíte.“ Veľká prietrž mračien by sa roztrhla nad hlavou Keya keby to bolo možné. Šialený Mordor by sa rozpútal v jeho blízkosti a chcel by pohltiť všetko usmiate a rozžiarené.

„Radšej pôjdeme.“ Vzal si šatku Minho a vzal Taemina za rameno.

„P-počkaj ešte sa musím obuť.“ Vzal si radšej čižmy do ruky a vyšiel zo šatne von.

„Vau.“ Prerušil ticho po ich odchode Jungyhun.

„Hovoril si niečo?“ Div nezavrčal Key.

„Že vau.“ Otočil sa na neho, „včera ti to predstavenie nestačilo? Musíš rýpať do Taemina ďalej?“

„Už by toho bolo aj dosť nie?“ Vložil sa konečne do situácie Onew. Pohliadol na Keya ktorý mu uhol pohľadom.

Všetko bude lepšie než čeliť skutočnosti ktorú mu Taemin predhodil. Z malého vtáčatka ktorého tak rado objímalo sa stal dravec. Nastal čas, kedy ho Taemin už nebude potrebovať? Kedy jeho vtipy už nebudú vtipné a Taemin sa nezasmeje? Nebude sa usmievať ako nevinný školáčik keď ho vezme dospelácky okolo ramien a pobozká ho? Malý Taemin ktorého školil, káral a viedol aby bol silný v tvrdom biznise. To je ono… vždy mu chcel len dobre.

Však ty sa vrátiš. Uložíš sa opäť ku mne a zaspíš opretý o moju ruku.

         Cítil Keyov pohľad na svojom chrbte, prebodávajúci a nahnevaný. Nesplnil jeho požiadavku, nevrátil mu pohladenie po tvári pri piesni Hallo. Odtiahol sa od neho, zanechal ho samotného čo fanúšikov muselo dostať pretože boli zvyknutí na určitú postupnosť a poslušnosť ich maknae.

„Čo to malo znamenať?“ Konečne chytil jeho rameno Key, otočil si ho tvárou k sebe. Vážny výraz pripravený absolútne potopiť dole Taemina. Mohol sa mu vysmievať, mohol mu prikazovať a ukazovať smer, Taemin bol ochotný toto všetko podstúpiť, teraz však čelil Key niečomu horšiemu a to bol on sám. Musel sa dívať do tváre mladého muža, ktorého sám pripravil postupne o jeho úsmev, ktorý patril často len jemu. Key… je skvelý hyung hovorieval si. Mám rád všetkých, ale Key…

„Neviem o čom hovoríš Hyung.“

„Teraz ideš hrať chladného princa? Urob to ešte raz Taemin, ešte jeden krát!“ Výstražne sa k nemu nahol.

Nepríjemný, príliš vážny, chladný pohľad Keya ho prinútil cúvnuť. Nenávidel keď sa tak díval a bol vari jediný v jeho šírom okolí, kto dokázal mať tak prenikavý nenávistný pohľad. Nikdy nedržal žiadne emócie von. Dokonalý Key vo svojej prirodzenosti.

„Ah Onew urob niečo prosím ťa. Key vyzerá akoby mal Taemina každú chvíľu ovaliť.“ Otrávene sa ozval Minho.

„Čo mám robiť, keď ani neviem čo sa deje? Obaja mlčia ako polená. Porozprávam sa s nimi až budeme doma.“ Rozhodol sa Onew a ostal stáť pri dverách od šatne. Čakal kým vojde Taemin a za ním Key. Zatvoril dvere s povzdychom. Vedel čo presne ho doma čaká a radšej by sa ešte bol pol hodiny plazil po zemi aby sa tomu vyhol aspoň o pol hodiny.

         „Môžete prosím zhasnúť?“ Požiadal šoféra auta Minho. Vzadu sa náhle zotmelo aby si mohli oddýchnuť po vyčerpávajúcom koncerte. Nočná tma prúdila skrz zatemnené sklá auta a vnárala dovnútra ešte viac tmy.

Minho sa pohodlne oprel vedľa Taemina a pohliadol zamyslene pred seba. Za ním sedel Key a len tá skutočnosť mu nedovolila sa postaviť od Taemina. Ani keby začali lietať mimozemšťania okolo ich auta, ani keby vodník vyšiel z kanála a prisal sa k ich autu a chcel uniesť Jonghyuna. 

