Polovica problému dole

Narumi vkĺzla pod dáždnik. Pod rúškom večera sa prešmykla po okrajoch ulíc až na vopred dohovorené miesto. Keď vstúpila do budovy stiahla dáždnik a striasla z neho vodu. Tieto rozpadnuté budovy jej vždy naháňali strach, nemala v nich dobrý pocit. Už aby sa dostavili.

Vyšla na poschodie a postávala pri okne. Celý ten čas mala pocit, akoby jej za zadkom niekto stál. Proste pocit…

Otázkou ostávalo, aká bude jej úloha v tejto hre.

Letien… len čo si na neho pomyslí, vyskočí jej na rukách husia koža. Z toho chlapíka ide strach.

Ešte pred rokom, si myslela, že dokonale zapadne do ich rodiny, lenže potom sa to stalo. Daila sa akoby zbláznila. Takmer nebývala doma. Latien, šarmantný muž, ktorého stretla „náhodou“ na trhu, od tej doby boli stále spolu. Muž, ktorý so svojou podivnou rodinou ruinuje tú jej. Muž ktorý  sa nebráni podivným aktivitám. Dokonca raz Dailu zmlátil. Vtedy sa rozhodla, že to ukončí a dala sa dokopy so Sasukem, lenže prišli vyhrážky od Latiena. Sasuke na všetko prišiel, na celý ten ich vyšinutý vzťah i čo má Latien v úmysle urobiť. Všetko to tak krásne do seba zapadalo. Zrazu bol tá nebezpečná osoba. Na svoju osobu schytal viac útokov než v nejakej bitke. Toľko nocí a dní, kedy sa mal v strehu. Proste dokonalý ANBU.

Lenže dnes je na čase s tým skoncovať. Tu už nejde len o Dailinu rodinu, ale o celú Konohu, a on nemá v pláne byť terčom bo zbytok života.

„Som rád, že si prišla.“

Pozná ten hlas. A vie, že nepatrí Sasukemu. On totiž slovíčko rád zrejme ani nepozná. Nie v tom kladnom zmysle slova. Ale keď sa otočí, zistí, že s Narutom prišiel i Sasuke. To jej bolo hneď jasné. Kdeže by Sasuke ho nechal ísť samého.

„Sľúbila som vám pomoc, nie?“

„Takže môžeme začať…“

Myslela, že Sasuke je šialený, ale až tak moc? Nakoniec ten plán na ktorý prišli, nebol najhorší, vlastne bol skvelý, lenže pri moc nebezpečný a odvážny.  Neverila tomu celému.

„Nemaj strach, on to zvládne…“

Snažil sa ju utešiť Naruto, lenže, akoby mohla? Zaplietla sa do bláznovstva.

Kráčala po kamennom chodníku do sídla Latiena. Niekde v ňom sa ukrývala i jej sestra. Potom ako sa Daila chcela vrátiť k Sasukemu a nachytala ho s Narutom, teda s mužom, rozhodla sa všetko ukončiť. Nadobro sa zverila Latienovi. A to bola tá chyba. Nieže rozkrádal majetok jej rodiny ako sa len dalo, ale pomaly si kradol i Konohu. Za múrmi toho domu, sa odohrávali plány, o ktorých nemal poňatia ani jeden jediný človek… samozrejme okrem ich troch.

S dáždnikom nad hlavou stlačila zvonček ktorý zahral svoju melódiu do tichého večera. Vyčkávala za dverami a v jej vnútri sa hýbali naraz celé hory. Konečne znova uvidí svoju sestru. Má strach, obrovský, že sa už možno ani nikdy nevráti domov, a možno že, to ani neprežije. Spoliehať sa na šialeného Uchihu a syna mŕtveho hokageho, tak troška detinského, s poklesnutými ambíciami… povzdychne si na povzbudenie a znova zazvoní. O pár sekúnd sa dvere otvoria. V nich stojí slúžka. Narumi sa  predstaví a slúžka ju vpustí do domu.

Zatiaľ, neďaleko a predsa na pozemku domu sa ukrývajú dvaja ninjovia. Obaja ukrytí v korune stromov.  Už len vyčkať na znamenie, ktoré má Narumi vydať, akonáhle sa dostane do kontaktu so svojou sestrou. Musí ju odtiahnuť čo najďalej od Litiena. A akonáhle sa to všetko spustí, držať ju čo najďalej od konfrontácie. Trebárs ju i omráčiť a vytiahnuť von.

