Osud

                Nastal čas večere a tradične sa do veľkej sály zvolávali všetci študenti a personál. Po záhadnom návštevníkovi alias super bludičke zatiaľ nebolo ani chýru. Naši hrdinovia sa zhodli na tom, že nemá zmysel sa stresovať skôr než ukáže. Našťastie pre nich ostatný študenti moc nerýpali do celej záležitosti. Teda až na občasné komentáre ohľadne toho prečo si zasadla práve na Pottera.

V hodinu večere sa všetci zhromaždili za zavretými dverami vo veľkej sále. I napriek kríze v ktorej sa nachádzal svet sa sálou niesol šum otvorených rozhovorov o všeličom možnom. Aspoň tento čas v dni im dával možnosť nachvíľu vypnúť a vžiť sa do bezstarostnej atmosféry.

Nastala chvíľa pre príhovor vedúceho predstavenstva a ako tradične sa to dávalo najavo cinkaním o pohár.

Ľudia v sále sa utíšili a rečník preniesol príhovor ale v momente, keď sa chcel napiť zistil, že jeho čaša je prázdna. Narýchlo sa ospravedlnil a chcel použiť kúzlo na amfóru, aby mu naliala mok na prípitok. Namiesto toho, ale zostal na posmech keď tam ani tá amfóra nebola. Zvládol to uhrať do autu na nevydarený žartík a nakoniec to on i zvyšok predstavenstva nechal na pokoji.

Študenti sa pustili do svojich jedál a v sále opäť zavládol šum rozhovoru a štrngania príbormi a riadom.

Príbeh sa vrátil k našim hrdinom a ich rozhovoru pri stole pričom dnes tam oproti nim sedela ako štvrtá i bielovlasá Lenka Láskorádová. Pôvodne hovorili o všeličom možnom ale teraz došlo na tému toho nepodareného žartíku s chýbajúcou amfórou.

„Ale no tak!“ Oponoval Weasly. „Hermiona, nemyslím si, že by niekto potiahol tú amforu pretože by mu chutil ten mok. Ochutnala si niekedy čo v tom majú? Ja hej a vďaka nikdy viacej.“

„To hovoríš len preto, že je to určené pre dospelých. Nemám pravdu Herry?“

„Eh? Vlastne mal som tú smolu to ochutnať.“ Striaslo ho a radšej sa venoval svojmu tanieru.

„To je naozaj ten alkohol až taký zlý na chuť?“ Opýtala sa so záujmom i štvrtý člen ich skupinky a čakala na odpoveď.

„Vlastne to moc ani alkohol nie je.“ Namietol Ron. „Ide skôr o dáke superbiliné niečo pretvorené na pivo.“

„Ron ti si niekedy taká mekota.“ Poštuchla ho jeho partnerka. „Pokiaľ je to bylinný lektvar tak by si už mal určitú toleranciu voči nim.“

„Tak to ti teda veľmi pekne ďakujem. Tak najbližšie pokiaľ niekto bude mať to učiteľské budeš na neho prvá v rade. Potom uvidíme ako sa budeš vyhovárať.“

„Tvoje tvrdenia sú pekne protichodné Ron. Najskôr mi tu tvrdíš, že to nikto nechce a potom, že sa odcudzuje pomerne často. Kto by to vlastne bral keď to podľa teba, nikomu nechutí? A to nehovorím o skutočnosti že ste odpili z niečoho čo vám nepatrí.“

„Asi mám na túto otázku odpoveď!“ Spustila bielovláska skôr než Ron mohol odôvodniť svoje tvrdenia. „Myslím že viem kto vzal tú amfóru z mokom.“

Trojica na ňu uprela svoju pozornosť. A na otázku či skutočne vie, len poukázala rukou na osobu sediacu vedľa nej.

Až teraz si všimli, že tam pri nich sedí ich známosť zo starého sídla. I napriek tomu že mala na sebe plášť ako všetci ostatný jej prítomnosť pôsobila ako päsť na oko. Jej nadýchané svetlo modré dlhšie vlasy na prvý dojem pôsobili, že táto buď táto osoba buď lámala rekordy v rýchlosti na metle, alebo jej vybuchol fén do tváre. Bez najmenšieho studu a celkom prirodzene si veselo nalievala z tej amfory mok do pohára a popíjala. Na počudovanie jej vzhľad či správanie nepôsobilo až tak rušivo pokiaľ sedela vedľa miestneho podivína Bradavíc, skoro to budilo dojem ako by boli príbuzný.