Zatvoril pevne oči aby sa pokúsil aspoň na chvíľu zaspať. Tak by sa jednoducho vyriešil jeho problém s Keyom, ktorý by sa náhodou mohol pokúsiť ho odsadiť od Taemina. Jednoducho sa spraví, že spí – myšlienky mu to však nedovoľovali. Otočil mierne hlavu  na maknae ktorý mal opretú hlavu o bok sedačky pri okne. Zdalo sa, že už je unesený aspoň na pol očka v spánku. Tak je to dobre pomyslel si a zatvoril opäť oči.

Asi po desiatich minútach sa Key rozhodol, že je čas obísť všetky Minhove zátarasy – rovno ich preskočil. Nahol sa zozadu k Taeminovi a oprel sa predlaktím o opierku sedačky. Prstami  pohladil hnedé pramienky jeho vlasov ktoré padali dole pozdĺž tváre na ramená.

„Tae,“ šepol potíšku, „nechceš si sadnúť ku mne?“  Mladý mu však vôbec neodpovedal. Buď  už spal, alebo nemal vôbec náladu sa zhovárať s Keyom, ktorý len pred necelou hodinou na neho útočil.

V aute bolo nepríjemné ticho – no napriek tomu nikto nepočul Keyov šepot slovíčok do hnedých prameňov. Po všetkých tých sladkých slovíčkach nasledoval už len bozk s ktorým sa Taemin nedokázal zmieriť. Nevydržal už viac sedieť a tváriť sa, že spí, nevníma Keya a všetko mu je ukradnutné.

„Hyung prosím prestaň.“ Mierne sa k nemu otočil Taemin.

„Hm,“ prekrížil ruky na opierke Key, „doteraz si mi nepovedal, že mám páliť do čerta takže… poď sem…“ nadvihol sa a začal si ho lákať k sebe ukazováčikom. Keby v ten moment neboli v aute, Taemin by bol už od neho vzdialený na pol kilometra. Mal chuť začať kričať aby všetkých zobudil, na druhej strane ho pomaly pohlcovala túžba presadnúť si ku Keyovi. Obe možnosti boli neprijateľné. Mohol len mlčať a snažiť sa stále odmietať Keyove prosby a jeho sladké slová.

„Taemin.“ Len letmo sa dotkol jeho vlasov.

„Prebudíš Minho.“ Uhol sa ďalšiemu Keyovmu dotyku.

Celá táto situácia mu prišla neprirodzená – Key ako pokušiteľ, ktorý si opäť potreboval niečo dokázať. Nikdy neprehrá, vždy má pravdu, božský Key lámač sŕdc. Podvodník s príťažlivým smiechom ktorý ho pobláznil, zahrnul ho starostlivosťou a nakoniec si potreboval spraviť už len svoj majetok. Podvodník.

„Hold, ak ku mne nepôjdeš tak sa Minho prebudí.“ Mykol ľahostajne plecom Key.

„Nie.“ Odmietol ho chladne Taemin a oprel sa späť. Ak má vyhrať nad človekom ako je Key, musí si postaviť hlavu, byť neoblomný. Ja a byť neoblomný pri Keyovi?

„Chcel by som ťa.“ Ozvalo sa mu zrazu pri uchu. „Tae počuješ? Podaj mi ruku.“

„Hyung!“ Šepol potichu. Začínal byť z neodbytného Keya nervózny. „Ak neprestaneš, prebudím Onewa!“

„Požaluješ mu aký je Key-hyung perverzný a zlý k svojmu maknae?“

„Nie som tvoj maknae!“ Otočil sa na bok Taemin aby mu čelil konečne tvárou v tvár. „Neviem ako ťa napadlo, že som tvoj!“

„Pretože ty chceš byť môj.“ Pohladil ho rubom prstov po tvári. „Až budeme doma, nechcem aby si si vymenil miesto s Jonghyunom. Chcem ťa mať pri sebe. V noci pekne hreješ a voniaš.“ Začal si namotávať hnedý pramienok vlasov na svoj prst.

Chceš ma len vyhrať, premôcť, vziať si a potom poslať zase do čerta pretože božský Key musí mať všetko po čom túži, musí to získať! Ja ale nie som tvoj maknae! NIE SOM!

„Minie…“ prešiel mu ukazovákom po dĺžke nosu až na pery. „Máš nádherné pery..“ zastavil sa bruškom prsta na spodnej pere a mierne ním vnikol medzi Taeminove pery.