„Dúfam, že to nebude dlho trvať… mám premočené i spodky…“

Posťažuje sa Naruto. Sasuke, ktorý sedí na konári nad ním sa mierne skloní.

„…neboj, až bude potom, rád ťa osuším i zahrejem…“

„Tak do toho, na čo čakáme?“

„Na znamenie od Narumi!“

„Samozrejme, opatrnosť nadovšetko.“

„…to vieš, akoby som ťa už len sušil a zahrieval keby si bol mŕtvy?“

„Prečo ja? Prečo vždy musím umrieť ja?“

Posťažuje si namosúrene Naruto. Spoza lístia stromu na ktoré dopadajú kvapky dažďa hľadí do rozsvietených okien. Sú vidno len siluety pretože záclony sú dosť nepriehľadné. Niektoré okna zakrývajú i závesy.

„Chceš spríjemniť čakanie?“

Naruto ucíti na svojich ramenách ruky ako sa pomaly prsty púšťajú do jeho ramien a uvoľňujú mu svalstvo. Privrie oči pod tým dotykom, skutočne mu uvoľňuje telo, za chvíľu sa ani neovládne a tak sa uvoľní, že spadne zo stromu. Musí sa pevne pridržať. Zrazu sa otvorí okno. Sasukeho pohyb ustane a Naruto sa zadíva dovnútra. Z domu vyletí na nich operná hudba. Naruto sa kyslo zatvári.

„Čo to je?“

„…Narumi sa stretla so svojou sestrou…“

Presne to je vidno cez otvorené okno, z ktorého odtiahli záclony. To je presne to znamenie. Narumi mala predstierať nevoľnosť, na to sa malo presne otvoriť okno aby sa nadýchla čerstvého vzduchu, to bolo znamenie, že je Daila pri nej.

„…nemyslím to… čo ten ziapot?“

Sasuke zamrká. Jeho práve teraz trápi hudba?  Má chuť mu dať ranu.

„To je opera, myška…“

„…opera?“

„…bože, ty si fakt nevzdelaný…“

Naruto sa samozrejme urazí a založí ruky na hrudi, div nepadne dole.

„Nie je čas na urážky, to si nechaj na doma, kde sa môžem s tebou udobriť. Teraz máme prácu…“

Sasuke sa od neho odtiahne. O chvíľu zmizne až na vrchu koruny stromu. Naruto ho už viac necíti. Všetko zmýva dážď a to im pomáha. Sťažuje strážnym psom zachytiť ich pach. Chvíľu potom, čo sa Sasuke vytratí, vylezie hore i on. Hudba je práve teraz ich spoločník, tlmi ich kroky po streche a vôbec akékoľvek zvuky.

„…nech tam uvidíš čokoľvek, nepozastavuj sa nad tým. Lietiel máva divné chúťky…“

Blonďáčik sa zamračí. Radšej mu to nemal ani vravieť, teraz sa bude nad tým zamýšľať. Prečo mu toto len ten Uchiha musí robiť? Čo mu kedy urobil? No čo? Všetko mu len sťažuje.

Hudba na okamih stíchne. Vtedy automaticky zastaví i Sasuke, pripomína tak trocha sochu. V polopohybe, kde je jedna noha len na špičke ako chcel došľapnúť. Naruto sa zapotáca v tichosti na špičkách, nakoniec tú rovnováhu udrží.

„…ah, Daila… prečo  to neosláviť?“

Začujú veselý hlas Narumi. Hudba, ktorá stíchla sa zrazu znova rozoznie.

„Chúďa Narumi…“

Smutne prehodí Naruto…

„Ale sestrička, je už dosť neskoro…“

„Neskoro?“

Narumi chytí Dailu za ruky a posadí na pohovke.

„Je len desať hodín. Nevrav mi, že si už unavená.“

„To nie, ale Leitiel na mňa čaká…“

Narumi sa zamračí. Pustí svoju sestru a otočí sa od nej. Správne, Narumi sa urazila. Prekríži ruky na hrudi a díva sa do zeme.

