Medzi nami v tých riadkoch Sasuke

Prečo keď sa niekoho opýtate, ako sa máš? Snaží sa znieť tak zasrane čo najmrzutejšie? Asi nikto z nás nemá rád túto otázku. Dobre, možno niektorý z nás áno, ale nechápem čo s tým mám robiť ja keď to Sasukemu vadí? Tak by sa mal ukľudniť, inak mu zoženiem psychológa. Vážne… fakt to myslím vážne. Začína ma z neho akurát tak bolieť hlava. Blbec jeden! Nič nerobí celý deň, než sa naťahuje po ulici a ksichtí sa. Ja mu zotriem ten úsmev z tváre. Pokukuje po ženských a chlapoch a potom kukne na mňa do okna, ako sedím a snažím sa niečo napísať. Robí to naschvál viete? Snaží sa ma vyprovokovať. Keď prišiel s tým nápadom, že chce sex na verejnosti, dostal nakladačku.

Nech prestane čumieť.

            „Sensei? Čo sa deje?“ nič, mám náladu na riť. Vysadol som vyššie na stôl a pohliadol na tie decká, ktoré na mňa s obdivom čumeli. Prehrabol som si blond vlasy a snažil sa ďalej vypadať chytro. Snažil som sa…

„AU!“ do čela ho trafila akási vec. Pošúchal si boliestku na čele a pohliadol dole na zem. Kamienok? Uchiha! Bastard jeden! On chce vojnu?! Tak ju bude mať! Vyklonil sa z okna a zvolal do koruny stromov, kde nikoho nebolo vidno.

            „Fajn! Toto znamená vojnu!“ hodil kamienkom, ktorý doletel na ulicu, dopadol na chodník.

            „Na koho to kričíte sensei?“

~*~

            „Nechaj ma…“ vykrúcal sa neustále Sasukemu, ktorého ruky putovali po Narutovom tele ako neodbytný hmyz.

            „Prestaň lebo ťa nakrájam do tej tempury!“ vystrčil Sasukemu pod nos kuchynský nôž. Sasuke pohliadol na jeho ostrie. Hm… odraz… skrčil sa a prezrel sa v ostrí noža. Upravil si pár prameňov vlasov, vyceril na seba zuby a so spokojnosťou sa znova vrhol obťažovať Naruta.

            „Uchiha, ja ťa zarežem…“ Sasukeho ruka uchopila Narutove zápästie a pritisla ho aj s nožom k doske kuchynskej linky.

            „…ale, ale Uzumaki…“ pohladil Naruta voľnou rukou po krku. Zozadu sa natisol na jeho telo. Jediné, čo sa Narutovi honilo jeho unavenou hlávkou bolo; už dosť… ja chcem navariť. Ty to zožerieš a ja, pôjdem spať. V poslednej dobe tak vyšťavený Naruto, nemal chuť už vôbec na nič. Nie ešte na Sasukeho pokusy o sex.

            „Mal by si si vziať voľno.“  Pery prešli jemne a letmo po Narutovom krku až k jeho ušku.

            „…potrebuješ ho…“ šepli Sasukeho pery do uška. No to sú mu teda noviny. Nevedel by to bez neho. Za tie dni, týždne, kedy sa všetko zmenilo. Za tie roky, čo sa všetko zmenilo. Znova nastúpil do práce, Sasuke sa tvári, že je potrebný, a i tak nie je. To by si mal už uvedomiť. Sedieť na strome a páliť do neho kamienky, keď sa snaží na akadémii vyučovať, je skutočne potrebná práca pre ľudský rozvoj a ochranu.

            „…a toto má byť môj oddych? Variť, upratovať, a trápiť ma?“

            „Ale… ja sa ti snažím pomôcť… ale akosi mi v poslednej dobe varenie nejde.“

            „Sasuke… buď prospešný a… choď robiť niečo prospešné.“ Naruto ho od seba odtisol a znova sa začal venovať krájaniu a rezaniu ryby.

            „No fajn…“ Sasuke prešiel k oknu, kde sa s povzdychom chytil parapety a zahľadel sa vonku. Toto by malo byť prospešné.

            „Čo budeme robiť po večeri?“

            „Spať Sasuke. Ja budem spať!“ prikázal jasne pre všetky osoby prítomné v ich dome, čo boli oni dvaja a nejakí tí duchovia. Sekol do ryby až to zadunelo. Sasku sa odtiahol od okna a prešiel k Narutovi.

            „…v sobotu… niekam pôjdeme.“ Objal ho zozadu okolo pásu a hlávku si položil na jeho rameno.

            „aha…“ akýsi nezáujem prichádzal od Naruta, ktorému bolo všetko jedno. Len nech bude môcť spať. Ráno bude vypadať zase ako mŕtvola. A decká sa ho zľaknú

            „Trocha radosti by si prejaviť mohol miláčik.“ Rúčky zašli pod Narutove tričko. Pohladili kožu a Narutova ruka naoplátku zabodla nôž do dosky na krájanie.

            „Fajn… mlčím, nechytám sa… idem sa vypariť…“ Sasku skutočne odišiel z kuchyne.

