Odzvonilo

              „Takže, ty mi tvrdíš, že si úplne v poriadku.“ Sasuke si ho prejde pátravým pohľadom akoby na ňom chcel nájsť nejakú hubu, ktorá by to všetko zabila. Lenže, čím viac sa na neho díval, tým viac zisťoval, že na ňom neobjavuje huby, ale to, že je neskutočne sexy a čím skôr ho chce mať.

            „…že si v maximálnom poriadku…“ Naruto pozdvihne obočie a na oplátku si prejde Sasukeho celú postavu ako nejaký výskum. čo sa tak na neho díva? Vari dokáže vidieť rozum na povrchu či čo? No to asi celkom určite nie, zabudol, že Sasuke je tak povrchný ako by to len v tomto svete mohlo ísť. Mal by prehodnotiť ľudí, ktorí ho priťahujú, a to čím skôr.

            „Dokáž mi to!“ Narutov pohľad vyšiel okamžite hore a zabodol sa do tmavých očí Sasukeho.

            „Ako ti má asi tak normálny človek dokazovať, že je normálny?“

            „Zabudni na tieto psychologické kecy Naruto. Proste to sprav!“ a toto má zase znamenať čo? Si myslí, že sa na neho pozrie tým svojim kukuk pohľadom a on padne do kolien. To už je dávno za ním. Stvrdol a jeho osobnosť sa zocelila. A to i vďaka Sasukemu, ktorý robil pre to všetko, skutočne všetko, aby dokázal v tomto svete prežiť.

            „Ako ti to mám dokázať asi tak?“

            „Miluj sa so mnou.“ Nevedel či sa má smiať, alebo začať plakať, alebo oboje naraz, s krikom a bude vyhlásený oficiálne za blázna, alebo to prežije. Proste sa nechá pretiahnuť a bude mať dôkaz o tom, že je… no tak počkať.

            „A si ty vôbec normálny Uchiha?“ Sasuke sa zamračí a zhodnotí situáciu. Naruto skutočne dospel, vážne to nie je to naivné blbé… no nič to. Bude musieť zmeniť taktiku.

Naruto sa usmeje nad tým zamysleným pohľadom tmavovlasého hriešnika. To je mu vec toto. Ešte pred pár mesiacmi by sa mu o takejto situácii ani nesnívalo. Teraz Sasuke Uchiha, premýšľa čo by mu povedal. On skutočne musí premýšľať. Už to nie je, čo slovo to zlato. Už sú to len prosté slová, ktoré sa ho dotýkajú.

            „Urobíme to nasledovne. Dám ti zopár otázok, a podľa toho, ako mi odpovieš, sa zariadim.“

            „Sasuke, ako ty môžeš vedieť, čo je normálne a čo nie?“ znova ten výraz. Žiak sa protvý učiteľovi áno? Na to si teda posvieti. Podíde bližšie k Narutovi a zabodne svoj pohľad do jeho očí. On mu ukáže kto je tu šéf. Nepovie ani pol slova a odíde do izby, kde za sebou zatvorí dvere.

            „A toto bolo čo?“ opýta sa Naruto smerom k dverám, za ktorými sa ukrýva Sasuke. On za to nemôže. Môže si za to sám, toto je jeho práca kým je. Je v tom nevinne. Prejde si rukou cez blonďaté vlasy a usadí sa v kresle. Musí porozmýšľať čo urobí so sebou. Ako sa ukáže na svetle, na ulici, pred ostatnými. Bude to ťažké. Začať celkom od znova. Prejde prstami po dlani a pohliadne na kyvadlové hodiny ktoré stoja. Postaví sa a prejde k ním. Prstami posunie kyvadlo, ktoré sa rozkýve a tak vyplní to ticho tikotom. O pár sekúnd sa ozve dobíjanie. Pol noc? Hodiny zastali niečo pred polnocou, alebo ich Sasuke zastavil. Dvere od spálne sa otvoria a medzi nimi sa objaví práve Sasuke. Oprie sa o zárubňu a založí ruky na hrudi. Pohliadne na Naruta.

            „Už si na niečo prišiel?“ opýtal sa s úsmevom Naruto. Zabije ho za tieto úsmevy, to sa nič nenaučil? Tieto jeh o úsmevy, jeho… je stále rovnaký, len prekombinovaný, len sa naučil, a prestal… je toho moc, a on prestáva mať silu to zvládať.

            „Prišiel…“

            „A povieš mi to?“

            „Zvedavosť Narutka zabila.“ Sasuke sa k nemu nahne a priloží svoje pery na Narutove. Prvý bozk po celých nekonečných týždňoch. A tá istota, že to tak stále má byť a ničím sa to nezmení, tam ostala. Je tak prirodzené ho bozkávať. Pretože proti celému svetu môžu ísť len spoločne.

            „Som rád, že si to pochopil…“ Naruto sa usmeje a otvorí svoje modré očká. „…moc sa neusmievaj. Ak ti zase preskočí alebo tak.“ Narutov úsmev prerastie v smiech.

            „Nemaj strach, ty môj statočný hrdina.“

            „Toľko irónie, čo si tam dal…“

            „Ale no tak…“ Naruto len rozhodí so smiechom rukami a hľadí na Sasukeho ktorý sa odprevadí sám do kuchyne.

