Narušiteľ

**Červeno- zelené oči sledovali malú chalupu. Vyšla z nej starena a zamierila do neďalekého lesa. To bola jej šanca. Zoskočila dole zo stromu kde sa schovávala a zamierila si to pomaly k chatrči.
„Ideš za ňou?“ ozval sa hlas za ňou. Otočila trocha hlavu, aby videla na osobu ktorá stála za ňou. Bola to tá starena, ktorá na ňu hľadela bez akéhokoľvek náznaku strachu. Hľadela do jej očí neústupne, za každú cenu chcela poznať odpoveď. Dievča prikývlo, natiahlo si starú hnedú kapucňu cez hlavu, otočila sa a vybrala sa smerom k chatrči.

*‚Kedy budem schopná sa postaviť? ‚ spýtala sa otrávene dievčina ležiaca na posteli s obväzmi.
‚Už by si toho mala byť schopná, čoskoro sa ti to zahojí úplne‘ odpovedal rovnako nezaujatý hlas v jej hlave. Opatrne sa posadila, nebolelo ju to až tak, ako keď sa zobudila. Dobre vedela, že sa lieči skôr vďaka Shiki, no aj tak to bolelo nejakú dobu. Istým spôsobom si už zvykla, mala už aj horšie zranenia ako je toto.

‚Si schopná sa hýbať? ‚ spýtala sa náhle Shiki.
‚Aj hej, prečo? ‚
‚Niekto sem ide. ‚
‚To bude asi Aishka. ‚
‚Toto ona nie je. ‚ povedala s chladným vážnym hlasom. Greenys prikývla, postavila sa z postele a prehodila si starú deravú plachtu pohodenú na zemi cez tvár. Počkala kým začuje otvorenie dverí a vyskočila najbližším oknom von z chatrče. Rozbehla sa smerom k lesu. Musela nájsť starenu, ak ju nenájde, čo najskôr sa niekam schovať a potom sa tam vrátiť skontrolovať veci.

**‚Ako sa už môže do pekla hýbať?! ‚ pomyslela si dievčina a sledovala, ako sa osoba s prehodenou špinavou plachtou na sebe blíži k lesu. Prekrútila očami a rozbehla sa za ňou. ‚Ak vbehne do lesa, bude to ťažšie. ‚ pomyslela si a pokúsila sa zrýchliť. Pomaly sa k nej blížila. Musela uznať, bola celkom rýchla. Natiahla sa rukou po plášti, aby ju zaň mohla strhnúť dozadu, no jediné čo rukou schvatla a čo jej následne aj vrazilo do tváre, boli kríky okolo lesa.
‚Do šľaka! ‚ pomyslela si  naštvane a sledovala, ako biely, teda, už skôr hnedý plášť mizne medzi stromami.

*‚Sleduje nás ešte?! ‚
‚Neviem! Obzri sa! ‚
‚Nemôžem! Vrazím do stromu ak sa obzriem! ‚
‚Malá plastika ti nezaškodí. ‚
‚Shiki, ty sviňa! Pred tým si to vedela, tak to zisti aj teraz! ‚
‚Keby si dávala pozor, počula by si ju aj ty, inteligent! ‚
V tom sa rýchle obzrela, v duchu nadávajúc na Shiki, aby zistila, či je niekto za nimi. Vydýchla si, keď zistila že ich už nikto nesleduje, no v tom však prišla tupá rana do hlavy. Obrovská explózia smiech v jej hlave ju len ubezpečila v tom, čo sa práve stalo.
„Nenávidím ťa Shiki, nenávidím ťa strom!“ mrmlala si popod nos šúchajúc si miesto kde to bolelo najviac.  V tom začuli obe šušťanie vzadu za nimi. Greenys sa zamračila, postavila sa a potichu začala cúvať dozadu, otočená smerom k zdroju hluku. V tom však stúpila na konárik, ktorý praskol. V tej chvíli všetko stíchlo, vyletelo do vzduchu pár holubov a šuštiaci narušiteľ ich priestoru sa vybral rovno smerom k nim. Greenys zbledla, obzrela sa, kadiaľ by bolo najlepšie ujsť.