„To je ti prednejší než tvoja vlastná sestra?“

„Narumi!“

Napomenie ju Daila s ohňom v očiach.

„Budeme sa s Leitielom brať!“

„Áno viem! Už si mi to povedala! Tak… prečo si neužiť? Tak dlho sme sa nevideli… a ty mi chceš pokaziť i tú poslednú radosť!“

Daila stíchla. Zadívala sa červeného vzoru kobercu. Vlastne, má pravdu. Prečo si ešte naposledy neužiť? Vie, že akonáhle sa s Lietielom vezmú, absolútne sa dištancuje od svojej rodiny. Už teraz Lietiel namieta aby sa s nimi stretávala. Možno sa bojí toho, čo jej povedia doma, predsa že by dokázali v nej rozdúchať plamienok pochybností, ktorý horel, kým neprichytila Sasukeho s Narutom.

„Vieš čo? Máš pravdu! Budeme sa zabávať!“

Daila vyskočí na nohy a dá hudbu hlasnejšie. Nie je to práve to čo by Narumi počúvala, ale celý tento dom je snobský a hádam by sa zachvel v základoch, keby v ňom bolo počuť niečo rezkejšie a do tanca.

V tme sa objavila červená… dve červené oči presvietili tmu jedného z okien. Pozreli dovnútra a uvideli presne to, čo si myslel. Musí sa uškrnúť. Znova sa vyhupne na strechu.

„Ten vie ako si užiť…“

Naruto to radšej nekomentuje. Bude proste takéto narážky ignorovať. Vie o čo sa zase Sasuke snaží, ale on bude voči tomu chladný! Je ninja!

Uchiha sa rozhodol troška pozmeniť plány.

Z izby sa ozývali vzdychy, stony, krik, nadávky. Sasuke ešte chvíľu zaujato hľadel cez okno do izby. Kým mu Naruto nedal päsťou do ramena.

„Sasuke!“

Napomenul ho urazene, podráždene a hlavne ublížene.

„Dobre, dobre…“

S povzdychom sa zniesol Sasuke nižšie až na rímsu okna. Ten pohľad ho proste fascinoval. Skupinový sex sa len tak všade nevidí. Začul prasknutie bičom. Zarazí sa a uškrnie.

„Bacha na vec, môže to použiť ako zbraň.“

Sasuke zdvihne hlavu, nad ním dole hlavou sa nakláňa Naruto. Keď zbadá Sasukeho napomínavý a samozrejmí pohľad usmeje sa ani anjelik. Mimicky naznačí uzamknutie úst, odhodenie kľúča a znova sa presunie na strechu. Tam v tichosti vyčkáva.

Sasuke povytiahne katanu. Napriahne sa a ramenom rozrazí sklo, kryjúc si druhou rukou hlavu. Skočí do izby a vytasí katanu. Na tvári sa mu objaví ranka.

„ANBU na mieste, Leitiel Anbaru, zatýkam ťa páchanie sodomie… veľkej sodomie… a samozrejme za vraždu Allenie Lu,  a Maru Sala, plus za spiknutie proti Konohe!“

V ten okamih ako tam skočil, sa mu zúžilo hrdlo. Predsa len toľko nahoty, a toľko príležitosti. Katanou mieri na Leitiela ktorý sa nachádzal za jednou z žien. Zmyselne si prezrel Sasukeho od hlavy po päty a vtisol žene na rameno bozk.

„Hm… Uchiha, nechceš sa k nám pridať? Bude mi potešením.“

„A niečo od teba chytiť, nie ďakujem… Tak vstyk Anbaru! Zatýkam ťa! Obleč sa a neklaď odpor, inak ťa zabijem!“

Ženy sa začnú odťahovať na stranu. V skupine, ktorá tvorí štyri ženy a troch mužov, sa jeden z neznámych mužov zdvihne z tmy a vybehne na Sasukeho. Jediné čo však ucíti je ostrie, ktoré sa mu zabodne do čela. Stihol sa tak k Sasukemu dostať len o krok.

Lietiel si to ani nevšimol. Namiesto toho sa postavil. Na jeho tele sa vynímala vzrušená mužnosť. Ruky založil na bok s povzdychom.