            „…nemôžeš ma len tak pobozkať a myslieť si, že je všetko ok… zavrel si ma do…“

            „Nepočujem ťa! Nepočúvam ťa! Bla bla bla…“

            „Sasuke!“ zvolá za ním Naruto, ale ani sa nepohne z miesta, pretože Sasuke sa objaví vo dverách od kuchyne s pohárom vody v ruke.

            „Hovoril si niečo?“

            „Snažil som sa…“

            „A bla, bla, bla…“ Narutovi padnú kútiky dole a urazene odpochoduje k dverám od bytu. Sasuke sa skoro obleje vodou, ako sa strhne za ním. Ani nápad aby niekam ten drzí malý odchádzal. Nikam ho nepustí, nikam nepôjde! Proste si ho priviaže k nohe a bude pokoj!

            „Haaa….“ Na Sasukeho perách nastane niečo ako; ani krok, inak strelím! Zarazí rukou otvorené dvere, z ktorých stiahne dole Narutovu ruku.  „…ty ostaneš tu, bellisima, miláčik…“ odtiahne ho od dverí, ktoré pre Naruta znamenali záchranu od tohto psychopata. Čo si vlastne o sebe myslí? Zatvorí ho do pivnice, kde mohol umrieť, kde sa mohol načisto zblázniť a teraz sa chová akoby mu bozkával celý ten čas nohy.

            „Nechcem s tebou spať!“ zafňuká Naruto, keď si ho Sasuke vytiahne do spálne, kde za ním zavrie dvere a zvrtne kľúčom v zámke. Vytiahne ho a zakýva ním na prste pred Narutovými očami. Ten si povzdychne a ublížene si sadne na posteľ.

            „…to sa ešte uvidí.“

            „Si vydierač a zdierač nič iné! Som pre teba až príliš dobrý!“ založí ruky na hrudi a Sasuke založí kľúč do zadného vrecka nohavíc. „ak ho chceš, musíš si ho zaslúžiť a dostať sa k nemu… hlavne to.“ Usmeje sa vychytrale a prejde si pred Naruta, ktorý pomaly na neho zdvihne hlavu a venuje mu stále ublížený pohľad. Má na výber? U Sasukeho asi nie. „…tyran…“ odvrkne.

            „Ale čo je? Myška ma už nechce?“ Narutovi zacukajú kútiky. On je neuveriteľný. Proste a jednoducho neodolateľný. Sú si navzájom drogou, ktorá je zákerná. Ubližuje im rovnako ako im dodáva pocit eufórie. Prostá droga jeden pre druhého. Oni dvaja proti celému svetu. Len spolu ho dokážu zdolať. „…to som ťa zanedbával, že?“ prejde Sasukemu rukou po bruchu, dole do lona.

            „Ale môžeš si za to sám, že som sa z teba pomiatol…“ zhryzne si jemne spodnú peru a prstom obkrúži gombík na jeansoch.

            „Pomiatol si sa z lásky ku mne, nič iné v tom nie je…“

            „…z lásky…“ gombík povolí a zips stiahne dole. Po koľkých týždňoch to bude? Po koľkých mesiacoch? Jeho šialenosť, jeho pomätenosť a neschopnosť zvládať tak ťažkú situáciu… jeho predstavivosť… Naruto zatvorí oči a vydýchne. „…ďakujem, Sasuke…“ vyhrnie mu vyššie tričko a pobozká ho na podbruško.

            „Pre teba všetko… čokoľvek…“ stiahne Narutove ruky dole zo svojho pásu a zatlačí mu na ramená, čím ho položí na posteľ. Vyjde si nad neho. Perami sa otrie o belavý krk, ktorý ho tak volá, tak žiadoní, ako každý kúsoček Narutovho tela. Obaja po sebe túžia a už nepomôže ani Narutove zapieranie. Stane sa to, čo sa má. Začnú celkom od znova.

Rukami zájde pod tmavé tričko na Narutove brucho až hore na hruď. Perami sa posunie z krku dole na kľúčnu kosť, kde jemne zhryzne kožu. Vyhrnie tričko hore ku krku a perami skĺzne na hruď, ku bradavke ktorú špičkou jazyka olizne a nežne zúbkami zhryzne. Je tak neuveriteľné opäť cítiť tú jemnú pokožku otužilého muža. Končene Naruto dospel. Narutove telo sa prehne pod dotykom Sasukeho jazyka na svojom penise. Pomedzi pery sa mu prederie ston. Akoby zmizli všetky starosti, všetko navôkol sa prepadlo. Je úplne sám sebou, a v hlave má len Sasukeho. Nič iné, len jeho. Vzrušenie stúpa čoraz viac, a všetky podnety tomu napomáhajú. Hruď sa mu hlboko dvíha ako pľúca potrebujú naberať čo najviac kyslíku. Vytúžený orgazmus sa dostavil. A nebude stačiť ani keď ho pomiluje ešte sto krát, vôbec to neodčiní. Všetko sa bude len prekrývať. Naruto si olizne suché pery a spokojne sa usmeje. K šťastiu  mu chýba však viac ako oko orgazmus… snáď sa dočká…