Keď si všimla ich pohľadov doširoka sa usmiala a preniesla. „Oj dáte si?“ Premerala si trojicu sediacu pred ňou, ktorá na ňu neveriacky zazerala. Ani jeden z nich zrejme nedokázal pochopiť ako sa tam mohla prikradnúť bez toho aby rozpútala rozruch. Veď predsa už celé bradavice museli poznať jej podrobný popis. Keďže nedostala od nich odpoveď otočila sa na Láskoradovú a pobavene sa uškrnula. „Chcela by si?“ A posunula k nej amforu.

„Oh, ja neviem či by som mala.“ Pokúsila sa o zdvorilé odmietnutie, ale to už prísediacej zaiskril pohľad a priklonila sa k nej.

„Žiadne obavy len to nechaj na veľkú sestru.“

Behom okamihu už mala zdržanlivá bielovláska v rukách pohár s mokom a dravá modro-vláska, natlačená na nej ju povzbudzovala k vypitiu.  Neostávalo jej nič iné než zavrieť oči o nasilu sa napiť.

Držiac ten pohár obojručne a za neustáleho povzbudzovania ho  do seba otočila cely.

Potom ho položila na stôl a stále so zavretými očami si roztomilo kýchla.

„Si v poriadku Lenka?“ mala obavy rišovláska.

„Ale hej, len.. je to iné.. než som čakala.“ Pohliadla na Grangerovú ale v tom si všimla, že jej prísediaca už dopĺňa jej pohár tým mokom. Keďže nebola dobrá v rozhovoroch s ostatnými ľuďmi nevedela si s jej vtieravou susedou rady. A tak nevedela ani ako odmietnuť ďalšie kolo.

„Si na rade Hermiona.“ Podotkol sucho Weasly. Tá síce hneď nepochytila jeho narážku, ale to už Weasly priložil prázdny pohár k ich známosti a čoskoro ho plný divného moku položil pred svoju priateľku. „Nech sa páči a nezabúdaj, že do dna.“ Tá už chytala do úst výhovorku, keď jej ju zatrhol prísnou vetou. „A žiadne výhovorky!“

Grangerová sa urazene odula hodila pohľadom po Láskoradovej, ale tá bola vo veľkom osobnom probléme bezradnosti ako ju jej kolegyňa nútila vypiť ďalší pohár. Pre istotu pohliadla na Pottera ale z jeho výrazu usúdila, že čaká aká bude jej reakcia na to pivo. Vzdala svoj vzdor a hlboko si povzdychla. So znechutením výrazom v tvári uchopila ten pohár a so zavretými očami sa ho pokúsila do seba obrátiť. Nebola ani v polke keď sa rozkašlala a pritom čas rozprskla po stole.

„Hej, nerozlievaj.“ Napomenula ju modrovláska. „To po prvý krát piješ či čo?“ Povzdychla si a chystala si doplniť svoj pohár, ale s nespokojnosťou zistila že jej amfora už svoj obsah vydala. Okolo prelietal duch a tak sa na neho otočila. „Šéfe, ešte jedno takéto!“ Nakázala si ako keby to bola miestna obsluha, poukazujúc na amforu.

Naša trojica v úžase sledovala, ako totálne nezapadá do okolia. Ako po krátkom rozhovore medzi ňou a tým duchom.. Presvedčila toho ducha, že je staršia sestra Láskoradovej a že je tu na návšteve. Z čoho sa Lenka išla od hambi prepadnúť, pritom jej nedokázala povedať nie. Ďalej ho presvedčil aby posadol Láskoradovú, pretože potom bude môcť pocítiť čo cíti ona a to vrátane chute jedla či nápojov.

„Počkaj na moment.“ Prerušil ich rozhovor Potter. „Čo presne myslíš tým posadnúť? Neublíži jej to?“ Zvyšná trojica vrátane dotknutej sa pýtavo pozrela na ich hosťa pochybujúc o jej nápade.

„Žiadne obavy. Nie je to tak, že by prebral nad ňou kontrolu, či bral jej energiu. Len sa k nej odzadu pritisne a je to. Pokiaľ si ona na to zvykne ani nebude vnímať že tam je. A skôr ako sa opýtaš ona je špeciálna a preto to u nej bude fungovať. U iných nie.“ A skôr ako dokončila vetu už mala pred sebou plnú amforu a trojica mohla na vlastné oči vidieť reakcie toho ducha, ktorý priam plakal nad tým že po tak dlhom čase pocítil niečoho chuť.  

