Minulosť

Dnes je prítomnosť,

zajtra je budúcnosť,

ale práve teraz  hľadím na miestnosť,

kde uviazla moja minulosť.

Toho dňa,

pred mnohými rokmi,

iba som plakala,

slzy mi tiekli.

Kládla som si otázku,

prečo práve ja?

stratila som všetko,

čo som kedy milovala.

Ale teraz už prišiel čas,

zamknúť tú komnatu,

zatratiť minulosť,

nájsť cestu ku šťastiu.

Zbohom slzy zúfalstva,

už navždy zbohom.

je čas už konečne,

nájsť si nový domov.

A preto kráčajme ďalej. Bolestné spomienky nám možno zostanú navždy, ale čas nejde zastaviť a nemali by sme prestať žiť len kôli tomu, že sme zažili niečo zlé…