Láska života

Sobota ráno. Ďalší nudný deň. Ale aspoň si môžem od všetkého oddýchnuť. Z okna svietilo teplučké slniečko a hladkalo Naruta na tvári. Nútilo ho zostať v posteli a nič nerobiť od ráno do večera. No byt je v hroznom stave a nemá rád, keď to v jeho ´´úkryte´´ vyzerá, ako po výbuchu atomovky. Odokryl si tenučkú perinku a obul si svoje huňaté papučky. Už by som si mal kúpiť nové. Zmyslel si z ničoho nič, keď uvidel ako mu vytŕčajú päty. Na sebe mal iba zelené boxerky, pretože večer bolo veľmi teplo a neznáša, keď sa ráno zobudí a posteľ je mokrá ako keby padla do oceána. Namieril si to rovno do kuchyne, no nemohol si nevšimnúť, že pri jeho postieľke leží niekoľko dňové, nevyprané prádlo. Stále pokračoval za cieľom naraňajkovať sa. Pozrel do chladničky, ale aj tá bola prázdna. No, takže zdá sa, že raňajky vynechám a pôjdem do kúpeĺne a až potom do obchodu. Tak aj spravil. Otvoril kúpeľné dvere a zamieril si to do sprchy. Vyzliekol si svoje krásne boxerky, ktoré boli kúpene iba nedávno, (Kto by to bol povedal, že Naruto zbožňuje nakupovanie oblečenia všetkého druhu) a pustil si vlažnú sprchu. Keď bol dostatočne mokrý, dôkladne zobral svoj voňavý šampón a dôkladne si umyl všetky partie tela. Zastavil sa pri svojom prirodzení, kde ho dotyky veľmi vzrušujú. Nie, ráno nie. Zavrtel hlavou a umyl zo seba penu, ktorá stekala po jeho tele. Vyšiel zo sprchy, prehodiac cez seba uterák podišiel k umývadlu. Druhým uterákom si utieral vlasy. Popri tom si pospevoval pesničku, ktorú počul iba včera, no nemohol ju prestať počúvať. Na kefku si vytlačil zubnú pastu a začal si umývať zúbky. Keď skončil, vyčesal si svoje vlásky do perfektného účesu ako to mal najradšej. Ešte s uterákom okolo pása vošiel do svojej izby, kde si zo skrine vybral oblečenie do obchodu. Zhodil zo seba uterák a prezliekol sa na mieste, kde práve teraz stál. V tom sa mu niečo zazdalo a pozrel do okna. Uvidel tam tvár, ktorá sa rýchlo stratila. Pribehol ku nemu, otvoril ho a na celú Konohu zakričal. Nešmíruj ma ty úchylak. Teraz ho musel rýchlo zavrieť, inak by každý zistil, komu tu tak skoro ráno preskočilo. Uterák zavesil do kúpeľne na radiátor. Z malého košíka zobral nákupnú tašku a bežal do obchodu. Po ceste uvažoval nad tou tvárou čo videl v okne. Zdala sa mu známa, ale nevedel prísť na jeho meno. Čo už, nebudem riešiť niečo, na čo nenájdem odpoveď. Odpovedal si v duchu a zistil, že stojí pred obchodom s potravinami. Vošiel doň a nakúpil všetky potrebné ingrediencie na jeho obľúbený koláč a na rámen. Rámenom bol tak posadnutý, že ho mal na raňajky, obed i večeru. Nič nechutilo lepšie.

„Ahoj Naruto.“ Za jeho chrbtom stál jeho tímoví kolega, Sasuke. Čo už ten môže odo mňa chcieť? Ako ho poznám, zas sa mi prišiel vysmiať.

„Čo chceš Sasuke? Ak ma chceš strápniť, daj si prosím ťa aspoň dnes pohov.“

„Prečo by som to robil? Mohol by som dnes prísť na večeru?“ Práve sa ho spýtal či by mohol ku nemu prísť? Preskočilo mu? O toto ho nikdy nepožiadal. Mal sto chutí ho poslať do riti, ale vyletelo z neho:

„Ako chceš, ale nevarím.“ Keby boli v tom obchode samy, asi by sa prepadol od hanby. Nikdy pred tým sa ho nikto nič podobné nespýtal. To znamená, že dnes nebudem mať čas na oddych. Ja toho Uchihu raz zabijem.

„Tak zaplatíš, alebo tu budem čakať celý deň.“ Sprostý Sasuke. Sám som sa kvôli nemu strápnil. Na tento večer nezabudne.