A takto by zostali sledovať ako sa ich bielovlasá kamarátka  s do pomocou spíja do nemoty. Zatiaľ čo ich hosť obracia do seba jeden pohár moku za druhým ako keby to bola obyčajná malinovka. Bolo by to tak keby Potterovy najbližší kamaráti mu jasne nenaznačili, že pred ním sedí ich problém, ktorý majú vyriešiť. Preto sa spamätal a odhodlal k reči. „Hej. Prečo si k nám vôbec prišla?“

„Hmm? Priamo k veci?“ Utrúsila maximálne znudene a povzdychla si. „Ak by mal byť dlhý príbeh kratším…“ Na moment sa zamyslela. „Vy traja ste zničili vzoru ktorú som zháňala niekoľko dní. Chystala zaistiť a vyzdvihnúť keď ste sa objavili vy a behom chvíľky zničili celú moju prácu. Našťastie som našla druhú vzorku ktorá sa dá použiť.“

„A ta je?“ Vyhŕkla zo seba v nedočkavosti ryšovláska.

Odpoveďou ale bol namierený ukazovák na Pottera. Jeho kamaráti sa zhrozili, ale to sa už modrovláska na neho zasnene pozrela. „Prišla som si ju od teba vziať.“

„Nefabifaj Hefiho!“ (Nezabíjaj Herriho!) Vyhŕkla zo seba podnapitá bielovláska s podnapitým duchom na chrbte. Lenže to skomolila tak že jej skoro nebolo rozumieť. Ale najako sa jej podarilo chytiť spolu sediacu za rukáv.

„Och to je rozkošné.“ Pozrela na ňu s porozumením. Objala ju a pritisla na svoju hruď. „Ty si myslíš, že som mu prišla ublížiť?“  Opýtala sa ju nežne a nutno priznať i proti sediaca trojica mala povodne ten názor. „Nie je nutné ho rozpárať na kúsky, aby som z neho dostala čo potrebujem. V jeho prípade.. existujú predsa príjemnejšie metódy. Také ktoré mu nijako neublížia. Naopak mu spravia dobre. Teda ak nepočítam jeho hrdosť.“ Zvodne pohliadla na Pottera a jemne si oblízla pery. Jej tvár bola zapýrená a len ťažko sa dalo povedať či to bolo od alkoholu alebo v tom bolo niečo iné. Dievča v jej náručí upadlo do spánku a tak ju zanechala s hlavou na stole.

Natiahla sa cez stôl za Potterom. „Tak? Herry?…“ Priložila svoj prst na jeho pery a v jej tvári sa javila túžba. „Dovolíš mi vziať si od teba tú vzorku?“ On sa ale nezmohol na jedinú reakciu.

Vyliezla po štvornožky na stôl a došla až k nemu. Uchopila jeho tvár do svojich rúk a vrúcne ho pobozkala.

Dvojica jeho kamarátov spanikárila a narýchlo sa rozhliadli po okolí či to niekto vidí. Okamžite si uvedomili, že všetci v dohľade nejakým spôsobom sledovali toto divadlo. V sále pritom bolo kompletne ticho. Všetci boli akoby paralyzovaný. Teda až na dievčinu ktorá sa vášnivo bozkávala s miestnym hrdinom všetkým na očiach. S rukami za jeho hlavou mu Dávala dlhé  neprerušované bozky.

Nevyzeralo to že by mala v úmysle v najbližšiu dobu prestať, ale ešte jedna osoba v tejto hale nebola paralyzovaná tým čo sa práve dialo. Dievčina s dlhými hnedo červenými vlasmi sa k nim dvom približovala rýchlymi krokmi. Nebol to nik iný než Ginny Weaslyová ktorej Potter padol do oka.

Zastala rovno pri nich a nespokojne si založila ruky v bok. „EHM!“

Nič sa nestalo.

„EeHeM!!“

Stále nič.

Chystala sa na tretí pokus, ale to už ju zastavil Weasly. „Zadrž Ginny! V sázke je osud Bradavíc!“

„Mohli by sa prepadnúť pod zem.“ Poznamenala jeho priateľka.

V tom ale modrovláska prestala s bozkávaním Pottera a pozrela na Weaslyho a jeho priateľku. „No ták… Prečo si to myslíte?..“ Jej tón sa zmenil na urazený. „A to som zaistila aby ste mali čas z toho sídla utiecť než spadlo. Vôbec som nemusela podoprieť nosnú konštrukciu podzemia. Mohla som vás v tom nechať a vy by ste sa odtiaľ nedostali, ale to by som prišla i o druhú vzorku.“ To už bola späť v koketnej nálade.

Ginny vydala zlostný pazvuk, ale hneď aj pokračovala ďalej. „Dobre! Ale kto vlastne si a čo si myslíš že robíš?!“

„Hm? A kto si ty? Jeho GF?“

„Kto?“ Opýtali sa spoločne obaja Weaslyový. Ako reakciu na to si Grangerova pleskla dlaňou o čelo. (Face Palm)

„Aby bolo jasné.“ Pokračovala modrovláska a stále obýmala Pottera. „Vyzdvihujem vzorku.“

„Čože to stačilo len toto?“ Opýtal sa on v neskrývanom šoku.