            „jak ženská… o chvíľu bude kúpeľňa plná tých…“

            „Sasuke!!!!“

~*~

            Toto mu moc neprišlo ako príjemný sobotný večer. Horúčava ho len tak oblievala i keď bol v tieni. Sasuke sa urazil, pretože si to nedokázal užívať. Tak sa vybral si užívať sám. On to už vidí, bohvie s kým skončí. Ako ho podvedie, tak ho utopí v jazere. Nakoniec sa cítil tak vinný, že sa vybral ho nájsť. A ako kráčal pozdĺž jazera, a páriky ubiehali, jeho pocit viny sa prehlboval. Nakoniec otvoril dvere od jedného z barov, na okraji. Vstúpil dovnútra, kde ho zaplavila dunivá hudba. Kto toto vymyslel? Neznáša tieto podniky. To je možno práve to, prečo sa nemôžu spoločne akosi baviť. No nič, proste ho nájde, a pôjdu niekam, kde môžu byť sami.

            „Sasuke…“ riekol keď sa dostal k baru, pri ktorom Uchiha sedel a zhováral sa s akýmsi mladíkom. V ruke fľaša piva a totálny nezáujem.

            „Sasuke…“ aha, začínaš ignorovať. No fajn… zrejeme to bude ťažšie než to vypadá.

            „Sasuke!“ zvolal na svojho priateľa, ktorý sa konečne ráčil otočiť. Ten výraz. Vážne… on neprestane dráždiť a tváriť sa ako najväčší z najväčších.

            „…no ako?“ oprel sa o bar s tým pohľadom, že nikoho a nič nepotrebuje. Ale ak chcem, vezme si ma niekam.

            „…prestaň sa tak tváriť…!“ priam mu nakázal Naruto. K tomu ho spražil temným pohľadom. Nemal náladu na toto šaškovanie. Ale ako sa zdalo, Sasukemu chýba práve to. Byť tým úžasným, sexy chlapom, pri ktorom Naruto nemohol ani dýchať. Byť dobývaný  a mať všetkých a všetko na čo si ukáže. Naruto vyrástol, a to vďaka nemu. Toto predsa chcel nie? Tak prečo?

            „…ale no tak…“ Sasuke sa otrávene otočil k baru a znova sa pustil do reči s tým mladíkom.

            „Ja viem, že sa chovám strašne. Ako sto ročná vykopávka… ale… ja už neviem. Mám v hlave výbuch.“ Rozhodil rukami. toto nikam nevedie. Skutočne nie… kašlem na to! Otrávene, podráždene sa otočil a vykráčal z baru. Vraj nikdy nie je neskoro. Ale ako sa zdá, tak pre Sasukeho bolo vždy neskoro aby s niečím začal a ospravedlnil sa. Vlastne, on asi by nemal robiť žiadne chyby.

            „Kašlem na to!“ Naruto sa usadil na brehu jazera. Mesiac sa tak príjemne, a ukľudňujúco odrážal od hladiny.

            „Nenávidím tieto dni!“ všetko sa to vždy zvrtne. Vyústi to. Z toho blbého a zlého pocitu sa stane niečo nehorázne intenzívne. Vážne je v poslednej dobe stále len naštvaný. Podráždený a k ničomu. Mal by sa poslať na odstrel. Hodí kameňom do hladiny, ktorá rozbije odraz mesiaca a pohltí kameň vo svojom vnútri. I tak má pocit, že si Sasuke dnes s niekým užije. Vráti sa do klubu a nájde ho tam s niekým sa olizovať. A bude to všetko jeho vina, pretože sa nedokáže už baviť.

            „Niečo je zle?“ všetok je zlé! Všetky tie slová, ktoré mu prebiehajú mysľou. Je to horšie, než malo byť.

            „…videl som ťa v bare.“ Naruto konečne otočil na neznámeho hlavu. Hm.. ďalší čiernovlasý hrdina. Ja ich asi priťahujem ako mory  priťahuje svetlo.

            „To bol tvoj priateľ?“

            „Netváril sa tak, že?“

Trpký úsmev prebehol po Narutovej tvári. Sklamal sa? Alebo sklamal Sasukeho? Kam to vôbec smerujú? Cíti to vychladnutie ich vzťahu. Sasuke sa snaží. On áno, ale… je to všetko jeho vina. Veľký Naruto Uzumaki zase všetko posral.

            „Pôjdem za ním zase…“ chabo sa pousmeje, na čo si povzdychne.

            „Som unavený.“ Možno je to takto lepšie, povedať to úplne cudziemu človeku, ktorý vôbec nemá o nich obraz. A možno ani nie je cudzí, a je to nejaký špeh, ktorý im nedá pokoja a teraz využíva situáciu.

            „A čo tým vyriešiš? Teda… pôjdeš tam, povie ti niečo dobré alebo zlé, ale vyriešiš tým niečo?“

Naruto skloní hlavu. Mal by ísť domov. Zabudnúť na všetko a vystreliť si mozog z hlavy. Asi sa nemal ani ukazovať Sasukemu na oči viac. Nemal sa ani vracať. Teraz to na neho dopadá, depka.

            „Pôjdem domov.“ Postaví sa. Možno bude dobré dať zbohom a pokračovať. Veľa si toho vzájomne dali ale i vzali. Vždy treba ísť ďalej a zbytočne nenaťahovať to čo už dávno trpí…