Naruto došiel domov a naraňajkoval sa (konečne). Som taký hladný, že by som zjedol koňa. Jeho božský rámen bol hotový za chvíľku. Hneď sa posadil za stôl a začal jesť. Popritom si čítal dnešné noviny, v ktorých ako každý deň, nebolo nič zaujímavé. Iba, že nejaký chudák sa obesil, kvôli svojej láske. To nepochopím. Povedal si sám pre seba. Pozrel sa na hodinky a bolo sotva deväť hodín. Kým príde ten nafúkaný Uchiha má ešte veľa času. No mal by som sa dať do upratovania. Misku po jedle hodil do drezu a noviny do koša. Ešte pred tým si chvíľu pospím. Naruto sa rozvalil na gauči. Hneď ako zavrel oči, niekto zazvonil na jeho dverách. Preboha to si človek nemôže ani oddýchnuť? Spýtal sa sám seba medzitým ako sa blížil ku dverám. Keď ich otvoril, zostal v šoku. Ani ho nepozdravil.

„Prepáč, že som tu takto skoro, ale musím sa s tebou porozprávať.“ No super. O čom sa len my dvaja môžeme rozprávať? Vtrhne mi len tak do bytu s vysvetlením, že sa chce rozprávať. Ak nebude mať pádny dôvod, vyhodím ho.

„Chcel som poupratovať, ale prerušil si ma.“ Prečo sa chovám tak milo. Mal by som byť naštvaný.

„Mám pre teba návrh. Ja ti pomôžem s upratovaním a ty si ma vypočuješ. To je fér.“ Teraz ma dostal. Naozaj by sa mi hodila pomoc. A mal by som to dva krát rýchlejšie.

„Platí.“ Pustili sa do upratovania. Pod sedačkou našli kúsky ryže a začali ju po sebe hádzať. Sasuke si začal a Naruto to nemohol nechať tak. Bol na to nahnevaný, že robí ešte väčší neporiadok, ale nakoniec sa na tom smiali. Naruto išiel umyť riadi a Sasuke mu ich pomáhal utrieť. Spolu vyčistili kúpeľňu, dokonca si Sasuke zas vystrelil z Naruta, že ho hodil pod sprchu. Narutovi sa to moc nepáčilo, ale nemal chuť na neho kričať. Už zostávalo, iba povysávať a vyčistiť jeho izbičku. Sasuke schmatol izbu a na Naruta zostalo už len vysávanie. Začal kuchyňou, pokračoval chodbou až došiel do obývačky. Keď bolo všetko hotové, išiel skontrolovať čo tak dlho robí Uchiha. To nie je možné. To čo robí ten idiot? Sasuke ležal na zemi a na hlave mal Narutové trenky.

„Ehm Sasuke? Vysvetlíš mi čo to má sakra znamenať?“ Okamžite sa postavil a začervenal sa.

„No … jááá … spadol som. Šmykol som sa na banánovej šupke a tvoje trenky mi spadli na hlavu, pretože som ich akurát odnášal do špinavého prádla.“ Naruto vedel, že sa vykrúca, ale v tom ho Sasuke prekvapil. Odišiel z bytu a ani nepozdravil. Ach bože to je taký hlupák. Nič sa predsa nestalo. Ale stalo. Naruto, pretaň sa chovať tak milo. Prestaň sa chovať tak milo. Vsugerovával si do hlavy. Doupratoval to čo Sasuke začal a išiel si konečne ľahnúť. Keď zaspával na niečo si spomenul. Sasuke bol taký zlatý, keď bol mokrý. No dobre, už mi naozaj hrabe. Ako som na niečo také mohol pomyslieť. No nemohol sa brániť tým citom. Kým si to stačil uvedomiť, zaspal do hlbokého spánku.

Zas ho zobudil otravný zvuk zvončeka. Pozrel na hodinky. Osem hodín. Kto ma teraz preboha vyrušuje. Kým si to stačil uvedomiť, stál pred dverami pred ktorými bol Sasuke.

„Prepáč mi dnešok Naruto. Bol som nervózny. Môžem ísť ďalej?“ Och bože môj. Je taký krásny. Naruto, keď odíde, dáš si svoje bežné prášky a dvojitú dávku.

„Čo už narobím. Poď ďalej.“ Sasuke vkročil cez prah bytu a posadil sa na sedačku v obývačke. Naruto si sadol do kresla, ktoré bolo hneď vedľa nej.

„Chcel som ti niečo povedať už celý deň, lenže som nemal odvahu.“ Naruta to zaujala a sadol si k Sasukemu no udržiaval si odstup.

„Prosím len ma vypočuj. Bude mi jedno, či sa mi vysmeješ, ale budem rád, že vieš pravdu.“ Sasuke sa posunul bližšie a chytil Naruta za ruku. Bolo to tak náhle, že Naruto ho chcel v momente vyhodiť z bytu, ale chcel vedieť, čo mu chce povedať.