„? Hej.“ Odpovedala dumajúc. „Ale.. pokiaľ chceš mať istotu je tu aj ďalšia osobnejšia metóda.“ Pousmiala sa zvodne.

„Hej! Dokedy sa budeš na neho lepiť?!“ Okríkla ju Ginny.

Lenže ona sa nenechala vyviesť z miery. Síce ho pustila ale zato pristúpila nablízko ku Ginny. Uchopila jej bradu medzi ukazovák a palec a z veľmi blízka sa zadívala na jej tvár. „Hm..b34; Asi by som mala skontrolovať či sa aj v tebe nenachádza vzorka. Len pre istotu.“ Ginny sa pokúsila ustúpiť ale ona ju pevne uchopila.

A obdarovala ju hlbokým bozkom.

Až s ňou skončila zadumane si povzdychla. „Nie dobré. Budem musieť použiť tú druhú metódu.“ Ginny sa dovtípila čo má na mysli a komplet očervenela. Zato jej sokyňa sa dostávala do ráže so zámerom rozpáliť situáciu ešte viac.

[„Už si skončila?“] Ozvalo sa od stropu. Znelo to ako ženský hlas zo starého telefónneho sluchátka. [„Len aby si vedela už je skoro čas.“]

Modrovláska si nespokojne odckla. Jej zvodná nálada bola v ťahu.  Pustila svoju korisť a podráždene sa prehrabla vo svojich vlasoch.

[„Ale pokiaľ chceš môžeš tam ešte ostať. Tvoje príbehy budú Určite zaujímavé až ich budeš rozprávať. Zvlášť určité scény.b34;“]

„Však hej, však hej. Už idem. Otrava jedna otravná. Som hotová.“ Neochotne sa postavila na voľne miesto v miestnosti. „Môžem sa vrátiť hneď teraz.“

Potter sa s rachotom postavil a rovnako ako ostatný nechápal nad súčasným zvratom deja. „To je všetko?“ Vydrapol zo seba.

„Ano…“ Odpovedala mu ako keby sa pýtal na úplnú samozrejmosť. „Ou, ty si čakal niečo viac?“ škodoradostne sa uškrnula. „Hoo..b34; Prepáč, možno niekedy inokedy, pokiaľ sa vôbec ešte stretneme.“ Priložila si dva prsty na pery a poslala mu vzduchom bozk♥.

„A.. Ako sa vlastne voláš?“ Opýtal sa Potter stále trochu zmätení.

„..? Aha. Ja som sa ešte nepredstavila, že nie? Tak teda rada vás spoznávam.“ Prešla do formálneho tónu. „Volám sa Ryoko. Ryoko Kagato Hakubi a som démonický pirát, zlodej pokladov a sŕdc.“ Jej oči sa rozsvietili načerveno, nad ňou sa otvorila trhlina v realite a pod ňou sa zjavil magický kruh so silnou červenou žiarou. Spravila pózu hlboké úklonu, takú akú zvykne kúzelník na konci predstavenia. Zaliala ju žiara z kruhu a pritom sa začala pomaly potápať do toho magického kruhu. Ako klesala objavil sa jej rozmazaný obraz či prelud ktorý pripomínal zrkadlový obraz na nepokojnej vodnej hladine. Ten odlietal od kruhu smerom na hor a mizol v tej trhline.

[„Ach joj.“] Povzdychol si hlas z hora. [„Mám to za ceru ale pekné kvietko. Aby bolo jasné neukradla vám nič o čo by ste sa mali strachovať. Len zaznamenala jedno meranie a…„] Na chvíľku zaváhala. [„Ešte o nás budete počuť. Toť vše.“] Jej hlas sa už viacej neozval.

Behom chvíľky Ryoko zmizla a s ňou i kruh, jej odraz i trhlina.

Nastalo ticho ktoré prerušila až Láskorádová, ktorá niečo nezrozumiteľného zabrblala zo spánku. Nebolo jej rozumieť ani ň ale zato to spôsobilo, že sa niektorý spolužiaci zlietli okolo našich hrdinov a dožadovali sa podrobnosti o tom čo sa stalo. Zaváňalo to obrovským chaosom a tak sa do toho vložila Profka. Vykázala všetkých piatich zúčastnených do svojich ubytovní a zakázala im o tom hovoriť a ostatný nech si počkajú na koniec vyšetrovania.

Za tento zásah jej boli naši hrdinovia pre zmenu raz vďačný.