„Ty ma ale zabiješ i tak, je tak?“

„…možno, rozmyslím si to…“

Izbou sa rozoznie smiech. Tak arogantný a povýšený.

„Čo je ti tu smiešne? Ty kurva?“

Sasukemu začína dochádzať trpezlivosť. Proste mu zabodne katanu do srdca a bude.

„To vieš…“

Prenesie so smiechom Lietiel. Rozpaží ruky a tak ukáže Sasukemu svoje telo. Vlastne to i mal v pláne urobiť. Vystaviť sa mu.

„Nechceš si so mnou užiť? Počul som že si sa preorientoval na chlapov!“

Izbou sa rozozneje skupinový smiech. Sasuke pretočí oči v strop, na tvári sa mu objaví kyslí výraz.

„Ak to mal byť pokus o vtip, tak si ho strč do riti. Jediné čo ti chcem urobiť, je zabodnúť ostrie katany až po záštitu do tvojho zadku!“

V svetle pár sviečok ktoré sú zapálené sa zaleskne ostrie katany.

„No, dobré hrádky, môžeš to vyskúšať… čokoľvek chceš…“

Lietiel sa opatrne ale pomaly, aby si rýchlim pohybom nepodpísal ortieľ smrti zohne k posteli po bič.

„Môžeš si s nami robiť čo chceš…“

Prenesie celkom ľahkovážne s provokačným úsmevom.

„Povedal som, nemám v úmysle niečo chytiť…“

„Vážne?“

Bič sa napne a vystrelí proti Sasukemu. Omotá sa mu okolo ostria katany a prudko ním k sebe šklbne, lenže ako si Lietiel predstavuje to, že by správny ANBU pustil svoju zbraň? Takže si pritiahne k sebe o kus i Sasukeho, ktorý zviera katanu pevne ako topiaci sa stebla. Lenže v tom sa z rohu zdvihne jeden z mužov a dokonca i ženy začnú byť nebezpečné. Každí má v ruke zbraň.

„Tak čo urobíš teraz? Uchiha?“

Sasuke si zjavne z toho hlavu nerobí.

„Zabijem ťa!“

Prudko pritlačí na katanu a z celej sily ju zatlačí proti Lietielovi. Ten neudrží bič a tak si neudrží ani Sasukeho od tela. Zacúva až k stene, kde pocíti príraz. Do hrude sa mu zareže oceľ katany. Lenže v ten okamih na neho zaútočia ostatný. To sa zo strechy znesie Naruto a ako hrdina na poslednú chvíľu spraví poriadky.

Sasuke odmotá od zakrvavenej katany bič a znechutene ho odtiahne. Naruto nahlas prehltne.

„Čo to…“

Všetci sú nahí. Proste všetci do jedného. V jeho tvári sa objaví červeň.

„Bolo za potreby ich všetkých zabíjať?“

Sasuke si očistí katanu od krvi a založí späť do pochvy. Vezme Naruta okolo ramien a bez pohľadu na neho povie.

„To vieš, hádam by si nechcel aby som sa dostal do väzenia…“

„…Ale, ty si predsa vravel, že máš zatykač…“

„Oh, vážne?“

Sasuke sa nevinne usmeje, ani keby skutočne nebol ten kto zabil sedem ľudí. Naruto ich len omráčil po prípade poranil, znemožnil im bojovať.

„Uchiha!“

Naruto sa od neho odtiahne s naštvaným výrazom.

„Pozri myška… títo ľudia, sú ako pliaga… mor, nakazia jedného, druhého tretieho… neprinášajú nič dobré. Nemajú rodinu, priateľov, nemajú nič… všetko čo mali bol Lietiel, ten parchant a sex… žili len pre to jedno potešenie…“

To nie je pravda, predsa takto nemôže hovoriť o ľuďoch. Je jedno ako žijú, sú to stále ľudia. Zavrtí hlavou a poberie sa k oknu.

„Myška…“

„Máš pravdu… nepozastavujem sa nad tým… nech vidím čokoľvek…“

Prelezie okno na rímsu a odtiaľ zoskočí dole na trávnik. Dopad ho trocha zabolí. Možno i preto, že ho bolí všetko, najmä srdce. Zase ho klame, a i keď si to nerád priznáva, vždy ho klamal. Bude sa skrátka s tým musieť zmieriť, alebo to znova dopadne rovnako. Odíde od neho…prejde pár dní, a zase bude pociťovať slabosť, proste ho potrebuje. To všetko s ním robí láska. Trpí pre neho, a Sasuke to ani neberie vážne, radšej sa vyhovára.