„Naruto. Chcel som ti to povedať už dávno, ale až teraz som získal odvahu. Niekoľkokrát si mi zachránil život a ja som sa choval ako hlupák, pretože som ti nepoďakoval. Oslovoval som Ťa úbožiak, ale toto oslovenie si zaslúžim iba ja. Odkedy sme sa stali tímom 7, chcel som byť ako ty. Smial som sa tomu. Odmietal som to. Ale už nedokážem klamať sám sebe. Naruto … já … milujem ťa a je mi jedno kto to bude vedieť. Chcel ….“ Naruto ho prerušil a ani nevie prečo. Sasukemu sa nahrnuli do očí slzy. Naruto nevedel čo má povedať. To bolo to čo skrývam ja? Žeby mi teraz otvoril oči? Ale čo mám spraviť. Ale dočerta kašlem na to. Ľúbim ho.

„Sasuke … ty si riadny hlupák.“ Naruto sa začal smiať. Sasuke sa zdvihol a mieril so slzami v očiach preč ku dverám.

„Sasuke prepáč, nie je to tak ako si myslíš.“

„A ako to je? Sakra Naruto.“ To už neplakal, ale reval. Slzy mu stekali po lícach.

„Ja si tu vylievam srdce a ty sa chováš takto. Keď ti na tom tak ….“ Naruto ho prerušil malým bozkom. To ho utešilo. Niekde čítal, že keď je niekto nahnevaný, je to najlepšie riešenie. No nikdy by si nepomyslel, že to použije práve na Sasukeho. Naruto ho chytil za ruku a tiahol do dovnútra. Sasuke mu bozk opätoval. No tento bol vášnivý, plný lásky a citov, ktoré dlhú dobu dusil v sebe ako časovanú bombu. Teraz vybuchla medzi nimi vášeň a túžba po tom druhom. Bozkávali sa ako keby sa mali vidieť posledný krát. Sasuke sa zmocnil vedenia a nedovolil Narutovi sa ani nadýchnuť. Hodil ho na posteľ a strhol z neho tričko. Začal mu laskať krk a Narutové vzdychy boli čoraz väčšie. Vybozkával mu celý krk a znovu sa začal hrať s jeho perami. Oddelili sa iba vtedy, keď mu Naruto vyzliekol tričko. Jeho ústočká sa teraz sústredili na jeho bradavky. Do jednej mu jemne kusol. Naruto vykríkol, ale Sasukeho hra ho upokojovala. Stále sa posúval nižšie, až sa zastavil pred nohavicami.

„Naruto?“ Odsúhlasil to, ale ešte pred tým sa Naruto ujal vedenia. Zvalil Sasukeho na chrbát a jednou rukou mu stiahol gate. Pohľad na Sasukeho polonahé telo ho vzrušila.

„Sasuke si nádherný.“ Jemne sa usmial a všetko nechal na Naruta. Sasukeho čierne boxerky ho hypnotizovali. Pomaly ich sťahoval a pri tom Sasuke volal Narutové meno.

„Naruto … prosím … hh …. pokračuj … Naruto.“ Už boli dole a Naruto uvidel niečo, čo nečakal, že niekedy uvidí. Ešte raz ho pobozkal. Jazykom prešiel až ku jeho ´´mužskosti´´. Oblízal ho celý. Najskôr ho začal pomaly stimulovať. Sasuke vzdychal od vzrušenia. Celý horel a potil sa. Narutové ústa urobili svoje. Bolo to ako lízať lízatko. Narutova jedna ruka sa odtiahla zo Sasukeho hrude a zastavila až medzi polkami. Sasuke cítil ako doňho niečo pomaly preniká. Vykríkol od bolesti, no potom sa mu to začalo páčiť. Naruto pridal ďalší prst … a tretí. Obidvaja sa cítil ako v raji.

„Naruto … môžeš.“ Sasuke sa trocha posunul a niečo začalo doňho prenikať. Na začiatku to bola veľká bolesť. Ale neskôr s tým nechcel prestať. Naruto začal pomaly zrýchľovať. Sasuke cítil, že za chvíľu vyvrcholí. A stalo sa. Začala z neho vytekať biela tekutina a za chvíľu aj z Naruta. Obidvaja si od únavy ľahli do postele. Ešte raz sa pobozkali. Sasuke prehodil svoju ruku cez Naruta.

„Milujem Ťa.“

„Aj ja teba Sasuke.“

Onedlho zaspali. Zažili spolu úžasný večer a potom si Naruto uvedomil, že osoba, ktorá bola ráno v okne, musel byť ten chalan čo teraz leží v jeho postieľke. Ach ty môj hlupáčik.

„Bože môj to bol, ale sen.“ Naruto sa zobudil z toho najkrajšieho sna. Ešte v ten deň prišiel za Sasukem a odvtedy sú stále spolu.