Keyov úsmev v tom šere bol zvláštny, tak záhadný a príjemný. Na okamih možno bol láskavý a úprimný, lenže potom po tých myšlienkach ktoré sa Taeminovi rútili mysľou sa opäť prevrátil jeho pohľad na ruby. Znova to bol len chtivý Key. Čo bolo horšie, Minho ležal hneď vedľa neho a niečo mu hovorilo, že nespí.

„Dostanem bozk?“ Pousmial sa Key.

„Hyung neviem čo tým myslíš.“ Sklonil hlavu.

„Predsa aby si pritisol svoje krásne pery na tie moje Minie.“

„Nie… prečo to robíš všetko? Ja nechcem povedal tom ti to už predtým. Ešte pred necelou hodinou si po mne kričal a vyhrážal sa mi. Teraz ma…“ odmlčal sa náhle Taemin. Po rozume mu chodilo len jedno jediné slovíčko: zvádzaš. To ale nemohla by pravda, rovnako ako nemohli byť skutočné – a od srdca slová Keya.

„A to nemám byť naštvaný keď ma odmietaš?“

„Už mi prosím… už ma nechaj!“ Auto začínalo byť nepríjemnou celou, nikde nebol jediný úkryt alebo únik pred Keyom. Stále cítil jeho letmé dotyky prstov na svojich perách. Kto vie, čo si predstavoval, čo sa mu odohrávalo v hlave keď sa ho dotýkal a šepkal mu všetky tie romantické nezmysli. Museli to byť absolútne nezmysli, pretože Key nemohol nikdy niečo také skutočne k nemu cítiť a chcieť od neho bozk. Možno sa len predvádzal, vedel, že Minho nespí a celý ten čas sa ho snažil chrániť – akoby sa ho snažil prijať žiarliť. Chcel vari Key rozpútať žiarlivú scénu? Potreboval bojovať a byť stredobodom pozornosti?  

Sám tvrdil, že niečo také by nemohlo fungovať a rozvíjať sa v prostredí v ktorom žijú, čo ešte neznamená, že by ho nemohol mať rád.

Taemin však na svoje odmietnutie nehodlal zabudnúť a odpustiť kiks ktorý Key začal: čo nemôžeš mať to chceš najviac a túžiš po tom.

Minho sa tak opäť stal nechceným svedkom tajomstva.

         „Jonghyun vymeň si vankúš so mnou.“  Prehadzoval sa stále hore dole Key po posteli. Nikoho vedľa seba nemal – ten nikto bol Taemin ktorý spal úplne na kraji za Jonghyunom.

„Aigo!“ Zamrčal nepríjemne Jonghyun, „spi prosím ťa!“

„Tak sa vymeň!“

„Spi Key!“ Prikázal mu Jonghyun.

„Prevalím sa cez teba.“

„Ja ťa udusím niečím!“ Nadvihol sa nevrlo Jonghyun. „Spi Key, lebo si usteliem na tebe a budeš hneď pri Taeminovi!“

„Nemusíš sa tak rozčuľovať. Len som zvyknutý spať pri ňom.“ Otočil sa mu chrbtom a rukou podobral svoj vankúš. Lepšie by bolo mať vlastnú posteľ. Nie, zase musia spať na fuutone. Je to nepríjemné, nepohodlné a zle spí. Navyše keď si človek zvykne pri niekom spať, potrebuje ho naďalej pre svoj spánok.

Hlavu si schoval pod vankúš a rukou zovrel perinu. Všetci sa rozhodli ochraňovať Taemina pred ním a to vôbec nič neurobil. Je zrejme jediný koho hnevá, že si chodí domov dávno po večierke, neprizná čo robil, kde bol a chová sa totálne… buchol náhle päsťou do fuutonu a posadil sa. vykopal sa spod periny a prešiel do kuchyne kde si do pohára natočil vodu. Oprel sa o linku a až potom začul, že niekto chodí po dome. Vykukol spoza kuchynskej linky. V kúpeľni sa rozsvietilo, Junghyun nebol na svojom mieste.

Potichu prešiel k fuutonu a uložil sa vedľa spiaceho Taemina. Prstami mu zhrnul hnedé vlasy z čela a s úsmevom sledoval jeho tvár. „Minnie,“ šepol mu do vlasov „zlato…“ uložil sa pri ňom pohodlnejšie a zatvoril oči. Nevedel čo sa dialo potom, pretože zaspal behom pár minút.