Rozijde sa smerom von z pozemku. Je premočený, na nitku, cíti že i koža je už plne nacucaná vodou, takže sa mu vytvárajú nepekné vrásky.  Pri tom, musí sa usmiať. Sľúbil mu, že ho zahreje… kto ho teraz zahreje? Cíti sa tak bezmocne a hlúpo až zastane. Pritom, vie, že Sasuke urobil správnu, vec, lenže tí ľudia…

„No tak, myška…“

Ucíti objatie zozadu. Len privrie oči a oprie sa o Sasukeho ktorý ho objal.

„Konečne  máme pokoj, všetko je v poriadku… nič nám nehrozí… predsa sa nedáme zlomiť!“

„Máš pravdu… nedáme!“

Prebudí ho búchanie na dvere. Prudké a nedočkavé. Sasuke rozlepí oči do skorého rána. Vedľa neho si tíško oddychuje Naruto s hlavou zaborenou do vankúšov. Posadí sa na kraj postele. To búchanie je už nervy drásajúce. Oblečie si nohavice a prejde k dverám, keď ich otvorí, vrhne sa na neho to malé čierne čudo napáchnuté cigaretami.

„A! Pán Uchiha!“

Na tvári Auree leží veľký úsmev.

„Tak ste to nakoniec dokázal!“

„A ty si vari pochybovala?“

Auree zavrie za sebou dvere a s cigaretou v ruke prejde za Sasukem ktorý zamieril do kuchyne.

„…dobrá práca cowboys, ale je tu ešte druhá polovica problému.“

Sasuke si povzdychne. Vie o tom, vedel, že to príde, ale i v hĺbke duše túžil, aby sa to nejak ututlalo vzhľadom na Lietiela a jeho život. mohol ho zabiť ktokoľvek. Lenže stále tu bola Daila, a tá asi veľmi dobre tuší čo sa stalo.

„Tak čo budeš robiť?“

„…to ešte neviem…“

Auree sa oprie o okraj stola a potiahne z cigarety. Sasuke si naleje do pohára čistú vodu a otočí sa tvárou k nej. Tiež sa oprie ale o kuchynskú linku.

„V žiadnom prípade do toho nesmie spadnúť Naruto…“

„Chápem, takže vezmeš na seba celú zodpovednosť. To sa dalo od Uchihy čakať.“

Všetko je tak zvláštne. Polícia ktorá začala akorát vyšetrovať Dailinu rodinu, zistila, že je tunelovaná, a k tomu ich dcéra k tunelácii pomáha. To ich doviedlo až za Lietielom a tam proste objavili to, čo objavili…

I keď sa zdalo, že bude konečne pokoj, prišli ďalšie problémy. Skrátka akoby sa to nikdy nemalo skončiť. Pokračuje to ďalej. A ide stále o viac a viac. O slobodu, o život, o Naruta. Je to len jeho chyba, že sa toho musel zúčastniť. Nemal si s ním vôbec začínať.

„Akonáhle sa niečo dozviem, dám ti vedieť, zlatko…“

Sasuke vyprevadí Auree k dverám.

„Opatrujete sa hrdličky, bola by vás škoda.“

Jej pohľad je úprimný, a úsmev starostlivý a smutný.

S povzdychom za ňou zavrie dvere. Pohľad mu padne k poodchýleným dverám od spálne. Zájde dovnútra. Naruto si stále kľudne oddychuje. Zavrie za sebou dvere a ľahne si k nemu. Hlavu si oprie o ruku a zadíva sa do tej spiacej kľudnej tváričky akoby ju videl snáď naposledy. A možno by to tak bolo i dobre. Keby sa zdvihol a odišiel… navždy. Zbavil Naruta toho utrpenia a očistil jeho meno i osobu. Ruku stiahne k blonďavým vlasom. Jemne mu do nich zájde a láskyplne sa nimi začne preberať.

„Všetko bude v poriadku…“

Šepne do vlasov.

„…nedovolím, aby ti ublížili…“