**Hľadala ju po možnej ceste kadiaľ šla. Zem bola suchá a nezanechávala žiadne odtlačky, takže bolo ťažšie ju nájsť. Mohla sa spoliehať iba na zvuk, no z neznámeho dôvodu bolo všetko ticho.
‚Žeby bola už tak ďaleko?! ‚ pomyslela si a v tom začula prasknutie konára. Rozbehla sa smerom, odkiaľ počula prasknutie konárika a prekvapivo, nebolo to až tak ďaleko. No problém bol iný… nikto tam nebol. Ľudoprázdno. Zamračila sa a obzerala sa.
‚Kadiaľ do pekla šla?! ‚ pýtala sa sama seba. Vybrala sa najpravdepodobnejším smerom jej nasledovného pohybu.

*‚U- už je preč? ‚
‚To si až tak slabá, že sa neudržíš?! Zary nechty, ženská! ‚
‚Ja nemám pazúry, ty beštia negerská! ‚
‚To je tvoj problém! ‚
Obzerala sa obrazom otočeným hore nohami. Nezdalo sa, že by niekto niekde bol. Uznala teda za bezpečné spustiť sa z nepohodlnej pozície o konár nižšie. Keď už nevisela hore nohami, obzrela sa po okolí. Nikto nikde.
‚Safe! ‚ pomyslela si veselo.
‚Prestaň používať latinský jazyk! ‚
‚Ty dutá hlava, to je angličtina. ‚
‚Prestaň šifrovať tú latinčinu! ‚

**Behala po okolí a nevedela ju nájsť.
‚Buď je extrémne dobrá v schovávaní sa, alebo som jednoducho ja blbá… ‚ opakovala si v hlave stále dookola, pričom sa mračila. Prechádzala sa po lese, bola si dosť vedomá toho, že je už dosť hlboko a ak bude takto pokračovať, ocitne sa na druhej strane mesta. V tom začula praskanie konárikov. Otočila sa a rozbehla sa smerom k zdroju hluku.  Pripravila si nožík a keď vybehla k osobe z kríkov, zistila, že to je niekto úplne iný ako pôvodne hľadala. Zablatené čudo s fialovými až rúžovými očami na ňu hľadelo sediac na zemi. Do očí sa jej hrnuli slzy, kolená mala zodraté a v tom zablatenom čudu, čo malo asi predstavovať vlasy, boli pozapichované konáre a listy. Hľadela na ňu bez nejakého náznaku emócie. V ruke nožík a proste len hľadela.

Keď si to dievčina pred ňou uvedomila,  zbledla ešte viac a začala od nej cúvať.
„N- nemám jedlo, nemám nič, len ma nechaj na pokoji…“ povedala vydesene.
Celkom nechápala o čo ide. Jej ešte stále nedoplo, že má ten nožík v ruke. Pokrčila plecami a vykročila iným smerom od dievčiny, ktorá skôr pripomínala lesnú príšeru po ťažkej noci.

*‚O.K. prvé čo musíme, je nájsť Aishku a utiecť niekam… ‚
‚To myslíš vážne?! Ak nás chcela zabiť, čo by mala z toho, zabiť starenu?! ‚
‚A čo by si z toho mala ty?! ‚
‚Prečo hovorí o mne?! ‚
‚Chceš mi snáď povedať, že by si ju nechala na pokoji, keby si okolo nej prešla ale mala si zabiť niekoho iného? ‚
‚…. nie…. ‚
‚A ako sme sa vlastne dostali k možnosti, že nás chce zabiť? ‚
‚Teba a pochybujem že nás prišla v plášti pozdraviť a spýtať sa nás, či si nedáme čaj. ‚
‚Pravda… ‚
Prechádzali sa po lese a hľadali Aishku. Nikde však nebola. Prešli všetky možné kúty lesa kde by mohla byť, no nikde nič. A síce to bolo riskantné, rozhodli sa vrátiť sa späť k chatrči.

Po chvíli sa ocitli na čistinke, kde bola aj chatrč a samozrejme, Aishka si pokojne posedávala vonku na schodoch pred dverami a bolo jej všetko jedno. Greenys sa obzrela a až potom vybehla k nej.
„Poďte, musíme odtiaľto preč! Hneď!“
„Prečo?“
„Pre dobro húb, prečo asi?!“
„Huby sú mi ukradnuté.“
‚Hlavne že ich suší… ‚ neodpustila si poznámku Shiki.