Pravda bola taká, že Jonghyun stál za stenou a čakal kým sa Key uloží na jeho miesto. Mohol Keyovi brániť akokoľvek, ale nikto by sa nevyspal pre jeho neustále prehadzovanie sa a mrčanie. Prešiel do spálne a oprel sa ramenom o stenu so založenými rukami na hrudi. Nakoniec vyzerali spolu spokojne. Mlčky, v spánku jeden druhému nešli odhryznúť hlavu.

         V dome sa rozoznel výkrik a na to smiech. Key zdvihol hlavu a pohliadol vedľa seba z každej strany. Ostal na fuutone sám. Usadil sa a pretrel si oči aby sa absolútne prebudil. Stačilo mu otočiť hlavu a videl Taemina v kuchyni s Minho, ktorý mu naťahoval triko do takých rozmerov, že to skoro vyzeralo akoby mu ho chcel vyzliecť. Maknae sa krútil na všetky strany ale zo zovretia sa nemohol dostať.

„Aaaa maknae vzbura.“ Zasmial sa Minho a pritiahol si ho chrbtom k sebe na čo ho zdvihol do vzduchu. „Nebráň sa maknae!“

„To musíte robiť toľko hluku?“ Vošiel do kuchyne ľahostajne Key a vzal si čaj ktorý si Taemin pripravil. Vyhodil vrecúško so zeleným čajom do koša a hrnček vzal do oboch dlaní. Horúca tekutina vnútri ho príjemne hriala do dlaní.

„Hej Hyung! To je môj čaj!“ Zaplakal Taemin. Tento Keyov depresívny vpád prinútil Minha aby ho pustil na nohy.

„Už nie.“ Odsekol Key a usadil sa s čajom na fuutone.

„Key vážne… máš ruky, urob si čaj…“ Všetci si zrazu všimli Onewa ktorý akoby vyrástol zo zeme z ničoho nič. V ruke držal metlu.

„Zobudili ma to je ich trest.“

„Taeminov trest chceš povedať.“ Ohradil sa Minho.

„Tak jeho trest on vykríkol.“

„Key pre boha, si ako ženská… ty kokos, proste sa prestaň chovať akoby…“ rozhodil ruky Onew.

„Ako čo?!“ Zvýšil hlas na šéfa skupiny Key.

„Ako žiarlivá ženská. Kto sa mihne okolo Minnie tak ty proste vyskočíš alebo mu robíš napriek. Ty si myslíš, že Taemin chce aby si na neho žiarlil?“

„Hyung, to je v poriadku.“ Usmial sa Taemin, zopäl ruky k sebe a jemne sklonil hlavu voči Onew. Mlčky vošiel späť do kuchyne a postavil si vodu na nový čaj. Key očkom za ním mrkol, pohliadol do šálky kde vidí v odraze zasvieteného svetla svoj odraz v zelenom čaji. 

Stále sa usmieva. Nech sa k nemu zachovám akokoľvek hnusne on sa proste ďalej usmieva ako nič. Akú vrstvu musím prekonať aby som ho rozplakal? Aby sa ku mne vrhol?

„Dorobím to.“ Postavil sa zo zeme Key, vzal Onew jeho metlu a zišiel dole po schodoch do haly, kde si obul papuče a vyšiel na verandu zametať lístie.

„Chová sa ako idiot.“ Pokrútil hlavou Minho a vzal zo zeme šálku ktorú tam Key zanechal. Položil ju na linku, nechal Taemina pokojne prejsť okolo neho smerom do kúpeľne, kde sa za ním zatvorili dvere.

„Mám o neho strach… Minnie nevyzerá dobre.“ Pokrútil hlavou Onew.

„Za sladkou tvárou sa skrýva silný chlap.“ Bolo jediné, čo mu na to Minho odvetil.

         Taemin sa usadil na kraji vane a chvíľu bez pohybu hľadel pred seba do bielych kachličiek, ktoré pokrývali zem. Po pár okamihoch si priložil ruku k tvári a zakryl si oči. Hlboký povzdych nadvihol jeho útle telo. Musíš sa stále usmievať, tak je maknae najkrajší tvrdil mu stále ich manažér. Usmievaj sa stále.

„Keď to nie je možné…“ nadýchol sa Taemin aby prehltol slzy. Situácia bola behom pár minút znova zúfalá. Z príjemného rána, ktoré nikdy nikomu nevadilo, že prebiehalo takýmto spôsobom, sa stala nočná mora. Za všetko môže on, Onew mu to dá určite čoskoro pocítiť a ak to bude trvať ešte dlho, tak ho možno vyhodí zo SHINee. O Keya predsa nemôžu prísť. On je nahraditeľný… prostý/sprostý maknae.